< Otázka k Biblii z 1. listu Korinťanom
Otázka: Ako vyzeralo mesto Korint v 1 Korinťanom 1:1?
Odpoveď: Staroveké mesto Korint bolo staršie ako Abrahám (2000 pred n. l.); Gréci sa tam začali usadzovať až okolo roku 1350 pred n. l. Rimania v roku 146 pred n. l. Korint vypálili a celé jeho obyvateľstvo zabili alebo zotročili, potom čo sa provincia vzbúrila proti Rímu. O storočie neskôr, v roku 46 pred n. l., Julius Caesar mesto znovu založil s bývalými rímskymi vojakmi a oslobodenými otrokmi. Avšak o niečo viac ako storočie neskôr, v Pavlových časoch (50 n. l.), bol Korint obrovským mestom, ktoré bolo obchodným centrom celej východnej oblasti Stredozemného mora medzi Sicíliou a Antiochiou. Malo približne 650 000 obyvateľov, z ktorých dve tretiny tvorili otroci. Konali sa tu Isthmické hry, ktoré boli svojím významom na druhom mieste hneď po Olympijských hrách.
Korint mal zlý povesť; Gréci mali slangový výraz pre prechod k úplne nemorálnemu životu; doslovne to znamenalo „korintizovať“ (po prvýkrát ho použil Aristofanes vo fragmente 354). Platón použil výraz „korintská dievčina“ na označenie prostitútky vo svojom diele Ústava 404d. Časť bohatstva Korintu pochádzala z chrámu Afrodity Pandemos, ktorý každú noc vysielal do ulíc 1 000 prostitútok.
Napriek tomu uprostred všetkého tohto temného zla žiarilo evanjelium, aby pôsobilo spásu v korintskom zbore. Avšak nie všetko, čo začína dobre, končí vždy dobre. Miestna cirkev tolerovala niektoré závažné morálne a doktrinálne problémy. Ak niekto hovorí, že chceme byť presne ako prví kresťania, pravda je taká, že nechceme byť presne ako Korinťania. Ak sa však niečo nechystá skončiť dobre, Boh môže použiť človeka ako Pavla, aby to napravil a vyriešil.
V rokoch 96–98 n. l. napísal Klement Rímsky list korintskému zboru, v ktorom ich v podstate pokarhal za to, že nerobia niektoré veci, ktoré im Pavol prikázal robiť pred takmer päťdesiatimi rokmi.
Otázka: Ukazuje 1 Kor 1,3, že Ježiš je Boh Otec, ako tvrdia niektorí pentekostali vyznávajúci doktrínu „jednoty“?
Odpoveď: Je pravda, že grécke slovo (kai) môže v tomto kontexte znamenať buď „a“, alebo „dokonca“. Hoci verš 3 sa dá vyložiť oboma spôsobmi, 1 Korinťanom 1:4 ukazuje rozdiel medzi Bohom [Otcom] a Ježišom. Viac informácií nájdete v diskusii o Rimanom 1:7.
Otázka: Ako môžeme byť v 1 Korinťanom 1:8 „bezúhonní“?
Odpoveď: Grécke slovo anenkletous tu doslovne znamená „bez obvinenia“. Neznamená to, že sme bez hriechu dokonalí alebo že nemáme nikdy nič, čo by nám bolo odpustené, ale skôr to, že práve teraz by sme mali žiť „bez obvinenia“.
Otázka: Prečo v 1 Korinťanom 1:9 Boh nepozval všetkých do spoločenstva s Ježišom Kristom?
Odpoveď: Boh skutočne ponúka spásu všetkým ľuďom (Títovi 2:11), lebo všetkým je prikázané, aby ju prijali (2. Tesalonickým 1:8, 1. Petrov 4:17 a Skutky apoštolov 2:38). Máme všetkým zvestovať slovo života (Filipským 2:16). Boh sa však rozhodol stvoriť ľudí so slobodnou vôľou, aby mohli odmietnuť Boží zámer pre seba samých (Lukáš 7:30) a znášať následky, za ktoré si môžu sami (Jeremiáš 17:4).
Otázka: Ukazuje 1 Korinťanom 1:10, že poslušní kresťania sa nemajú rozdeľovať na základe nezávislého myslenia, ako to učia Svedkovia Jehovovi?
Odpoveď: Nie. Dva príklady toho, ako Pavol toleroval nezávislé myslenie, sú Filipským 3:15 a Rímskym 14:1–10. V publikácii „Jehovovi svedkovia – odpovede verš po verši“ na stranách 92–94 sa poukazuje na to, že svedkom Jehovovým je prikázané, aby sa „vyhýbali nezávislému mysleniu… spochybňovaniu rád, ktoré poskytuje Božia viditeľná organizácia“, a aby „bojovali proti nezávislému mysleniu“ (časopis Strážná veža z 15. 1. 1983, s. 22, 27).
Pokiaľ ide o mormonov, mormonský prorok Ezra Taft Benson, keď bol mormonským apoštolom, povedal: „Keď prorok hovorí, premýšľanie sa končí.“
Kresťania však majú klásť otázky. Aj keď sa kresťanský vodca mýli, máme na to upozorniť, ako to urobil Pavol v Liste Galaťanom 2:11–21.
Otázka: Keďže v 1 Korinťanom 1:10–13 a 1 Korinťanom 3:3–7 majú dvaja skutoční kresťania vzťah s Bohom, ako je možné, že medzi nimi môže existovať rozdelenie?
Odpoveď: Aj skutoční kresťania, ktorí majú vzťah s Bohom a v ktorých prebýva Duch Svätý, stále hrešia a stále majú hriešnu povahu. Ak chcete vidieť jasný príklad toho, prečítajte si Skutky apoštolov 15:36–41.
Jeden z dôvodov rozdelenia je nenápadne naznačený v 1. Korinťanom 1:1–10. Pavol spomína Krista desaťkrát v desiatich veršoch. Zameriavame sa na cirkev (ktorá nie je dokonalá) alebo na Krista (ktorý je)?
Druhým dôvodom rozdelenia je prehliadanie 1. listu Korinťanom 1:2. Pastor, starší, diakoni alebo bežní členovia môžu byť nahnevaní, keď veci v ICH cirkvi nejdú tak, ako by chceli – lenže to nie je ich cirkev. Je to Božia cirkev. Na to nesmieme zabúdať.
K rozdeleniu často dochádza, keď existujú dve skupiny, ktoré chcú robiť veci odlišným spôsobom. Jedna sa nakoniec môže od druhej odčleniť. To však nebol tento prípad. Bolo tam viacero skupín a stále boli spolu, mali rôzne skupiny. Cirkev môže mať rôzne skupiny a my ako kresťania by sme mali rozpoznať, v akej skupine sa nachádzame, a budovať mosty, aby sme oslovili a „spojili sa“ so všetkými ostatnými skupinami.
Napriek našim nedostatkom však Boh aj tak používa kresťanov. Ale keď sa veriaci mýli a robí v cirkvi veci, ktoré vedú k rozdeleniu, mohli by ste ho ešte niekedy rešpektovať? Čo keby sa volal Peter alebo Jakub? Všetci sme hriešnici spasení milosťou, a keďže ani vy sami nie ste bez hriechu a Kristus vám odpustil, mali by ste odpustiť aj ostatným.
Ak chcete vedieť, ako môžu kresťania s odlišnými názormi aj tak vychádzať, môžete si naštudovať mesto Rostock v Nemecku a menonitov a puritánov, ktorí tam prišli.
Otázka: V 1 Kor 1,14–16 si Pavol presne nepamätal, koľkých pokrstil, dokazuje to teda, že Pavlove slová tu neboli Písmom?
Odpoveď: Nie. Katolíci niekedy poukazujú na tento verš ako na vyvrátenie konzervatívneho protestantského pohľadu na Bibliu, ale tento verš ho v skutočnosti podporuje.
Teória mechanického diktátu o inšpirácii by tvrdila, že Biblia je výlučne Božím dielom a neobsahuje žiadnu ľudskú zložku. Môžeme sa teda zhodnúť, že tento verš výslovne vyvracia teóriu mechanického diktátu.
Konzervatívny pohľad na Bibliu je uvedený v 2. liste Petrovom 1:21: „Lebo žiadne proroctvo nikdy nevzišlo z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Božej vôle, keď ich unášal Duch Svätý.“ Písmo je teda Božím slovom prostredníctvom autorov, ktorých si Boh vyvolil. Písmo má tiež zložku ľudského autora, keďže Boh dohliadal na to, čo písali. Hoci je teda Písmo v pôvodných rukopisoch bezchybné, stále v ňom môžete rozpoznať štýl Petra, Pavla, Lukáša atď.
Dôležité je, aby sme nehovorili: „Budem chápať Písmo tak a tak, lebo som...“. Skôr by sme sa všetci mali snažiť chápať Písmo tak, ako sa samo prezentuje a ako by malo byť chápané. Tu je to, čo Peter napísal o Pavlovi v 2. Petrovom liste 3:15b–16: „…rovnako ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol s múdrosťou, ktorú mu dal Boh. Takto píše vo všetkých svojich listoch, keď v nich hovorí o takýchto veciach. Niektoré časti jeho listov sú ťažko zrozumiteľné, ktoré nevedomí a nestáli ľudia skresľujú, tak ako skresľujú aj zvyšok Písma, na svoju vlastnú záhubu.“
Otázka: Podporujú 1 Korinťanom 1:16 a Skutky apoštolov 16:15 krst detí tým, že sa pokrstila domácnosť Stefanasova?
Odpoveď: Nie. V 1 Korinťanom 16:15 sa obrátila celá Stephanasova rodina, a deti nemôžu prejsť obrátením. Rodina nemusí vždy zahŕňať aj deti. Deti už od 6 rokov sa však môžu rozhodnúť prísť ku Kristovi a počul som o jednom prípade, keď štvorročné dieťa chápalo, o čo ide, a bolo pokrstené ako veriaci. Toto som počul od toho bývalého štvorročného dieťaťa, ktoré je dnes dospelým učiteľom v letnej biblickej škole.
Hoci sa skutoční kresťania nezhodujú v otázke krstu veriacich verzus krstu detí, všetci by sa mali zhodnúť na tom, že „domácnosti“ v 1. Korinťanom 1:16 a Skutkoch apoštolov 16:15 nedokazujú ani nevyvracajú, že sa krst detí praktizoval. Pozri si tiež diskusiu o Kolosanom 2:11-12.
Otázka: Bol Pavol v 1 Korinťanom 1:17 proti krstu vodou?
Odpoveď: Nie, Pavol krst podporoval, keďže pokrstil Krispa, Gaia a domácnosť Stefana. Pavol tým chcel povedať, že keďže niektorí Korinťania sa mýlili, keď tvrdili, že „patria k Pavlovi“, bol rád, že to nebol on, kto osobne pokrstil veľkú časť z nich. V rannej cirkvi Tertulián (198–220 n. l.) v diele De Corona, kap. 3, s. 94, výslovne spomína vodu vo vodnom krste.
Otázka: Nemali by sme podľa 1 Kor 1,17 praktizovať krst vodou, pretože už pominul, ako to učí mylná doktrína ultra-dispensacionalizmu?
Odpoveď: Nie. Pozrite si odpoveď na predchádzajúcu otázku. Navyše, ako 1) predstava, že medzi Kristovým vzkriesením v roku 33 n. l. a rokom 52 n. l. existovala odlišná dispenzácia, tak aj 2) predstava, že krst zanikol, úplne chýbali vo všetkých cirkevných spisoch najmenej až do polovice pätnásteho storočia. Naopak, Tertulián (198–220 n. l.) v diele De Corona, kap. 3, s. 94, spomína krst, a to výslovne ponorením do vody.
Predstavte si na chvíľu, že by ste našli kresťana, ktorý miloval Ježiša ako Pána, ale vykonával všetky starozákonné obety a dodržiaval všetky starozákonné stravovacie zákony. Čo keby vám niekto povedal, že to nie je nič mimoriadne. Je to bežné, pretože sa ešte nedozvedel o novej dobe milosti. Čo by ste na to povedali?
Teraz si predstavte, že ideme do neba a anjel nám povie: „Vy ste sa nedozvedeli o novej dobe milosti, ktorá začala okolo roku 100 n. l. Takmer 1 900 rokov si kresťania mysleli, že žijú v dobe milosti, ktorá v skutočnosti trvala len 100 rokov. Nie je to nič mimoriadne a je to bežné, lebo Boh zabudol to počas 1 900 rokov zjavovať ani jednému veriacemu spôsobom, ktorému by rozumel.“ Čo by ste na to povedali?
Viac o ultra-dispensacionalizme nájdete v nasledujúcej otázke.
Otázka: Čo je v 1 Kor 1,17 „ultra-dispensacionalizmus“ a prečo je nesprávny?
Odpoveď: V praxi existuje ostrý rozdiel medzi ultra-dispensacionalistami na jednej strane a dispensacionalistami a ostatnými kresťanmi na strane druhej: ultra-dispensacionalisti veria, že krst vodou by sa dnes nemal praktizovať, a vo všeobecnosti veria, že žijeme v inom dispensačnom období, než keď bol napísaný Nový zákon. Na základe ich brožúry „Má sa dnes praktizovať krst vodou?“ tu je (dúfam) to, čo by oni považovali za spravodlivé zhrnutie.
1. [Správne] uvádzajú, že grécke slovo baptisein je všeobecný výraz pre očistenie
2. [Správne] konštatovať, že krst vodou v cirkvi nie je možné dokázať na základe Starého zákona ani na základe pôsobenia Jána Krstiteľa.
3. [Správne] veriť, že evanjelium bolo najprv hlásané Židom a väčšina z nich ho odmietla.
4. [Nesprávne] tvrdiť, že krst vodou bol platný iba v Skutkoch apoštolov, kým bol Ježiš ešte ponúkaný Izraelu ako ich Mesiáš, ako je to uvedené v Skutkoch 3:19–21. Pozri tiež Skutky apoštolov 2:16–40, najmä verše 22 a 36; Skutky apoštolov 3:12–36, najmä verše 12, 25 a 26; Skutky apoštolov 5:29–32, najmä verš 31; Skutky apoštolov 2:37, 38; Skutky apoštolov 3:19.
5. [Nesprávne] tvrdia, že krst by sa dnes nemal praktizovať, pretože:
5a. Omyvanie (v gréčtine baptisein) bolo súčasťou Mojžišovho zákona. (Ako poznámka na okraj, konvertiti na judaizmus boli krstení už pred Ježišom.)
5b. Krst sa vykonával predtým, ako sa zmenil Boží vzťah k Izraelu.
5c. Krst sa [údajne] vykonával predtým, ako Boh zjavil učenie o cirkvi, okolo roku 52 n. l. Pavol povedal: „Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium“ (1 Kor 1:17).
5d. Dnes existuje „jeden krst“ (Ef 4,5), a tým je krst Duchom Svätým.
Existujú tri rôzne spôsoby, ako toto tvrdenie vyvrátiť, pričom každý z nich je sám osebe dostatočný.
1. Pozorovanie Písma: Všetci sa musia zhodnúť na tom, že 1 Korinťanom 1:13–16 bol napísaný v rovnakom čase ako verš 17. Tieto verše ukazujú, že Korinťania boli pokrstení rovnako nepochybne, ako Kristus zomrel za nich a Pavol im kázal evanjelium. Keďže Pavol pokrstil Krispa a Gaia, buď to urobil nesprávne, alebo medzi ich krstom a tým, že Pavol nepokrstil žiadnych ďalších Korinťanov, došlo k „prechodnej udalosti“, čo je nepravdepodobné.
1. Jánova 5:7–8, v pôvodnej gréčtine aj v moderných prekladoch, spomína svedectvo Ducha, vody a krvi. Ak je „Duch“ Duch Svätý vo vnútri veriacich a krv je Ježišova krv, čo iné je potom „voda“ ako náš krst vodou?
1. list Petrov 3:21, napísaný po roku 60 n. l., učí o krstnej vode pre „vás“.
V Efezským 5:26, keďže Kristus očistil Cirkev vodou, v čom sa to líši od krstu vodou?
Rovnako dôležité je, že Písmo mlčí ako hrob o novej dobe milosti, ktorá nastala práve uprostred písania Nového zákona.
Zhrnutie: To, čo prikázal Ježiš a čo urobili Ježišovi učeníci a Pavol s vodou, o ktorej hovoril Ján, by sa malo praktizovať aj dnes, keďže Boh nepovažoval za dobré hovoriť vo svojom Slove o akejkoľvek novej dobe, ktorá bola tajomstvom utajovaným pred kresťanstvom až do moderných čias.
2. Výklad Písma: Je udivujúce, koľko sporov dvadsiateho storočia o starogréckych slovách si nekladie tú najzákladnejšiu otázku: „Ako by grécky hovoriaci ľudia, vedení Duchom Svätým, všeobecne chápali svoj vlastný jazyk?“ Raná cirkev nevykladala žiadne verše tak, aby sa krst vodou nepraktizoval. Justín Mučeník (zomrel mučeníckou smrťou v roku 165 n. l.) vo svojej Prvej obhajobe venuje kresťanskému krstu celú kapitolu (61). O krste hovorí aj vo svojom dialógu so Židom Tryfónom.
Didaché (cca 60–120 n. l.), kap. 7, s. 379, hovorí: „Krstite v mene Otca, Syna a Ducha Svätého v živej vode. Ak však nemáte živú vodu, krstite v inej vode; a ak nemôžete v studenej, tak v teplej. Ak však nemáš ani jednu, trikrát vylej vodu na hlavu v mene Otca, Syna a Ducha Svätého.“
Medzi ďalších raných kresťanov, ktorí rozoberali význam krstu vodou, patria:
List Ignáca Smyrňanom, kap. 8, s. 90 (okolo rokov 107–116 n. l.)
List Barnabáša (cca 70–130 n. l.)
2. Klement (120–140 n. l.) zväzok 7, kap. 6, s. 519
Pastier Hermasa (cca 115–155 n. l.), kniha 3, podobenstvo 9, s. 49 (implicitne).
Irenej, Proti herézam (182–188 n. l.), kniha 1, kap. 21.1, s. 345.
Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.)
Tertulián (198–220 n. l.) má celé dielo s názvom O krste.
Hippolyt, biskup z Portu (222–235/6 n. l.) Proti heréze istého Noéta, kap. 14, s. 228. Pozri tiež Rozprava o svätom Zjavení, kap. 10, s. 237
Origenes (cca 227–240 n. l.) Komentár k Jánovi, kniha 1, kap. 25, s. 312. Aj na mnohých iných miestach.
Novatian (250/4–256/7 n. l.) „Traktát o Trojici“, kap. 10, s. 620
Anonym, Traktát o opätovnom krste (254–257 n. l.), kap. 7, s. 671. Tiež kap. 5, s. 669–670
Cyprián z Kartága (okolo 246–258 n. l.) učil, že človek musí byť pokrstený v cirkvi; krst vykonaný heretikmi sa nepovažuje za „legitímny“. Listy Cypriána, list 70, s. 377. Tiež
List č. 71, s. 378
Firmilian (okolo 246–258 n. l.) vo svojom liste Cypriánovi, list č. 74, s. 390
Novatus z Thamagudy na Siedmom kartáginskom koncile (258 n. l.), s. 566
Dionýz z Alexandrie (246–265 n. l.), list 6.1 (biskupovi Sixtovi), s. 102
Koncil v Elviere (306/307 n. l.) sa v 21 nesporných kánonoch sedemkrát odvoláva na pokrstených mužov a ženy v kánonoch 1, 2, 4, 9 a 10.
Koncil v Ancyre (r. 314 n. l.)
Koncil v Neocaesarea (okolo roku 315 n. l.)
Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.)
Melito zo Sardis
Pamphilus (309 n. l.) Výklad kapitol Skutkov apoštolov O, X. zväzok 6, s. 167
Utrpenie Perpetuy a Felicity (okolo roku 201/205 n. l.),
Victorinus z Petau (mučeník, 304 n. l.) Komentár k Zjaveniu od prvej kapitoly (16), s. 346
Metodius (270–311/312 n. l.)
Laktancius (cca 303–cca 325 n. l.) Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 15, s. 115
Podľa Wycliffeho biblického slovníka, s. 441, aj židovská sekta v Kumráne praktizovala krst ponorením.
Veľmi podrobný pohľad na to, ako zbožný grécky hovoriaci kresťan vnímal 1. Korinťanom 1:10–17, nájdete v 5 ½-stranovej homílii II. Jána Zlatoústeho k 1. Korinťanom.
Zhrnutie: Netvrdíme, že ktorýkoľvek z týchto postbiblických kresťanských učiteľov bol neomylný. Ak však raná cirkev všeobecne praktizovala krst vodou, potom by ultra-dispensacionalisti možno s nadsádkou mali postulovať ďalšiu dispenzáciu, v ktorej Boh krst vodou opäť zaviedol.
3. Uplatnenie Písma: Keďže nám Ježiš v Matúšovi 28,19–20 prikázal robiť učeníkov, krstiť ich a učiť ich „tretiu vec“, a žiadny verš výslovne nehovorí, že krst pominul, logicky by to znamenalo, že aj robienie učeníkov a vyučovanie by tiež pominuli.
„Tretia vec“, spomenutá v Matúšovi 28:20, spočíva v poslušnosti vo všetkom, čo Ježiš prikázal. Keďže Ježiš im prikázal krstiť, mali by sme byť veľmi opatrní pri odkladaní Ježišovho príkazu, keď to žiadny verš Písma nehovorí. Napokon, hoci by sa niekto mohol pokúsiť argumentovať, že Matúš 28:19–20 sa nevzťahoval na nikoho okrem jedenástich učeníkov, je to nepravda, lebo v Matúšovi 28:20 Ježiš hovorí: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia veku.“
Zhrnuté a podčiarknuté: ak vám vaša teológia bráni v poslušnosti voči Kristovi, mali by ste poslúchať Krista a zmeniť svoju teológiu.
Otázka: Čo presne je tá „múdrosť sveta“, pred ktorou Pavol varoval v 1 Korinťanom 1:20–21?
Odpoveď: Môžeme si to predstaviť ako akúkoľvek filozofiu, psychológiu alebo svetový názor, ktorý pošetilo zohľadňuje iba tento svet alebo sa sám stavia za normu. Pavol hovoril aj o tom, čo sa nesprávne nazýva poznaním, v 1. Timoteovi 6:20.
Hoci Pavol kritizuje dôveru v múdrosť tohto sveta, nevidel žiadny problém v tom, aby súhlasil s pravdivými vecami, ktoré hovorili aj grécki filozofi. Ako to vyjadril Klement Alexandrijský v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kapitola 14, pri rozbore Títovi 1,12–13: „Vidíte, ako aj gréckym prorokom pripisuje [Pavol] niečo z pravdy a nehanbí sa, keď pri rozprávaní na poučenie jedných a na zahanbenie druhých využíva grécke básne.“
Otázka: V 1 Kor 1,20–21, vzhľadom na široké spektrum oblasti kresťanského poradenstva, ako rozoznáte rozdiel medzi kresťanmi, ktorí využívajú humanistické poradenstvo, a tým, čo by mali robiť kresťanskí poradcovia?
Odpoveď: To, že poradca je kresťan, alebo dokonca to, že sa snaží priviesť danú osobu ku Kristovi, nestačí na to, aby sa dalo povedať, že vykonáva správne kresťanské poradenstvo. Skôr, podľa knihy Roberta McGeeho The Search for Significance a osobného rozhovoru s ním z 13. 6. 2000, skutočné kresťanské poradenstvo spočíva v tom, že sa pýtame, čo chce Boh v danej situácii dosiahnuť, a potom sa necháme použiť na to, aby sa to stalo. Boh je najlepší poradca. McGee, zakladateľ kresťanských poradenských centier Rapha, hovorí, že kľúčovým faktorom je to, že ak človek začne komunikovať so živým Bohom, videl, že v veľmi krátkom čase môžu nastať dramatické zmeny. Okrem poradenstva jeho kniha tiež uznáva, že lieky zohrávajú úlohu pri liečbe zdravotných problémov a chemickej nerovnováhy.
Otázka: Prečo si Boh v 1 Korinťanom 1:27–28 vyvolil to, čo je v tomto svete považované za bláznovstvo?
Odpoveď: Odpoveď na to nájdeme v 1 Korinťanom 1:29–31. Nikto sa nebude môcť pred ostatnými chváliť, že sa stal kresťanom, pretože bol múdrejší. Nikto sa nebude môcť pred Bohom chváliť, že tomu porozumel vďaka svojej väčšej inteligencii.
Byť „pedantický“ znamená nadobúdať vedomosti výlučne za účelom nadobúdania vedomostí. Musíme sa priblížiť ku Kristovi a lepšie Mu slúžiť a oslavovať Ho; nie len nadobúdať vedomosti pre vedomosti samotné. Ako povedal jeden človek: „Nebol Židom milujúcim znamenia ani Grékom milujúcim múdrosť, ale kresťanom milujúcim Spasiteľa.“ Hoci neboli všetci Gréci takí, grécka kultúra mala tendenciu klásť dôraz na hľadanie múdrosti. Hoci to má aj svoje dobré stránky, byť múdrosťou ako cieľom samým o sebe môže paradoxne brániť človeku v tom, aby zakúsil pravdu v Božom tajomstve. Niektorí ľudia môžu mať väčšiu tendenciu k pedantstvu ako iní.
Väčšia inteligencia nedáva človeku väčšiu šancu dostať sa do neba. V niektorých prípadoch môže intelektuálna pýcha človeka brániť tomu, aby uznal, že jeho múdrosť je v porovnaní s Božou veľmi malá. Kresťanstvo je fascinujúce v tom, že je dosť jednoduché na to, aby dieťa pochopilo všetky dôležité veci, a pritom tak hlboké, že ani ten najinteligentnejší človek nemôže dúfať, že bude vedieť všetko o nekonečnom Bohu. Prijatie Ježiša znamená odovzdať všetko, čo máte, bez ohľadu na to, aký múdry si myslíte, že ste.
Podobne Ježiš povedal, že je ťažké, aby bohatý človek prišiel k Bohu (Matúš 19:24; Marek 10:25; Lukáš 18:25). Avšak 1. Korinťanom 1:26 nehovorí, že „nikto“, kto bol múdry, mocný alebo ušľachtilý; skôr hovorí, že „nie mnohí“. Ako vtipne poznamenala jedna bohatá anglická šľachtičná, zachránilo ju písmeno „m“.
Otázka: Aký je v 1 Korinťanom 2:1–7 pri zvestovaní evanjelia rozdiel medzi „vedením slovom“, „vedením múdrosťou“ a „vedením len Ježišom“ a akú úlohu v tom zohráva „tajomstvo“ vo verši 7?
Odpoveď: Možno to možno zhrnúť tak, že sa spýtate sami seba, prečo by tá osoba mala uveriť. Mali by uveriť predovšetkým kvôli mojej skvelej reči a tomu, že som ich ohromil debatou a rétorikou, alebo by mali uveriť preto, že viem toľko a poskytol som im toľko faktov, že nemôžu neuveriť, alebo preto, že Boh pôsobí v ich srdci a mysli? V oboch prvých prípadoch by v podstate mali uveriť hlavne kvôli „mne“? Takýto postoj je nebiblický: „ak to má byť, záleží to na mne“. Len v poslednom prípade „záleží to na Bohu“ a ja som len nástrojom, so všetkými svojimi chybami. Posledný prístup je oslobodzujúcejší, pretože si nemyslíte, že ich spása závisí od vás; závisí od Boha. Zmizne však výhovorka, že nemôžeme svedčiť, lebo nevieme dobre hovoriť alebo nemáme všetky odpovede.
Vo verši 6 Pavol stále vidí hodnotu v používaní múdrosti, ale ani tá najlepšia múdrosť nemôže nahradiť Boha. Nikto z nás však nevie všetko; Boh nám ešte nezjavil všetky veci, ktoré budeme vedieť, až budeme v nebi. Takže bez ohľadu na to, koľko človek vie, naša viera stále skrýva tajomstvo.
Otázka: Ukazuje 1 Kor 2,3, že Pavol mal epileptické záchvaty, ako naznačuje Asimovova Príručka k Biblii na s. 1047–1048?
Odpoveď: Nie. Asimov to zakladá iba na Pavlovom výroku, že mal „posla satana, aby ma trápil“ (2 Korinťanom 12,7), a na tom, že zážitok na ceste do Damasku mohol byť záchvatom. Skutočnosť, že Pavol v 1 Korinťanom 2,3 priznal, že bol nervózny, neznamená, že mal epileptické záchvaty. Na ceste do Damasku aj ostatní ľudia videli svetlo a počuli zvuk, hoci nerozumeli tomu hlasu. To však tiež neznamená, že všetci mali epileptické záchvaty. Asimovov názor je v skutočnosti „poučný“ v tom zmysle, že nám ukazuje, ako ďaleko sú skeptici ochotní zájsť na základe tých najslabších dôkazov, aby diskreditovali autorov Biblie a Bibliu ako Božie slovo.
Otázka: Nemal by človek v 1 Korinťanom 2:3 vždy vyžarovať sebavedomie a istotu, keď zvestuje evanjelium?
Odpoveď: Nie nevyhnutne, ako jasne ukazuje 1 Korinťanom 2:3,7. Pavol tu kázal so strachom a trasením a spomenul tajomstvo našej viery. Na iných miestach bol Pavol sebavedomý. Trvalý účinok evanjelia však nezávisí od našej sebavedomia, výrečnosti či inteligencie, ale od toho, ako Boh pôsobí v živote druhého človeka.
Otázka: Aký je v 1 Kor 2,5 rozdiel medzi vierou založenou na ľudskej múdrosti a vierou založenou na Božej moci?
Odpoveď: Viera v inú osobu, ktorú vidíte, sa často zdá ľahšia ako viera v Boha, ktorého vidieť nemožno. Hĺbka viery môže dosiahnuť len toľko, koľko má hĺbka jej predmetu. Ak je viera založená len na tej osobe, neprekoná vieru v túto osobu. Viera môže zlyhať, ak je založená na inej osobe.
Vaša viera v nekonečného Boha však môže neustále rásť. Vaša viera nie je od zlyhania vzdialená len o jeden údajný rozpor alebo jednu nezodpovedanú otázku. Viera v Boha neklesá ani nezmizne, keď zlyhá obyčajný smrteľník.
Otázka: Je v 1 Kor 2,6 doktrína o Božom stvorení nezlučiteľná s koncepciou vládcov tohto veku, ako si myslel Rudolf Bultmann?
Odpoveď: Nie. Je to nezlučiteľné iba so zjednodušeným pohľadom na Božie stvorenie. Boh má úplnú zvrchovanosť nad všetkým a môže urobiť čokoľvek, čo chce. Nič nebráni Bohu, aby sa na určitý čas rozhodol delegovať časť svojej zvrchovanosti.
Otázka: Ako je možné, že v 1 Kor 2,8 všetci vládcovia tohto veku nepoznali Krista, keďže Ježiš sa objavil pred Herodesom a Pilátom?
Odpoveď: Už v Pavlových časoch mnohí rímski vládcovia počuli o Kristovi a kresťanoch. Pavol však poukazuje na to, že nikto z nich nepoznal Ježiša takého, aký skutočne bol. Ďalšie odpovede nájdete v knihe When Critics Ask na str. 449 a v Haleyho knihe Alleged Discrepancies of the Bible na str. 358.
Otázka: V 1 Kor 2,9–10, vedia veriaci o budúcich veľkých veciach neba, alebo nie?
Odpoveď: Bolo nám povedané o niektorých veľkých veciach neba, ale nebolo nám povedané všetko a zatiaľ sme ich nezažili. Ako hovorí 1. Korinťanom 13,12: „Teraz vidíme len nejasný odraz, ako v zrkadle; potom budeme vidieť tvárou v tvár. Teraz poznám čiastočne; potom budem poznať úplne, tak ako som aj ja úplne poznaný.“
Mimochodom, tento verš bol obzvlášť drahocenný pre kresťanov z obdobia pred Nicejským koncilom; je to jeden z veršov, ktoré citovali najčastejšie. Do roku 325 n. l. ho citovalo 21-krát 9 autorov.
Otázka: Prečo Pavol v 1 Korinťanom 2:12–14 hovorí, že prirodzený človek nemôže prijať veci Božieho Ducha, keď v Rimanom 1:19–20 hovorí, že Boh zjavil svoju pravdu vo všetkých ľuďoch?
Odpoveď: Rímskym 1,19–20 sa týka všeobecného zjavenia, zatiaľ čo 1 Korinťanom 2,14 sa týka poznania spásy.
Všeobecné zjavenie: Rímskym 1,19–20 sa hovorí o pravde o existencii Stvoriteľa, o jeho neviditeľných vlastnostiach, večnej moci a božskej podstate. Toto poznanie nestačí na spasenie, ale človek by si mohol myslieť, že by malo stačiť na to, aby každý hľadal tohto Stvoriteľa. Nie je to však tak. List Rímskym 1:18 a 3:23 ukazujú, že ľudia svojou bezbožnosťou potláčajú pravdu, a List Rímskym 3:9-20 podrobne opisuje, ako nikto sám od seba nehľadá Boha. Všeobecné zjavenie je prvým krokom: človek musí ísť ďalej, aby osobne poznal Boha. Človek je však odsúdený, ak odmietne pravdu všeobecného zjavenia, ktorú má k dispozícii. Ľudia to robia kvôli pýche, pretože nie sú ochotní priznať si, že sa mýlili, alebo preto, že viac dôverujú iným veciam.
Rímskym 1:19–20 je súčasťou širšej argumentácie, ktorú predkladá Pavol, že každý človek je vinný z hriechu a že všetci potrebujeme Spasiteľa, Ježiša.
Poznanie spásy: 1 Korinťanom 2:14 na to nadväzuje a hovorí, že prirodzený človek nemôže prijať veci Božie; potrebujeme mať Božieho Ducha. 1 Korinťanom 2:14 je súčasťou širšej argumentácie v 1 Korinťanom 2 o zásadnej úlohe Ducha v našej spáse a kresťanskom raste.
Otázka: Ako v 1 Kor 2,12–16 prítomnosť Ducha mení to, čo sme schopní pochopiť?
Odpoveď: Môže to zmeniť veci najmenej piatimi rôznymi spôsobmi.
Sebadisciplína: hlboko sa ponoriť do Písma a „ťažiť“ zlato a diamanty, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Rozlišovanie: Zo všetkých informácií, ktoré dostávame, nám Boh pomáha rozlišovať, čo je pravda a čo nie.
Vízia: vidieť veci, ktoré naše fyzické oči nevidia, a pochopiť pojmy, ktoré na zemi nemôžeme vidieť. Predstavte si rybu, ktorá by mohla aspoň čiastočne pochopiť, aké je to žiť na súši.
Osvietenie: Podobne ako slepý kritik maliarstva alebo hluchý kritik hudby, človek bez Ducha môže dosiahnuť len určitú hranicu.
Duch dáva veriacim okrem iných darov aj poznanie a múdrosť (nie sú to to isté) a rozlišovanie.
Niekedy sa ľudia nedokážu niečo naučiť nie kvôli nedostatku inteligencie, ale kvôli nedostatku základných informácií alebo naopak kvôli príliš veľkému množstvu dezinformácií.
Otázka: Aký je v 1 Kor 3,1–2 rozdiel medzi kresťanským učením o „mlieku“ a kresťanským učením o „pevnej strave“?
Odpoveď: Mlieko nielen udržuje bábätká nažive, ale umožňuje im rásť a stať sa väčšími a tučnejšími bábätkami. Potrebujú však koncentrovanejšiu stravu a viac bielkovín, aby mohli ďalej rásť . Hovädzie, kuracie, bravčové mäso alebo iné bielkoviny by sa nemali podávať dojčatám; je to pre nich príliš ťažké na trávenie. Starším bábätkám by sa však malo začať podávať trochu mäsa alebo bielkovín, aby si zvykli tráviť koncentrovanejšiu stravu.
Podobne by mali byť aj kresťanskí novorodenci zakorenení vo svojej spáse, v tom, kým sú v Kristovi, a v tom, ako tráviť čas s Bohom a Jeho Slovom. Ale nezostaňte len pri tom. Potrebujú aj pevnú stravu v podobe toho, ako sa má ich život zmeniť, aby bol viac podobný Kristovi, a pochopenie náročnejších tém, ako sú Trojica, vtelenie a koniec čias.
Keď študujete nejaký úryvok, existujú štyri otázky, ktoré si môžete položiť, aby ste získali viac pevnej potravy.
1) Čo nám to hovorí o Bohu?
2) Čo nám to hovorí o Božom ľude?
3) Čo mi to hovorí o mne samom?
4) V čom by chcel Boh, aby som teraz konal inak?
(Tieto otázky pochádzajú z kázne Richarda Kerryho z 17. marca 2019)
Otázka: Prečo v 1 Korinťanom 3,1–2 niektorí noví kresťania rastú a iní nie?
Odpoveď: Možno si neuvedomujú, že majú rásť, alebo možno nevidí potrebu tak robiť. Ježiš uviedol podobenstvo o štyroch druhoch pôdy v Matúšovi 13:1-23; Markovi 4:1-20; Lukášovi 8:4-15. V ňom je účelom semien rásť a priniesť úrodu. Úroda môže byť 100-, 60- alebo 30-násobkom toho, čo bolo zasiate. Jedným z kľúčových dôvodov, prečo sme stále na zemi, je priniesť úrodu. V Jeremiášovi 29:11 Boh hovorí o plánoch, ktoré má pre nás. Namiesto toho, aby sme si robili vlastné plány, skúsme plniť Boží plán pre nás.
Otázka: Aké očakávanie vyjadruje Pavol v 1 Korinťanom 3:3?
Odpoveď: Pavol im nielen prikazuje, aby medzi kresťanmi nebola žiarlivosť a hádky. Skôr mal Pavol očakávanie, že sú dostatočne zrelí kresťania na to, aby medzi nimi vôbec nedochádzalo k hádkam a žiarlivosti.
Žiarlivosť je jednou z hlavných príčin hádok, ale stále ide o dve odlišné veci. Žiarlivosť je nepríjemný pocit, keď vidíte, že niekto iný má úspech alebo sa mu darí. Žiarlivosť súvisí s hriechom chamtivosti, keď si prajete, aby ste ten úspech mali vy namiesto nich. Hádky môžu nastať, keď podniknete kroky, aby ste ten úspech získali pre seba namiesto nich.
Liekom proti žiarlivosti je uvedomenie si, že sme všetci v jednom tíme; ako bratia a sestry v Kristovi by sme mali byť „fanúšikmi našej rodiny“ a povzbudzovať ich. Je ťažké žiarlit na úspech niekoho iného, keď sa modlíte za jeho úspech. Liekom proti hádkam je uvedomenie si, že vzťah lásky s tou osobou je dôležitejší ako drobné problémy. Nechajte si svoje nezhody len na to, čo je dôležité, a v malých veciach ustúpte.
Nemôžeme však očakávať, že kresťania budú dokonalí, ani v dávnych časoch, ani v našich dňoch. Pavol a Barnabáš mali ostrý spor o to, či majú vziať Marka so sebou na misijnú cestu (Skutky apoštolov 15:37–39).
Otázka: V 1 Korinťanom 3:5 Pavol zdôrazňuje, že Kristovi služobníci, vrátane neho samého a Apollosa, by nemali byť zbožňovaní. Akými spôsobmi sa kresťania môžu dnes mýliť, keď zbožňujú iných?
Odpoveď: Ak sa tá druhá osoba v niečom mýli, a vaša viera spočíva na nej, dopustíte sa tej istej chyby, namiesto toho, aby ste sami hľadali odpoveď v Písme. Ak vkladáte svoju vieru do inej osoby, či už úmyselne alebo nevedome, keď táto osoba zlyhá, môže zlyhať aj vaša viera. Keď sa s ostatnými delíte o svoje svedectvo, hovoríte o tom, aký veľký je Boh, alebo o tom, akí veľkí sú oni? Aj ten najlepší kresťan, ktorého poznáte, zďaleka nedosahuje podobnosť s Kristom, ku ktorej sme v tomto živote povolaní. Nevystavujte na piedestál nikoho, kto hreší alebo nie je dokonalý, a my všetci hrešíme a sme nedokonalí.
Otázka: Ako môžete podľa 1 Kor 3,5 zabrániť tomu, aby vás ostatní – či už kresťania, alebo nekresťania – kládli na piedestál?
Odpoveď: Buďte otvorení a úprimní v tom, že nie ste dokonalí. Dbajte na to, aby ste im ukazovali cestu ku Kristovi, aby počúvali Jeho, a nie aby ste náhodou smerovali pozornosť na seba. Keď ľudia hovoria veci, ktoré vás stavajú na piedestál, nasmerujte ich pohľad vyššie než ste vy a za vás, k Bohu.
Q: Je v 1 Kor 3,11 Ježiš základom, alebo sú základom apoštoli a proroci v Ef 2,20?
Odpoveď: Hoci grécke slovo pre základ, themelion, je v oboch veršoch rovnaké, Efezským 2,20 objasňuje dva významy slova „základ“. Apoštoli a proroci sú základným kameňom, ktorý zase spočíva na jedinom základnom kameni, ktorým je Ježiš.
Rovnako ako dom postavený na pilieroch a trámoch spočíva na celom svojom základe z pilierov a trámov, ale dom a trámy spočívajú na pilieroch, tak aj cirkev spočíva na základe apoštolov a prorokov, ktorý spočíva na základnom kameňi, ktorým je Ježiš.
Otázka: Budú kresťania súdení v 1 Korinťanom 3:12–15?
Odpoveď: Pri „súde pred veľkým bielym trónom“ nebudú skutoční kresťania súdení; budú vyhlásení za spravodlivých, lebo sú pokrytí Kristovou krvou. Môžete si o tom prečítať v Zjavení 20:11–15 a v podobenstve o ovciach a kozách v Matúšovi 25:31–46.
Niektorí kresťania tvrdia, že tieto dva verše sa vzťahujú na ten istý súd, zatiaľ čo iní hovoria o dvoch oddelených súdoch. Oddelené súdy by znamenali, že veriaci nie sú prítomní na súde pred veľkým bielym trónom, ako sa uvádza v knihe The Complete Book of Bible Answers na s. 276–277. R. C. Sproul v knihe Now That’s a Good Question na s. 501–502 uvádza, že na poslednom súde budú stáť ako veriaci, tak aj neveriaci. Nech je to akokoľvek, veriaci sa nemajú čoho obávať pri súde pred veľkým bielym trónom.
Pri následnom „súde pred bémou“: kresťania dostávajú nebeské odmeny za skutky vykonané zo správnej motivácie. Môžete si o tom prečítať v 1. Korinťanom 3, 11–15 a 2. Korinťanom 5, 10. Kresťania to bežne nazývajú „súdom pred bémou“, pretože v gréckom práve bola „béma“ (alebo presnejšie lavica) miestom, na ktorom sedel sudca.
Otázka: Podporuje 1 Kor 3, 13–15 katolícku teóriu očistca?
Odpoveď: Nie. Zdá sa, že ju podporuje len vtedy, ak niekto zamieňa
1) Skúšanie skutkov s bolestivým očisťovaním veriacich
2) skutok s veriacim, ktorý prechádza ohňom
Katolík by mohol (správne) namietať, že zmienka v tomto verši o prechádzaní skutkov veriaceho ohňom na skúšku nevylučuje aj ohnivú skúšku pre veriaceho na očistenie. Keďže je to však jediný verš v celej Biblii, ktorý katolíci používajú na podporu očistca (s výnimkou 2. Makabejcov 12,46 v katolíckych apokryfoch), neexistuje žiadny iný základ pre tento mimobiblický výmysel.
Okrem toho 2. list Petrov 1:11 hovorí, že budeme „veľkoryso prijatí“ do večného kráľovstva, nie „vrelým“ spôsobom. List Židom 10:2, 16–19; 9:14 ukazuje, že Ježiš je ten, kto nás očisťuje.
Ak veríte v očistec, možno vám tento argument ad hominem voči katolíkom pomôže presvedčiť sa o opačnom názore.
1. Katolíci učia, že čas, ktorý mŕtvy človek strávi v očistci, môže skrátiť živý človek tým, že sa za neho modlí alebo prispieva finančne cirkvi. Existujú teda spôsoby, ako skrátiť čas, počas ktorého je človek očisťovaný ohňom očistca.
2. Katolíci učia, že tí, ktorí nosia určitý odev, nazývaný škapuliar, budú z očistca prepustení do jedného týždňa, pretože Mária navštevuje očistec raz týždenne a vyberá z neho všetkých, ktorí ho nosili. Keby boli všetky ich hriechy očistené ohňom, nepotrebovali by Máriinu osobitnú pomoc. Máriina osobitná pomoc má očisťujúcu moc. Oheň očistca teda nie je potrebný na očistenie všetkých hriechov, ak má niekto v nebi očisťujúcu moc namiesto ohňa.
3. Mária nie je jediná, kto má očisťujúcu schopnosť. Ježiš nás všetkých „očisťuje“, podľa 1 Jánovej 1:7,9; Hebrejom 9:14,22; 10:2,16-19. Keďže Ježiš to už sľúbil, stačí, ak dôverujeme Jeho očisťujúcej moci. Spoliehať sa teda na Máriu a oheň očistca nie je potrebné, ak Ježiš už sľúbil, že to všetko urobí.
Otázka: Ako sú v 1 Korinťanom 3,16–17 skutoční kresťania chrámom Božím?
Odpoveď: Pri povrchnom čítaní sa zdá, že telo veriaceho je Božím chrámom. Hoci je to pravda, tento verš to tak nehovorí. Všetky zámená sú v množnom čísle (vy) a slovo „chrám“ je v jednotnom čísle. Ako zdôrazňuje komentár „Believer’s Bible Commentary“ na strane 1756, skutočný význam tohto verša je, že my všetci spoločne sme jedným Božím chrámom. Ďalšie informácie nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 579–581.
Otázka: Aké sú v 1 Kor 3,18 a Jak 1,26 aspoň desať druhov sebaklamu, a to aj medzi kresťanmi?
Odpoveď: Kresťania aj ostatní ľudia môžu mať o niektorých veciach nesprávne predstavy, alebo skôr než nesprávne, tak nesprávne priority.
Nesprávne predstavy
Nesprávne chápanie pravdy: Kresťania nepopierajú podstatné veci, ako je panenské narodenie, Ježišova smrť za naše hriechy, Ježišovo fyzické vzkriesenie z mŕtvych atď., lebo ak by to urobili, neboli by pravými kresťanmi. Kresťania sa však môžu mýliť v dôležitých vedľajších veciach, ako sú krst, Večera Pánova, koniec čias, futurizmus/preterizmus, apokryfy, doktrína „raz spasený – navždy spasený“, evanjelizačné prístupy, dispenzacionalizmus/teológia zmluvy, Židia v Božom pláne, duchovné dary, vek Zeme, kreacionizmus/teistická evolúcia, kalvinizmus/arminianizmus, Božie stredné poznanie, neomylnosť/nechybnosť, výzvy k obráteniu/prebudenia, sobota/nedeľa, bytie vojakom, diakonky atď.
Kresťania môžu hľadať pravdu z triviálnych alebo pedantských dôvodov namiesto toho, aby túžili viac zažívať Boha a lepšie Mu slúžiť. Mali by ste chcieť vedieť všetko, čo Boh chce, aby ste vedeli, a mali by ste túžiť nevedieť to, čo Boh nechce, aby ste vedeli.
Mylná predstava o Božej starostlivosti: Niektorí kresťania si mysleli, že keď raz prídu ku Kristovi, Boh ich uchráni pred všetkým utrpením. Alebo že Boh ich urobí bohatými, alebo že budú mať vždy dobré zdravie.
Nemusíme sa však obávať o to, či nám Boh zabezpečí všetko potrebné. Tak ako Boh stará o poľné ľalie, postará sa aj o nás podľa Matúša 6:28–29 a Lukáša 12:22–23.
Niekedy veriaci zabúdajú, že boli očistení od svojich hriechov podľa 2. listu Petrovho 1:9. Sme očistení a namiesto toho, aby sme bojovali s hriechom sami, musíme pamätať na to, že máme čerpať z Božej očisťujúcej sily, ktorú nám dal prostredníctvom svojho Svätého Ducha.
Oklamaní sklamaním: Ak milujeme Boha tak, ako by sme mali, poslúchame Ho a slúžime Mu, myslíme si, že môžeme predpokladať, že budeme mať úspech a žiadne sklamania ani problémy. Ale prečo by sme to mali predpokladať, keď to neplatilo ani pre Pavla? Pavol mal v 2. Korinťanom 2:12–13 otvorené dvere na kázanie v Troade, ale mal nepokoj v mysli kvôli obavám o Tita.
Oklamaní ohľadom sveta: Môžu vnímať svet ako svojho priateľa. Alebo ho môžu vnímať ako niečo, z čoho by mali vystúpiť a pred čím by mali utekať. Nesmieme opustiť svoju prvú lásku, ako varuje efézsku cirkev Zjavenie 2,4.
Oklamaní ohľadom seba samých: Môžu si o sebe a o svojej práci myslieť viac, než by mali. Môžu veriť, že Boh ich považuje za výnimočnejších než ostatných, pretože robia viac. Na druhej strane si môžu myslieť, že to, čo robia na zemi, vôbec nezáleží. Môžu veriť, že Boh sa o nich nezaujíma. Alebo môžu veriť, že Boh ich nemá veľmi rád, pretože nerobia veľa toho, čo je viditeľné. Nikdy nie ste príliš veľkí na to, aby ste boli služobníkmi. A pokiaľ ste väčší ako ľalia, nikdy nie ste príliš malí na to, aby sa o vás Boh osobitne staral.
Niekedy sa kresťan, ktorý kedysi veľa robil pre Boha, môže „spoliehať na svoje minulé skutky“ a myslieť si, že už nemusí tak verne nasledovať Boha ani Mu tak dobre slúžiť, vzhľadom na to, čo urobil v minulosti. Ale nemali by ste chcieť vyjadriť svoju lásku k Bohu práve teraz?
Klamné predstavy o druhých: Všetkými spôsobmi, akými sa človek môže mýliť v súvislosti so sebou samým, sa môže rovnako mýliť aj v súvislosti s druhými. Môže si o niekom myslieť príliš veľa a staviť ho na piedestál. Na druhej strane môže mať o inom veriacom nízku mienku, pretože si myslí, že toho veľa nerobí. Nemali by sme sa starať o to, či sme nad druhými alebo lepší ako ostatní; mali by sme sa starať o to, aby sme potešili nášho Pána.
Oklamaní ohľadom hriechu: Ľudia môžu mať mylnú predstavu, že „hriech to zlepší“. Krátkodobo sa to môže zdať pravdivé, ale z dlhodobého hľadiska hriech nikdy nič nezlepší. Všetko, čo robíte, vidí Boh; mnohé veci, ktoré robíte, vidia aj anjeli a démoni. Dávajte pozor, aby ste nerobili veci, pri ktorých nechcete, aby vás videli. Ľudia si môžu myslieť: „Hriech ovplyvňuje len mňa samého“. Hriech však môže ovplyvniť všetkých, ktorí o vašom hriechu vedia, a aj ostatných.
Nesprávne priority
Božie dielo: Čo musíš robiť, čo je dôležitejšie ako slúžiť Bohu? Ak zanedbávaš službu Bohu alebo jej venuješ len trochu času, ktorý ti zostane, neočakávaj Božie požehnanie viac, než mali v knihe Aggea 1. Boh by ťa mohol hneď teraz vziať domov do neba. Tak prečo si ešte tu? Boh má pre teba niečo, čo máš urobiť.
Tvoja rodina: Božie dielo nie je len o šírení evanjelia, pomoci druhým a vykonávaní činností. Rovnako dôležité je byť tým, čím máš byť. Byť dobrým manželom, manželkou, matkou, otcom, synom alebo dcérou, sestrou alebo bratom, starým rodičom či príbuzným si vyžaduje úmyselnú, premyslenú a „ “ prácu. Mnohí kresťania, ktorí sú aktívni v službe, si zničili rodinný život tým, že zanedbávali venovať im čas. Chcete dobre slúžiť Bohu? Ak to nerobíte dobre aj v týchto oblastiach, tak to nerobíte.
Vaši priatelia: Nemali by ste venovať všetok svoj čas priateľom, ale mali by ste vynikať v tom, ako byť priateľom, a to dvoma spôsobmi. Môžete pomáhať svojim priateľom, aby boli spasení alebo aby zostali silní v Pánovi. Po druhé, môžete počúvať zbožných priateľov a učiť sa od nich. Môžete byť silnejší voči pokušeniam, vrátane sklamania, ak máte zbožných priateľov, s ktorými zdieľate svoj život. Ale vyberajte si priateľov múdro. Priatelia vás môžu stiahnuť dole, pokúšať a tiež rozptyľovať. Ešte lepšie je, ak sa vy a vaši priatelia spoločne podieľate na Božej službe a ak sú priateľmi aj s vaším partnerom a ostatnými členmi rodiny.
Rozptýlenia sveta: Môžete byť rozptyľovaní nielen zlými vecami, ale aj všetkými márnymi vecami tohto sveta. Jeden autor povedal, že naša spoločnosť sa „zabáva až na smrť“. Šport, príroda, filmy, nakupovanie, stravovanie v reštauráciách a kultúrne aktivity nie sú samy osebe zlé, ale ak vám zaberajú príliš veľa času a bránia vám mať správne priority, potom sa pre vás stali zlé.
Rozptýlenia hriechu: Obrovské množstvo času ľudia trávia pri televízii a zábave, hľadaním romantických vzťahov, opíjaním sa (ako aj následnou opicou) a chamtivosťou. Ak by ste sa mohli vzdialiť od svojej rodiny, opustiť všetkých svojich priateľov a ocitnúť sa v situácii, kde by ste mohli slúžiť Bohu len obmedzene, aby ste si na rok alebo dva zdvojnásobili plat, urobili by ste to? A čo je ešte dôležitejšie, chcel by to po vás Boh?
Existuje pravdepodobne viac spôsobov, ako sa oklamať, než tento. V skutočnosti je desivé, koľko ich je. Ešte desivejšie je, že ľudia si každý z nich vedia zdôvodniť ako dobrý, alebo aspoň ako niečo, čo „Boh chápe“. Jedinou nádejou, ktorú máme, aby sme sa tomu všetkému vyhli, je zostať blízko Bohu v modlitbe, zostať v Jeho slove a počúvať rady našich zbožných priateľov.
Otázka: Prečo v 1 Kor 3,19 Pavol citoval ako pravdivé Písmo slová Elifaza z Jób 5,13, keď Boh v Jób 42,7 povedal, že Elifaz nehovoril o Bohu správne?
Odpoveď: Jób 42,7 nehovorí, že každé slovo, ktoré Elifaz povedal, bolo nesprávne. Konkrétne sa Elifaz mýlil v tom, keď predpokladal, že Boh nedopustí, aby postihlo nezaslúžené utrpenie tých, ktorí si to nezaslúžia. Všeobecne sa však chápe, že Elifaz hovoril správne, keď povedal, že Boh „chytá múdrych v ich prefíkanosti“.
Či bolo toto učenie po prvýkrát prednesené prostredníctvom Elifaza, alebo či sa to Elifaz naučil od zbožného človeka, ktorý ho to naučil, nie je známe, ale to nie je podstatné. Kľúčové body sú
1. Toto je pravda o Bohu.
2. Toto bolo napísané v Písme Starého zákona, ktoré uznával Ježiš, Židia aj raná cirkev.
3. Pavol jednoducho hovoril, že toto je pravda zapísaná v Písme. Pavol mal pravdu.
Otázka: Ako je 1 Korinťanom 3:21–22 „zoznamom majetku Božieho dieťaťa“?
Odpoveď: Zahŕňa učiteľov, ktorých potrebujeme, všetko, čo potrebujeme pre náš život, a dokonca aj všetko, čo potrebujeme na to, aby sme „dobre zomreli“ pre Boha. Zahŕňa to, čo potrebujeme práve teraz, aj to, čo budeme potrebovať v budúcnosti. Nezahŕňa však nutne všetko, čo chceme.
Otázka: Čo je nezvyčajné na gréckom slove pre „sluhu“ v 1 Kor 4,1?
Odpoveď: V gréčtine existujú štyri slová pre sluhu:
doulos (1401) – všeobecný výraz pre otroka alebo sluhu. Je to najbežnejšie slovo používané na označenie sluhu.
diakonos (1249) – z ktorého pochádza slovo „diakon“
huperetes / (množné číslo) hyperetas (5257) – odvodené od slova „veslovať“, doslovne to znamená otroka na galére, ktorý vesluje na lodi. Môže to tiež znamenať správcu, podriadeného, ministra, dôstojníka alebo sluhu. Súvisiace slovo hypereteo znamená byť podriadeným.
pais (3816) – dieťa, ktoré je otrokom alebo sluhom.
Ďalšie slovo, oikonomous (3623), v skutočnosti neznamená otroka, ale správcu. V 1. Korinťanom 4:1 Pavol použil slovo huperetas pre seba a ostatných spolupracovníkov. Toto je jediné miesto, kde Pavol toto slovo použil.
Otázka: V 1 Kor 4,1–3 je správcovi, na rozdiel od bežného sluhu, zverená úloha starať sa o určité veci a vykonávať ich. Aký je v našom kresťanskom živote rozdiel medzi tým, či sme Kristovými sluhami, alebo Kristovými správcami?
Odpoveď: Vo všeobecnosti majú sluhovia jednoducho robiť to, čo sa im prikáže. Zvyčajne sú pod dohľadom, niekedy preto, že nebudú tvrdo pracovať, pokiaľ ich niekto nesleduje, inokedy však jednoducho preto, že ich treba neustále sledovať. Správcovia sú ako Jozef alebo ako traja sluhovia v podobenstve o talentoch. Nie sú príliš pod dohľadom; v skutočnosti sa od nich očakáva, že preukážu iniciatívu. Hoci však nie sú pod dohľadom, pokiaľ ide o to, čo robia, ich výsledky sa dôkladne skúmajú. Zachovali dôveru, ktorá im bola zverená? Vzali si veci, ktoré im nepatrili? Dosiahli alebo sa pokúsili dosiahnuť to, čo sa od nich vyžadovalo?
Nie sme len Kristovými služobníkmi, ale aj Kristovými správcami. Nejde len o to, či sme niečo urobili alebo neurobili. Nejde len o to, či sme milovali Boha veľa alebo málo. Ide aj o to, či sme vo svojom živote vyjadrovali Božiu lásku tým, ako sme sa starali o deti, starnúcich príbuzných a podriadených. Aký vplyv sme mali na svojho partnera a spolupracovníkov?
Ak by váš veriaci partner mal dostať veľkú odmenu v nebi len preto, že vás musel znášať a nasledovať Krista napriek vám, je tu skutočný problém!
Otázka: Aké sú v 1 Korinťanom 4:3–5 nesprávne spôsoby, akými by kresťania mohli súdiť druhých alebo súdiť pred stanoveným časom?
Odpoveď: V 1 Korinťanom 12:10 je rozlišovanie duchov duchovným darom; súdenie druhých ním nie je. Vieme rozoznať, čo je správne a čo nesprávne; čo je biblické, čo je proti Biblii, ako aj to, čo je mimobiblické (ako žuvanie žuvačky alebo riešenie algebry). Kresťania môžu z cirkvi vylúčiť nepokáných hriešnikov. Ale nesúdiť druhých a nesúdiť veci pred stanoveným časom v skutočnosti idú ruka v ruke. Príde táto osoba nakoniec ku Kristovi? Pokánie prejaví neskôr? To vie Boh, nie my.
Jedným z dôvodov, prečo nemôžeme tieto veci súdiť, je to, že v tom nie sme dobrí. Nie sme o nič lepší, ako keby sme sa v Skutkoch apoštolov 7 pokúsili súdiť, čo sa stane so Saulom z Tarsu, alebo hneď po príbehu o Dávidovi a Goliášovi, čo Dávid urobí neskôr.
Druhým dôvodom je, že tým ponižujeme druhú osobu. Iný veriaci nie je vaším sluhom; patrí Bohu. Boh vie, ako súdiť ľudí, a my nie, ale Boh má tiež právo súdiť druhých, a my nie. Je neveriaci jedným z vyvolených, ktorí sa nakoniec zachránia, alebo sa jeho srdce nikdy neotvorí a patrí medzi zavrhnutých? Nemáme o tom ani potuchy. Ak teda nazývame neveriacich zavrhnutými, pyšne tvrdíme, že s istotou poznáme ich večný osud a vieme, či sa niekedy pokajú, alebo nie.
Otázka: Ako sa Pavol v 1 Kor 4,3 nesúdil sám seba?
Odpoveď: Pavol sa neporovnával s ostatnými a nesnažil sa odhadovať, akú odmenu dostane v nebi. Pavol však skúmal svoj vlastný život, aby sa uistil, že vo svojom úsilí napodobňovať Krista nezaostáva – či už neúmyselne, alebo zámerne.
Otázka: 1 Kor 4,3 – prečo sa Pavol neposudzoval, keď v 2 Kor 13,5 hovorí, že máme skúmať sami seba?
Odpoveď: Ide o odlišné grécke slová. V 1 Korinťanom 4:3–4 sa používa slovo anakritho / anakrinun (súdiť), zatiaľ čo v 2 Korinťanom 13:5 sa používa grécke slovo peirazete (Strongova konkordancia 3985), ktoré sa lepšie prekladá ako „skúmať“.
Otázka: V 1 Kor 4,5 sa tu používa nezvyčajný výraz: „čo je skryté (krypta) v tme“. Aké rôzne veci skryté v tme si vyžadujú pokánie? Aký by mal byť rozsah verejného vyznania?
Odpoveď: Všetko, čo by ste nechceli, aby videl Boh, anjeli alebo ostatní veriaci, by ste nemali robiť. Skôr než zhrešíte, zamyslite sa nad tým, ako to vysvetlíte, keď budete v nebi. Rozsah verejného vyznania by mal zodpovedať rozsahu vedomia o hriechu. Vyznanie hriechu nemusí byť zverejnené tým, ktorí o ňom nevedeli; avšak tí, ktorí o ňom vedeli, by mali vedieť o vyznaní a pokání.
Ak chceš byť „superkresťanom“, nemala by ťa ovplyvniť „krypta-noc“.
Otázka: Čo znamená vo 1 Kor 4,6; Prís 30,6 a Dt 4,2 „neprekračovať to, čo je napísané“?
Odpoveď: Toto je zopakovanie odpovede na Príslovia 30:6.
Je nielen pošetilé, ale aj hriešne nebezpečné hovoriť: „Boh povedal toto“, keď to Boh nepovedal. Je v poriadku vyjadriť svoj vlastný názor alebo výklad, pokiaľ je jasné, že to nie je Božie slovo. Židia mali zvyk stáť, keď čítali Božie slovo, a sadnúť si, keď ho vysvetľovali. Takto ľudia mohli vidieť, kde končí Božie slovo a kde začína ľudský výklad.
Keď ľudia otvorene pridávajú k Božiemu slovu alebo nenápadne tvrdia, že ich ľudský výklad je Božou pravdou, ľudia si môžu myslieť, že Božie slovo zlyhalo, ak sa ukáže, že ľudské slová sú nesprávne. To neznamená len „nepridávajte k tomu, čo napísal Boh, nepravdu“, ale jednoducho „nepridávajte k tomu, čo napísal Boh, vôbec nič“. Hoci sa kresťania nezhodujú v mnohých teóriách (a to je v poriadku), mnohé nekresťanské rozdelenia spočívajú v tom, že ľudia tvrdia, že niečo je Božie slovo, hoci ich logický záver v skutočnosti nie je uvedený v Písme. Napríklad:
1. Kedy by sa ľudia mali nechať pokrstiť?
2. Príde Kristus pred, počas alebo po súžení?
3. Ako je chlieb a víno Kristovým telom a krvou?
4. Aký presný stupeň slobody majú ľudia?
5. Je Boh nadčasový, v čase alebo oboje?
Keďže niektorí kresťania veria v každý z možných názorov, niektorí z nich musia mať na tieto otázky správny názor. Ak však kresťan myslí, že Biblia potvrdzuje jeho názor na túto vec, stavia ľudský názor na rovnakú úroveň ako Božie slovo. To nie je správne, aj keby bol ten ľudský názor skutočne správny.
Otázka: V 1 Kor 4,8–21 sa zdá, že Pavol je tu rozčúlený na Korinťanov, na ich správanie, malicherné hádky a pýchu. Čo by sme mali robiť, keď nás rozčuľujú iní kresťania?
Odpoveď: Je tu päť vecí.
1. Pamätajte si, že niekedy môže byť Boh veľmi nespokojný aj s naším správaním.
2. Nemáme súdiť cudzieho služobníka (Rímskym 14, 4).
3. Modlite sa za nich a modlite sa o trpezlivosť a väčšiu lásku pre seba samých.
4. Boh vás môže viesť k tomu, aby ste s nimi hovorili v duchu pokarhania, napomenutia alebo povzbudenia, ale vždy v láske.
5. Láska môže znieť nežne, ale pravá láska môže byť aj nekompromisne prísna a tvrdá.
Otázka: Aký význam má to, že Pavol v 1 Korinťanom 4:9 hovorí o sprievode?
Odpoveď: Sprievody boli zriedkavou, ale mediálne zaujímavou súčasťou života v starovekom Ríme. Keď rímsky generál vyhral dôležitú vojnu, usporiadal sa na jeho počesť víťazný sprievod, ktorý viedol v Ríme. V sprievode bolo mnoho jeho zajatcov v reťaziach. Zľahka povedané, Pavlove skúsenosti ako apoštola ho pripravili na to, aby sa ľahko stotožnil s takými zajatcami. Pavol porovnával svoje skúsenosti so samopašnosťou Korinťanov.
Otázka: Priznávajú kresťania v 1 Kor 4,10, že veria Pavlovi, ktorý sa sám nazýval bláznom?
Odpoveď: Neveríme v Pavla, ale veríme v Ježiša, ktorý vedel, čo robí, keď Pavla ustanovil za svojho apoštola. Pavol nemal na mysli len to, že jeho múdrosť bola bláznovstvom v porovnaní s Božou múdrosťou, ale uvedomil si, že múdrosť každého človeka je bláznovstvom v porovnaní s Božou múdrosťou. Pavol však v 1. Korinťanom 2,6–7 tiež tvrdil, že jeho reč je Božou múdrosťou, ktorá nie je z tohto sveta.
Otázka: Prečo by mali Korinťania v 1 Korinťanom 4:15 považovať Pavla za svojho otca, keď Ježiš v Matúšovi 23:9 povedal, aby nikomu nehovorili „otec“?
Odpoveď: Nemali by a ani nenazývali Pavla otcom. Pavol iba ilustruje, ako sa stal ich otcom tým, že ich zoznámil s evanjeliom. Podobne Pavol v Liste Filipským 4,1 nazýva Filipských súčasťou svojej koruny.
Otázka: Prečo v 1 Korinťanom 5:1 Pavol vylúčil muža, ale nie ženu? Bolo to dvojité meradlo?
Odpoveď: Ak boli obaja členmi cirkvi, mali byť vylúčení obaja. Hoci sa Písmo o žene nezmieňuje, Pavol o nej možno nehovoril, pretože sa nikdy nehlásila k kresťanstvu.
Kniha „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 514) obsahuje zaujímavú poznámku na okraj. Muž, ktorý mal intímny vzťah so svojou matkou alebo s manželkou svojho otca, porušoval nielen starozákonný zákon (Levitikus 18:8 a Deuteronómium 22:30), ale aj rímske právo (Cicero, Pro Cluentio 6:15 a Gaius, Institutio 1:63).
Grécky text naznačuje, že nešlo o opakované konanie. Nie sme si istí, aká bola reakcia korintskej cirkvi na tento hriech. Možno to bola pýcha spočívajúca v tolerovaní toho, čo mylne považovali za „svoju slobodu v Kristovi“, ako naznačuje Komentár k Biblii pre veriacich na s. 1759. Alebo možno chceli ignorovať akékoľvek problémy tohto druhu, ktoré sa vyskytli. Alebo možno to u niektorých netolerovali, ale u iných, u ľudí, ktorí veľa prispievali alebo slúžili, im dovolili byť výnimkou. Nevieme to, ale akákoľvek z uvedených možností bola hriechom zo strany cirkvi. Cirkvi by sa mala smútiť a podniknúť kroky na vylúčenie člena, ktorý sa z tohto hriechu nekájal. 1. Korinťanom 5:9–12 hovorí, že nemáme súdiť tých, ktorí sú mimo cirkvi, ale vylúčiť tých vo vnútri, ktorí sa tak správajú.
Otázka: Čo znamená vo 1 Korinťanom 5:5 „vydajte tohto človeka Satanovi na zničenie tela“?
Odpoveď: Keď kresťan alebo nekresťan vie, čo je správne, a odmieta to dodržiavať, táto modlitba je „krajným prostriedkom“, aby Boh túto osobu vydal fyzickým utrpeniam zo strany Satana na účely disciplinárneho trestu.
Možno si všimnúť, že napriek Satanovej otvorenej vzbure proti Bohu sa Boh stále rozhoduje používať Satana ako nástroj svojej disciplíny a trestu. Ako to vyjadril jeden kresťan, Satan je neochotným služobníkom Najvyššieho Boha.
Otázka: Aký bol zmysel toho, že sa v 1 Korinťanom 5:7 hriech prirovnával k kvasu?
Odpoveď: V časoch Starého zákona mali ľudia raz ročne príkaz odstrániť všetok kvas zo svojich domovov. Mali vyčistiť náradie na pečenie chleba. Pomocou lampy hľadali akýkoľvek ďalší kvas. Nakoniec sa modlili: „Ó, Bože, vyhnal som všetko kvasenie zo svojho domu, a ak je tam nejaké kvasenie, o ktorom neviem, z celého srdca ho tiež vyháňam.“ Toto znázorňuje dôkladnosť a vážnosť, s akou sa máme snažiť zbaviť náš život hriechu. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1760.
Otázka: Je 1 Kor 5,9 dôkazom existencie predchádzajúceho listu Korinťanom?
Odpoveď: Konzervatívni kresťanskí učenci zastávajú tri názory.
1. Stratený list: Ide o skorší list, ktorý Boh nepovažoval za potrebné zachovať ako Písmo. Nie všetko, čo Pavol kedy napísal, muselo byť súčasťou Písma.
2. Zachovaný v 2. liste Korinťanom: Ide o skorší list, ktorý je zachovaný ako fragment v 2. liste Korinťanom, konkrétne v kapitolách 1–9.
3. Žiaden predchádzajúci list nebol napísaný. Pavol použil v gréčtine aorist, ktorý by sa mohol vzťahovať na to, čo Pavol práve píše. Príklad toho, ako Pavol používa aorist „ “ presne týmto spôsobom, je v 1. Korinťanom 9:15. V prospech tohto názoru hovorí aj úplné mlčanie rannej cirkvi o akomkoľvek predchádzajúcom liste.
Otázka: Ako by sa mala vykonávať cirkevná disciplína podľa 1 Kor 5,9–13?
Odpoveď: Cirkevná disciplína je niekedy potrebná ako forma prísnej lásky, vykonávaná v záujme cirkvi, sveta a hrešiacej osoby. Ako poukazuje Believer’s Bible Commentary na s. 1760–1761, exkomunikácia nie je cieľom sama osebe, ale nástrojom. Má trojaký účel. Má prebudiť hrešiaceho veriaceho, aby si uvedomil, že takéto správanie sa netoleruje. Má chrániť ostatných členov cirkvi pred tým, aby prípadne napodobňovali jeho zlý príklad. Má ukázať svetu, že takí nie sme. Tí, ktorí boli disciplinovaní, však môžu byť po preukázaní pokánia opäť prijatí do cirkvi.
Ak sa človek z určitých hriechov nekáje, mal by byť z cirkvi vylúčený. Príkladmi sú vražda, sexuálna nemorálnosť, krádež, modlárstvo a iné veci. Ešte vážnejšie je to však v prípade staršieho alebo diakona. Od nich sa očakáva, že poznajú pravdu a vedia učiť, ale majú byť aj príkladom. Ak nie sú dobrým príkladom, mali by byť odvolaní z vedúcich funkcií a nahradení niekým, kto je dobrým príkladom.
Otázka: Mali by kresťania podľa 1 Korinťanom 6:1–8 žalovať jeden druhého na súdoch?
Odpoveď: Nie. Kresťania môžu a mali by sa podriadiť záväznému rozhodcovskému konaniu vedenému inými kresťanmi, ale poslušní kresťania sa navzájom nežalujú na svetských súdoch. Ak sa niekto čuduje, ako môže druhá strana byť stále skutočným kresťanom a správať sa takýmto spôsobom, nie je to dôvod na to, aby ju žaloval. Ak druhá strana tvrdí, že je kresťan, ale nesúhlasí s vedľajšími doktrínami, ako je napríklad spôsob krstu, strata spasenia atď., ani to nie je dôvod na to, aby ju žaloval. Ak však druhá strana tvrdí, že je kresťan, ale odmieta uznať základné pravdy, ako je Kristovo zmierovacie dielo, Kristova božskosť, ukrižovanie, fyzické vzkriesenie (podľa 1. Korinťanom 15), potom nie je skutočným kresťanom a je v poriadku podať na ňu žalobu, hoci je stále lepšie dosiahnuť mimosúdnu dohodu, ak je to možné.
Celý Žalm 133 hovorí o tom, aké dobré a príjemné je pre kresťanov žiť spolu v jednote. Keď medzi skutočnými kresťanmi vznikne nezhoda, obaja by sa mali snažiť túto nezhodu vyriešiť, aby obnovili radosť zo spoločenstva medzi sebou.
Otázka: Ako budú svätí (všetci veriaci) v 1 Korinťanom 6:2-3 súdiť všetky veci, keďže sudcom je Boh?
Odpoveď: Boh bude súdiť všetkých ľudí. Časť svojho súdu nad vecami a anjelmi však zverí kresťanom v nebi.
Otázka: Keďže ľudia spomenutí v 1 Korinťanom 6:9–10 nepôjdu do neba, ako sa tam potom môže niekto dostať?
Odpoveď: Najprv si túto otázku zložme a potom na ňu odpovieme. Pavol nikdy nepovedal, že tento zoznam je vyčerpávajúci; inými slovami, hoci tieto veci môžu niekomu zabrániť v tom, aby sa dostal do neba, človek by mohol dodržiavať všetky tieto veci, ale porušovať iné a aj tak by sa do neba nedostal.
Odpoveď na túto otázku nájdeme v 1. Korinťanom 6:11. Je to úprimné priznanie, že niektorí z nich robili tieto veci predtým, ako prišli ku Kristovi, ale že Ježiš ich očistil, posvätil a ospravedlnil. Ježišovým dielom je urobiť nemožné možným, vziať ľudí, ktorí sa nikdy nemôžu dostať do neba sami (čo sú všetci), a vziať ich do neba so sebou.
Otázka: Bol Pavlov pohľad na homosexualitu v 1 Korinťanom 6:9 len jeho osobným názorom?
Odpoveď: Nie. Bolo to učenie apoštola Pavla a Pavlove slová mali autoritu od Boha, ako ukazujú 1. Korinťanom 14:37 a Galatským 1:12.
Otázka: Učí 1 Korinťanom 6:9 proti akejkoľvek homosexualite alebo len proti „homosexuálnym páchateľom“?
Odpoveď: Neexistuje žiadna neistota ani v definícii, ani v gréckom slove, ktoré použil. Niektorí ľudia spochybňujú rozsah pôsobnosti tohto verša.
Definícia: Pre Grékov, najmä pre Sparťanov, bola homosexualita bežnou praxou. Niektorí dokonca vychovávali deti výlučne s cieľom vychovať z nich mužských a ženských prostitútov. Gréci rozlišovali medzi 1) mužmi, ktorí mali vzťahy s chlapcami, a 2) chlapcami, ktorých muži využívali. Grécke slovo arsenokoitai označuje mužov.
Rozsah: Niektorí tvrdia, že keďže Pavol použil práve toto konkrétne grécke slovo, akoby tým zrušil to, čo Levitikus 18:22; 20:13 a Rímskym 1:26–27 hovoria o homosexualite vo všeobecnosti. Pravda je však taká, že Pavol používa konkrétne slovo, aby svojim čitateľom pripomenul odsúdenie celej tejto praktiky.
V rannej cirkvi neexistoval žiadny náznak, že by sa tento zákaz nevzťahoval na všetky formy homosexuality. Pozri Klement Alexandrijský, Učiteľ 3:12, a tiež diskusiu o Rimanom 1:26–27 a Levitiku 18:22; 20:13.
Otázka: Ako môže Boh v 1 Korinťanom 6:13 vzkriesiť naše telá, keď ich má zničiť?
Odpoveď: Zničenie neznamená, že telo nemôže byť nikdy vzkriesené. Boh nás vzkriesi a dá nám fyzické telá, a to aj kresťanom, ktorí boli zabití a zožraní šelmami.
Otázka: Mal by kresťanský pastor podľa 2 Korinťanom 6:14 vykonávať sobáš medzi kresťanom a nekresťanom?
Odpoveď: Kresťan, ktorý sa žení, je v rozpore s Božou vôľou, preto by to pastor nemal robiť. Predpokladám však, že sobášiť dvoch nekresťanov je v poriadku.
R. C. Sproul hovorí o sobáši medzi kresťanom a nekresťanom: „Spravidla to nerobím. Nerobím to, lebo som presvedčený, že mi to Boh nedovolí.“ Vo všeobecnosti by mali pastori, rovnako ako my ostatní, dávať pozor na to, aby sme svojím súhlasom neschvaľovali hriech.
Otázka: Ako sa musíme zmeniť podľa 1 Korinťanom 6:20, keď si uvedomíme, že sme boli „kúpení za cenu“?
Odpoveď: Náš život už nepatrí nám. William Borden z Yaleu bol milionársky syn z rodiny Bordenovcov, ktorá predávala mlieko značky Borden. Napísal, že ako veriaci „ak si vezmeme svoj život a robíme s ním, čo chceme, berieme si niečo, čo nám nepatrí, a preto sme zlodeji!“ citované z Believer’s Bible Commentary, s. 1993.
Otázka: Mal by sa podľa 1 Korinťanom 7:2 každý oženiť?
Odpoveď: Manželstvo je pre ľudstvo vo všeobecnosti normálnym stavom. Napriek tomu Pavol, keď písal tento verš, a aj iní nemali byť ženatí ani vydaté, ako ukazuje 1. Korinťanom 7:7–8, 25–29.
Otázka: Je podľa 1 Korinťanom 7:3–5 v poriadku, ak sa človek na určitý čas zdrží sexuálneho styku so svojím partnerom?
Odpoveď: Tu ide o prípad, keď sa človek oženil v očakávaní sexuálnej intimity a manželka sa jednostranne rozhodla zmeniť to, na čom sa obaja dohodli. Grécky text znamená, že človek by sa nemal zdržať sexuálneho styku so svojím partnerom, okrem prípadov, keď sa na tom obaja dohodnú, napríklad na krátku dobu kvôli modlitbe. To platí bez ohľadu na to, či je partner veriaci alebo neveriaci. Používanie sexu alebo jeho odmietanie ako odmeny (alebo trestu) je teda v rozpore s Bibliou.
Sozomenova Cirkevná história (370/380–425 n. l.), kniha 3, kap. 14, s. 293, hovorí o odpadlých mníchoch, ktorí odsudzovali manželstvo, a o ľuďoch, ktorí nejedli žiadne živočíšne potraviny. Mnohé ženy sa nimi nechali oklamať a opustili svojich manželov, ale keďže nedokázali zostať v celibáte, upadli do cudzoložstva. Niektoré ženy sa obliekali do mužského odevu.
Otázka: Je 1 Kor 7,10–16 v rozpore s Mt 5,32 a 19,8–9, pokiaľ ide o rozvod?
Odpoveď: Nie. Matúš 5,32 a 19,8–9 sa zaoberajú iniciovaním rozvodu bez ohľadu na to, či ide o kresťana, alebo nie. 1 Korinťanom 7,10–16 hovorí, že môžeme dovoliť neveriacemu partnerovi iniciovať rozvod, ak je to skutočne to, čo chce.
Otázka: Umožňuje 1 Kor 7,10–16 rozvod z dôvodu opustenia manžela/manželky?
Odpoveď: Samozrejme, rozvod je skôr trvalé odlúčenie, ale grécke slová v skutočnosti nehovoria o rozvode, ale o „odlúčení“ alebo „odchode“, takže sem by patrilo aj opustenie partnera, rovnako ako rozvod. Krátkodobé alebo skúšobné odlúčenie by však nebolo trvalým odchodom a nie je tu zahrnuté. Viac o širších súvislostiach nájdete v Encyklopédii biblických ťažkostí na s. 398–401.
Q: Mohol Pavol v 1 Kor 7,10–16 a 1 Kor 7,25–29 napísať nejaké osobné názory, ktoré by neboli súčasťou Písma? Ako by raná cirkev (a my) vedeli, že ich nemajú prijať?
Odpoveď: Samozrejme. Viedli mnoho rozhovorov, ktoré nie sú zaznamenané v Písme. Okrem toho Pavol pravdepodobne napísal Korinťanom ešte pred 1. listom Korinťanom súkromný list, ako to naznačuje 1 Korinťanom 5:9.
Tertulián, ktorý písal v rokoch 198–220 n. l., tiež spomína, že Pavlovo učenie v tomto texte bolo súčasťou Písma, avšak rozlišoval medzi tým, čo vychádzalo z jeho vlastnej autority, a tým, čo opakoval po Ježišovi. V diele „Výzva k cudnosti“, kap. 3, s. 52
Niektorí sa snažia tvrdiť, že ide len o Pavlov osobný názor, zatiaľ čo konzervatívni kresťania tvrdia, že ide stále o autoritatívne učenie. Všetci by sa mali zhodnúť na piatich veciach:
1. V okolitých veršoch 1. Korinťanom 7:8–13 a 7:17 sa nenachádza žiadne učenie, ktoré by sme nemohli nájsť aj na inom mieste v Biblii.
2. 1 Korinťanom 7:14–16 je nové učenie, ktoré sa nikde inde v Novom zákone nenachádza, a 1 Korinťanom 7:12–13 je k tomu úvodom.
3. Pavol hovorí, že Pán to priamo nepovedal.
4. Pavol v 1. Korinťanom 2:13 a 14:37 uviedol, že to, čo napísal, sú Božie slová. Peter v 2. Petrovom liste 3:15–16 uviedol, že Pavlove slová sú Písmom.
5. Pavol nikdy nepovedal, že toto nemá apoštolskú autoritu ako jeho ostatné učenia.
Otázka: Môžu kresťania podľa 1 Korinťanom 7:12–13 rozviesť sa so svojimi neveriacimi partnermi?
Odpoveď: Kresťania by nemali iniciovať rozvod, s výnimkou nevery (Matúš 5:32) alebo v extrémnych prípadoch ohrozujúcich život manžela či detí.
Ak však neveriaci partner iniciuje rozvod, kresťania ho môžu nechať odísť, ako hovorí 1. Korinťanom 7:15: „Boh vás povolal k životu v pokoji“ v tejto situácii. Mnohí považujú opustenie za rovnocenné s iniciovaním rozvodu. Kniha „1001 odpovedí na biblické otázky“ (str. 247) tiež vysvetľuje 1. Korinťanom 7:14, 15, 39.
Otázka: Ak sa podľa 1 Korinťanom 7:12–16 neveriaci manžel rozvedie s kresťanom, môže sa kresťan znovu oženiť?
Odpoveď: 1. Korinťanom 7:15 hovorí, že kresťan v takýchto prípadoch „nie je viazaný“. To by naznačovalo, že kresťan sa môže znovu oženiť alebo vydať, ak nebol tým, kto podal žiadosť o rozvod.
Kniha „New International Bible Commentary“ (str. 1362) a „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (str. 518) uvádzajú, že grécky text to potvrdzuje.
Otázka: Dokazuje 1 Korinťanom 7:14 krst detí, alebo ho aspoň podporuje?
Odpoveď: Nie. Ak by „svätoosť“ detí odôvodňovala ich krst, potom by posvätenie manžela alebo manželky odôvodňovalo aj krst neveriacich manželov.
Tento verš znamená, že Boh bude aj naďalej žehnať deťom veriacich, aj keď jeden z manželov nie je veriaci. Ak by dieťa s jedným kresťanským rodičom nebolo pokrstené ako dieťa z vôle nekresťanského rodiča, tento verš by aj tak platil a vzťahoval by sa na toto dieťa.
Vo Švédsku, ktoré bolo až do roku 2000 oficiálne luteránskou krajinou, sa nekonajú verejné obrady krstu detí. Krst detí úplne míňa zmysel toho, že sa človek rozhodne nechať pokrstiť.
Deti vychovávané veriacim rodičom však budú (alebo by aspoň mali) počuť evanjelium, byť vychovávané v duchu Biblie a naučiť sa modliť sa k Bohu a pomáhať druhým.
Ďalšie informácie nájdete aj v diskusii o Kolosanom 2:11–12 a 1. Korinťanom 1:16.
Otázka: Keďže v 1 Korinťanom 7:14 sú deti veriaceho rodiča posvätené, sú tieto deti stále hriešne?
Odpoveď: Áno, pretože posvätené neznamená bez hriechu. Všetci, okrem Adama, Evy a Ježiša, sa narodili s hriešnou povahou. 1. Korinťanom 7:14 jednoducho hovorí, že nad deťmi veriaceho zvlášť bdie Boh. Doplňujúcu odpoveď nájdete v knihe „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ na s. 244–255.
Otázka: Keďže v 1 Korinťanom 7:18–19 sa píše, že obriezka nie je ničím, a v Galatským 5:2–3 sa uvádza, že by sme sa nemali dať obrezávať, prečo potom Pavol v Skutkoch apoštolov 16:3 obrezal Timotea?
Odpoveď: Pavol dal Timoteovi obriezku, pretože Židia v tej oblasti vedeli, že Timoteov otec bol Grék. Viac informácií nájdete v diskusii o Skutkoch apoštolov 16:3.
Otázka: V 1 Kor 7,21–23 si Pavol protirečí s tým, čo povedal v Ef 6,5–8 o otroctve?
Odpoveď: Nie. Tu je zhrnutie Pavlovho učenia.
a) Vyhýbaj sa tomu, aby si sa stal otrokom.
b) Ak si otrokom a môžeš získať (vykúpiť) svoju slobodu, urob tak. (1 Korinťanom 7:21, 23)
c) Do tej doby sa nauč byť spokojný so svojou súčasnou situáciou.
Vzhľadom na to, že pre chudobného slobodného človeka bolo ťažké čestne si zarobiť na živobytie vo veľkých mestách a že dve tretiny Korinťanov boli otroci, 1 Korinťanom 7:21–23 je múdry a pragmatický text.
V Starom zákone sa ľudia nesmeli unášať a predávať ako otroci (Exodus 21:16); otroci sa nesmeli týrať (Exodus 21:26–27) a utečenci sa nesmeli vracať svojim pánom (Deuteronómium 23:15–16).
Ako vedľajšiu poznámku treba uviesť, že neskorší židovský spisovateľ Maimonides tvrdil, že žiadny otrok nemôže byť prorokom. V cirkvi však, keďže neexistuje rozdiel medzi otrokom a slobodným človekom, môže byť prorokom ktokoľvek. Viac o tejto téme nájdete v diele The Expositor's Greek Testament, zväzok 2, s. 80.
Ďalšie informácie nájdete aj v diskusii o Títovi 2:9, Filemonovi 10–15, v knihe „Tony Evans Bible Commentary“ na s. 1232 a v knihe „Hard Sayings of the Bible“ na s. 591–593 a s. 642–644.
Otázka: V 1 Korinťanom 7:25–26, týka sa to panien alebo mužov?
Odpoveď: Vzťahuje sa to na mužov aj na ženy. Ten istý termín, „panny“, sa používa v súvislosti s mužmi v Zjavení 14:4. V Biblii sa mnohokrát uvádzajú príklady mužov v súvislosti s vecami, ktoré sa vzťahujú na obe pohlavia.
Otázka: Mali by sa kresťania podľa 1 Korinťanom 7:29 pred 2 000 rokmi vyhýbať manželstvu, pretože čas je krátky?
Odpoveď: Z dnešného pohľadu bola táto rada múdra, keďže intenzívne prenasledovanie začalo už do desiatich rokov. Pavol nám neposkytol všetky podrobnosti o tom, prečo bol čas krátky, v 1. Korinťanom 7:26,31 len spomína „súčasnú krízu“ a veľké zmeny.
Podobne ako pozemský rodič, aj Boh nám niekedy hovorí veci bez toho, aby nám uviedol všetky dôvody alebo súvislosti. Ak sme múdri, budeme Bohu poslúchať bez ohľadu na to.
Tertulián, ktorý písal v rokoch 198–220 n. l. v diele De Corona, kap. 13, s. 101, spomína, že „máte apoštola [Pavla], ktorý ľuďom prikazuje, aby sa sobášili v Pánovi“.
Otázka: V 1 Kor 7,29–31, odkazovalo vyjadrenie „tento svet v jeho súčasnej podobe pominie“ na prenasledovanie v tej dobe alebo na Kristov návrat?
Odpoveď: Než odpovieme na otázku, urobme si niekoľko poznámok k tomu, čo tento úryvok hovorí. Pavol poskytuje rady aj príkazy a uvádza, že tak koná na základe predpovede a pozorovania. Radí (nie prikazuje) ľuďom, aby sa neoženili. Veriacim hovorí, aby neplakali, neradovali sa ani sa netrápili kvôli svojmu majetku (t. j. aby stoicky prijali to, čo sa chystá stať). Uvádza dva dôvody (7:28b): predpoveď, že ide o krátky čas a že to bude znamenie ťažkostí v tele, a pozorovanie: (7:31b) „Lebo tento svet vo svojej súčasnej podobe [v súčasnosti] pominie.“ Pokiaľ ide o to, že tento svet vo svojej súčasnej podobe (v gréčtine „schema“) pominie, v Believer’s Bible Commentary na strane 1770 sa uvádza, že táto posledná fráza bola v skutočnosti prevzatá z gréckeho divadla, kde znamenala zmenu scény.
Pokiaľ ide o odpoveď, kresťanskí učenci sa nezhodujú, pretože sa to hodí na obidve možnosti.
(pravdepodobná odpoveď) Prenasledovanie: Okrem miestnych intenzívnych prenasledovaní došlo v priebehu desiatich rokov od napísania tohto listu Pavlom k intenzívnemu všeobecnému prenasledovaniu. Pre kresťanov by teda nastali veľmi ťažké časy a pre tých, ktorí sú zosobášení, by to bolo ešte ťažšie. Nenechajte sa uniesť plačom, lebo bude veľa prenasledovania. Nenechajte sa uniesť radosťou ani pripútanosťou k svojmu majetku, lebo všetko je veľmi pominuteľné. Pavol tu nehovorí nič o tom, kedy svet v jeho súčasnej podobe úplne pominie. Skôr povedal, že svet v jeho súčasnej podobe je v procese pomíňania. Kresťanstvo sa v Rímskej ríši stalo legálnym a uprednostňovaným náboženstvom až v roku 325 n. l., ale tento proces bol pre Kristových nasledovníkov ťažký a bolestivý. New International Bible Commentary, s. 1363, a The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 10, s. 235, zastávajú názor, že Pavol hovorí o prenasledovaní vo svojej dobe.
(nepravdepodobné) Návrat Pána: Podľa tohto názoru má Pavol na mysli Kristov návrat. Opäť, Pavol neurobil žiadnu predpoveď, kedy svet v jeho súčasnej podobe pominie, iba to, že sa teraz nachádza v procese pomíňania. Inými slovami, Pavol nehovorí, kedy zazvoní budík, ale skôr to, že čas neúprosne plynie. Keďže však čas plynie, Pavol im radí, aby sa celým srdcom venovali Pánovi a Jeho dielu a nezaplietli sa do svetských vecí, či už spôsobujú smútok, radosť alebo získanie majetku. Odporúča zdržať sa manželstva, aby sa ľudia mohli viac venovať Pánovmu dielu, pretože nikdy nevieme, kedy sa Kristus vráti. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (str. 519) a „Believer’s Bible Commentary“ (str. 1770) zastávajú názor, že ide o Pánov návrat. Študijná Biblia NIV (str. 1743) uvádza, že niektorí zastávajú tento názor, avšak sama ho nepodporuje.
Najpravdepodobnejší je prvý názor, pretože táto rada, ktorú Pavol dáva v tomto verši – vrátane toho, aby sme boli ako tí, ktorí neplačú ani sa neradia – by platila tak pre tú dobu, ako aj pre iné časy prenasledovania. Druhý názor by znamenal, že Pavlova rada platí pre tú dobu aj pre všetky nasledujúce časy až do Kristovho návratu.
Otázka: Čo znamená 1 Kor 7,30–31?
Odpoveď: Tieto verše obsahujú veľmi dobrú radu nielen pre Pavlovu dobu, ale pre každú dobu, keď kresťania čelia ťažkému prenasledovaniu. Aj keď kresťania nie sú prenasledovaní, je múdre „pripútať sa len voľne“ ku všetkým pozemským veciam, či už ide o radosť z manželstva alebo iné šťastie, majetok, či dokonca smútok. Nikdy neviete, kedy vám ich môžu vziať, ani koľko času vám ešte zostáva. Viete však, že počas toho krátkeho času, čo sme tu, chce Boh, aby sme pre Neho žiarili a konali Jeho vôľu.
Nemôžeme žiť tak, ako to vyjadril malý chlapec Calvin v komikse „Calvin a Hobbes“: „Boh ma poslal na zem, aby som dosiahol určité veci, a ak to takto pôjde ďalej, budem žiť naveky!“
Otázka: Ako v 1 Korinťanom 7:31 „tento svet vo svojej súčasnej podobe… pominie“?
Odpoveď: Príchod Ježiša a šírenie kresťanstva boli najvýznamnejšími historickými udalosťami tej doby. Avšak skôr, než sa kresťanstvo stalo v Rímskej ríši za vlády cisára Konštantína v roku 324 n. l. legálnym a uprednostňovaným náboženstvom, kresťania museli prežiť veľké utrpenie v podobe desiatich prenasledovaní.
Otázka: Kto je v 1 Kor 7,36 tým mužom – otec alebo snúbenec a budúci manžel?
Odpoveď: Je to snúbenec. Nie je to otec, kto ju vydáva za muža, ale snúbenec, ktorý sa obáva nevhodného správania.
Ďalší názor je, že slovo „panna“ sa nevzťahuje na osobu, ale na panenstvo tej osoby. Muž sa teda obáva o svoje vlastné panenstvo a o to, že mu pominie kvet mládí. Tento názor zastáva komentár The Believer’s Bible Commentary na strane 1771.
Otázka: Aký je spoločný motív medzi 1 Korinťanom 6 a 7 v 1 Korinťanom 7:23 a 6:20?
Odpoveď: Oba verše zdôrazňujú, že máme žiť tak, ako keby sme boli „vykúpení za cenu“: krvou Ježiša. 1 Korinťanom 6,20 hovorí, že keďže sme boli vykúpení za cenu, máme oslavovať Boha svojím telom. 1 Korinťanom 7,23 hovorí, že keďže sme boli vykúpení za cenu, nemáme sa stať otrokmi ľudí.
Otázka: Keďže v 1 Korinťanom 8:4 sa píše, že „modla nie je vôbec nič“, prečo je modlárstvo tak dôrazne odsúdené v 1 Korinťanom 10:20, Ex 20:4, Lev 19:4, 26:1,30?
Odpoveď: Tu pomôže analógia. Imaginárny padák je nič, ale spoliehať sa na neexistujúci padák je smrteľné. Podobne, modla je nič, ale vkladať svoju dôveru do modly je smrteľné. Boh v mnohých pasážach zdôrazňuje, že nemôžete vkladať svoju dôveru zároveň do Neho aj do modly.
Otázka: Je podľa 1 Kor 8,4; 7–13 v poriadku jesť mäso obetované modlám, alebo by sme sa mali zdržať, ako hovorí Sk 15,28–29?
Odpoveď: List Rímskym 14 ukazuje, že to môže byť nesprávne alebo v poriadku v závislosti od okolností.
a) Je nesprávne zúčastniť sa hostiny na oslavu modly. Je nesprávne jesť mäso z takejto hostiny, ak to vnímate ako určitú formu uctievania modly. List Rímskym 14:23 hovorí, že všetko, čo nie je z viery, je hriech.
b) Je v poriadku jesť toto mäso (s jednou výnimkou), ak si uvedomujete, že všetko jedlo pochádza od Boha, nie od modiel, a že tým neuctievate žiadne modly.
b2) Výnimkou je situácia, keď by slabší kresťan alebo nekresťan vnímal vaše jedenie ako ohrozenie vašej viery. Nesmieme spôsobiť, aby iní zakopli (Rímskym 14:10, 13), a mali by sme sa vyhýbať tomu, aby sme vyvolávali dojem zla (1. Tesalonickým 5:22 a 2. Korinťanom 8:21).
Otázka: Učia 1 Korinťanom 8:5 a Ján 10:35 o mnohých bohoch?
Odpoveď: Nie. 1 Korinťanom 8:5 sa vzťahuje na všetky modly, v ktoré verili nekresťania. Existuje mnoho bohov, ale je len Jeden, ktorého možno oprávnene nazvať Bohom. Mali by sme uctievať „jediného Boha“ (1 Timoteovi 1:17). Pozri si tiež diskusiu o Jánovi 10:35. Tertulián (198–220 n. l.) v diele Proti Hermogenovi, kapitola 4, Ante-Nicene Fathers, zväzok 3, s. 479, bol jedným z prvých, ktorí rozoberali 1 Korinťanom 8:5. Povedal, že mnohí bohovia sú bohmi len podľa mena, zatiaľ čo existuje len jeden pravý Boh. Origenes (225–253/254 n. l.) takisto odpovedal na túto námietku v diele Proti Celsovi, kniha 8, kapitola 4, s. 641.
Jedli by ste v chráme modly, čo by bolo v rozpore s veršom 10 tej istej kapitoly? Existuje síce mnoho modlárskych bohov, ale učili by ste, že títo bohovia sú skutoční, čo by bolo v rozpore s veršom 4? Ak nie, potom nemôžete použiť verš 5 na to, aby ste hovorili o viacerých skutočných bohoch. Verš 6 hovorí, že sme odlišní v tom, že veríme iba v jedného Boha.
Ako vedľajšiu poznámku dodávam, že prvou osobou, ktorá sa touto otázkou zaoberala a dala v podstate rovnakú odpoveď, bol Irenej, biskup z Lyonu, v diele „Proti herézam“, kniha 3, kapitola 6.5, s. 420.
Jeden mormon raz povedal môjmu kresťanskému spolubývajúcemu Gregovi, že existuje mnoho bohov, ale že je len jeden boh tohto sveta a on uctieva práve tohto boha tohto sveta. Podľa 2. Korinťanom 4:4 a 1. Jánovej 5:19 je však bohom tohto sveta Satan. Irenej z Lyonu (žil v rokoch 120–202 n. l., písal v rokoch 182–188 n. l.) vo Fragmente 46, s. 575, tiež hovorí, že bohom tohto sveta je Satan.
Otázka: Učí 1 Korinťanom 8:6, že Ježiš nie je Všemohúci Boh, ako tvrdia Svedkovia Jehovovi?
Odpoveď: Nie. V tomto verši sa slovo „Boh“ vzťahuje na Boha Otca, ale Svedkovia Jehovovi by museli ignorovať všetky ostatné verše, ktoré hovoria, že Ježiš je Boh, ako napríklad Ján 20:28–29 a Ján 8:58. Museli by poprieť, že slovo „Boh“ má aspoň dva významy, čím by si protirečili s Hebrejom 1:8 a Hebrejom 1:9. Museli by odmietnuť ctiť Syna tak, ako ctia Otca, čím by si protirečili s Jánom 5:23.
Svedkovia Jehovovi sa snažia rozlišovať medzi „Všemohúcim Bohom“ (Otcom) a „Mocným Bohom“, o ktorom tvrdia, že je Synom. Hoci v rámci Trojice existuje rozlíšenie medzi týmito tromi osobami, keďže Boh je Všemohúci, buď ide o samostatných bohov, ako naznačujú Svedkovia Jehovovi, alebo existuje len jeden Boh a ten je Všemohúci.
Otázka: Čo by mali kresťania robiť v súvislosti s ukončením sviatkov ramadánu pre moslimov, Divali v Indii a iných sviatkov, ako sa uvádza v 1 Korinťanom 8:6–13?
Odpoveď: Vo všeobecnosti sa nezúčastňujte na žiadnych náboženských obradoch. Ak vás však pozvú na jedlo, môže to byť v poriadku, ale aj nemusí. Ak by to mohlo spôsobiť, že nový veriaci zakopne vo svojej viere, potom nejezte. Ak by si niekto mohol myslieť, že porušujete svoje kresťanské zásady, potom nejezte. Inak je v poriadku prijať ich pohostinnosť a najesť sa. Samozrejme ich môžete pozvať aj na naše oslavy.
Podľa jedného zdroja je indický sviatok Divali, sviatok svetiel, tak starý, že nikto nepozná dôvod jeho vzniku, a v skutočnosti nie je náboženský. Podľa iného zdroja sa dôvody uvádzané pre sviatok Divali v jednom mieste úplne líšia od dôvodov uvádzaných v inom mieste. Podľa tretieho zdroja je to náboženský sviatok, pri ktorom sa oslavuje, keď boh Ráma, vtelený na zemi, dostal povolenie vrátiť sa domov po tom, čo bol vyhnaný do exilu. Je to teda dosť komplikované, pokiaľ sa v ten deň jednoducho nezdržíte mimo. Ak sa teda koná nejaký obrad, vyhnite sa mu. Ak ste pozvaní, môžete jesť. Samozrejme, nejezte nič, ak sa len nepozvaní pripojíte k jedlu.
Otázka: Mali by kresťania podľa 1 Kor 8,6–13 jesť mäso, ktoré je halal, teda mäso, ktoré zabili moslimovia po tom, čo naň vyprosili Alahovo požehnanie?
Odpoveď: Aj v pohanských chrámoch sa modlili nad obetou. Modlitba k inému bohu nemá na mäso žiadny vplyv, takže kresťan ho môže jesť, pokiaľ to nezraní svedomie iného.
Otázka: Ako môžu podľa 1 Kor 8,11 naše činy týkajúce sa mäsa obetovaného modlám spôsobiť, že náš kresťanský brat bude „zničený“, keď Ján 10,28 hovorí, že nikdy nezahynú?
Odpoveď: Hoci sú grécke slová rovnaké (len s odlišnou koncovkou) – apoleitai/apoluntai –, ich význam je odlišný. Skutoční kresťania sa nezhodujú v tom, či veriaci môžu stratiť svoju spásu. Bez ohľadu na to však veriaci môžu, žiaľ, stratiť svoje svedectvo a čisté svedomie tým, že jedia potraviny, keď veria, že je to nesprávne.
Otázka: Bol Pavol v 1 Korinťanom 9:1–2 apoštolom len pre Korinťanov, alebo pre všetkých?
Odpoveď: Sám Pavol povedal, že bol apoštolom nielen pre Korinťanov, ale pre všetkých v 1. Timoteovi 1:1; 2:7; Rimanom 1:1; Galatským 1:1; Efezským 1:1; Kolosenským 1:1; 2. Timoteovi 1:1 a Titovi 1:1.
Otázka: V 1 Kor 9:1-7 niektorí spochybňovali Pavlovu autoritu ako apoštola. Keď dnes kresťania neprimerane spochybňujú autoritu pastora, staršieho alebo iného kresťanského vodcu, čo im môžete povedať?
Odpoveď: Biblia obsahuje mnoho príkladov ľudí, ktorí neprimerane spochybňovali svojich vodcov. Miriam sa postavila proti Mojžišovmu manželstvu s Kušítkou a Boh ju v knihe Numeri 12 postihol malomocenstvom. Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Boh im v knihe Numeri 14:11–12 pohrozil, že ich vydedí. Korach a jeho stúpenci povstali proti Mojžišovi a v knihe Numeri 16:1–36 ich pohltila zem. Ľudia spochybňovali Mojžiša a Árona v súvislosti s Korachom a v knihe Numeri 16:41–50 vypukla morová epidémia.
Ak vodca urobí niečo, čo by malo byť predložené ostatným starším, potom to predložte im. Ale okrem toho by sme nemali ohovárať našich vodcov.
Ak vodca urobí zlé rozhodnutie alebo koná nesprávne, mali by ste s ním hovoriť, aby to napravil, pričom si uvedomte, že všetci sme už urobili zlé rozhodnutia alebo konali nesprávne. Ak je vodca zapletený do herézy, ktorá vedie k zatrateniu duše, do krádeže alebo do hrubého hriechu, za ktorý neprejavil pokánie, mal by byť zbavený funkcie vodcu. Inak však nechcete byť ako tie príklady v Biblii a na konci stáť pred Kristovým súdom.
Otázka: V 1 Kor 9,5 a Mt 12,46–47; 13,55–56; Sk 1,14; Gal 1,19 – mal Ježiš bratov?
Odpoveď: Áno, Ježiš mal nevlastných bratov.
Väčšina nekatholíkov vo všeobecnosti prijíma doslovný význam týchto veršov, že Ježiš mal bratov. Raní kresťania to chápali rovnako. Ježišovými bratmi boli Jakub (autor Listu Jakubovho), Jozef, Šimon a Judáš [Júda] (autor Listu Júdovho), podľa Matúša 13,55–56.
Väčšina katolíkov chápe pojem „bratia“ ako bratrancov, keďže katolícka cirkev učí, že Mária bola navždy pannou.
Grécke slovo pre bratranca, suggenes, ktoré sa používa v Lukášovi 1, 36 a 1, 58, však mali k dispozícii aj Pavol a Matúš, a nepoužili ho. Keďže niektorí katolíci radi pripomínajú ľuďom dôležitosť kresťanskej tradície, Hippolyt (222–235/6 n. l.) v diele Vyvrátenie všetkých heréz v 2. kapitole spomína Jakuba ako brata nášho Pána.
Ďalšie verše, v ktorých sa spomínajú Ježišovi bratia, sú Matúš 13:55; Marek 3:31–32, Lukáš 8:19–20 a Ján 2:12; 7:3, 5, 10.
Otázka: Mal Peter (Cefas) v 1 Korinťanom 9:5 manželku?
Odpoveď: Okrem toho, že to uvádza 1 Korinťanom 9:5, v Matúšovi 8:14 a Lukášovi 4:38–39 Ježiš uzdravil Petrovu svokru z horúčky. Klement Alexandrijský (Stromata, 193–202 n. l.) a Eusébiova Cirkevná história (3:30) tiež uvádzajú, že Peter bol ženatý a mal deti.
Podľa Eusebiovej Cirkvnej histórie 3:30: „Hovoria teda, že keď blahoslavený Peter videl, ako jeho vlastnú manželku odvádzajú na smrť, radoval sa z jej povolania a návratu domov, a volal na ňu veľmi povzbudivo a utešujúco, oslovujúc ju menom a hovoriac: ‚Ó ty, pamätaj na Pána.‘ Také bolo manželstvo blahoslavených a ich dokonalý postoj voči tým, ktorí im boli najdrahší“ (Stromata, kniha 7, kap. 2)
Ježiš uzdravil Petrovu svokru na začiatku svojho pôsobenia (Matúš 8:14–17; Marek 1:29–34; Lukáš 4:38–39). Peter sa teda pravdepodobne oženil ešte predtým, ako stretol Ježiša.
Otázka: Ako môže byť v 1 Korinťanom 9:12 bránené Kristovo evanjelium?
Odpoveď: „Evanjelium“ je jednoducho „dobrá zvesť“ o Ježišovi Kristovi. Šírenie a zvestovanie evanjelia môžu brániť neveriaci. Môžu ho obmedzovať aj veriaci, ktorí zo strachu pred prenasledovaním alebo z iných dôvodov nechcú zvestovať celé evanjelium.
Evanjelium možno vysvetliť pomocou štyroch jednoduchých bodov.
1. Pochopiť aspoň čiastočne, kto je Boh, že existuje iba jeden trojjediný Boh a že nemáme uctievať žiadnych iných takzvaných bohov.
2. Uvedomiť si, kým sme, že sme sa narodili s hriešnou povahou a potrebujeme očistenie a odpustenie našich hriechov. Do neba sa nemôžeme dostať na základe vlastných zásluh.
3. Uvedomiť si, že Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži a vzkriesením z mŕtvych poskytol jedinú cestu, ktorou sa môže ktokoľvek dostať do neba.
4. Uvedomiť si, že musíme volať k Bohu, dôverovať Pánovi a uvedomiť si, že Ježišova krv zaplatila cenu za naše hriechy.
Keď sa znovuzrodíme ako Božie deti, vieme, že v nás prebýva Duch Svätý, ktorý v nás pôsobí, aby sme žili tak, aby sme sa páčili Bohu. Hoci budeme naďalej hrešiť, Boh nás posväcuje, aby sme sa stali viac podobnými Kristovi. Máme žiť v poslušnosti voči Božím prikázaniam, nechať sa pokrstiť vodou a viesť život, v ktorom najprv milujeme Boha a potom aj druhých.
Otázka: Kedy by sme podľa 1 Kor 9,12; 18–19; 22 nemali uplatňovať práva, ktoré nám patria?
Odpoveď: Nikto by nebol múdry, keby uplatňoval menšie právo v triviálnej záležitosti, ak by to znamenalo vzdať sa väčšieho práva v niečom dôležitom. Jedným z našich najdôležitejších „práv“, alebo skôr výsad, je podieľať sa spolu s Duchom Svätým na zvestovaní životodarného posolstva evanjelia ostatným. Mali by sme byť okamžite ochotní vzdať sa väčšiny našich ostatných práv, radšej ako vzdať sa našej výsady konať Božie dielo.
Otázka: Podľa 1 Korinťanom 9:14 by mal každý, kto káže evanjelium, žiť z evanjelia?
Odpoveď: Ako ukazuje 1 Korinťanom 9:15, ide o výsadu, nie o príkaz. Je úplne v poriadku, ak si zbožný kresťan zarába na živobytie z evanjelia, ale nemusí to tak robiť.
Otázka: Prečo musel Pavol v 1 Kor 9,16–17 kázať evanjelium, bez ohľadu na to, či bolo jeho kázanie „dobrovoľné“ alebo „nedobrovoľné“?
Odpoveď: Nemali by ste si myslieť, že máte slúžiť Bohu len toľko, koľko chcete, alebo tak málo, ako chcete. Pavol bol povolaný kázať evanjelium. Chcel ho kázať s nadšením a dobrovoľne. Zdôrazňoval však, že aj keby nemal túžbu kázať, stále by sa cítil povinný tak urobiť kvôli dôvere, ktorú mu Boh zveril. Publikácia „1001 odpovedí na biblické otázky“ (str. 125–126) poukazuje na to, že podobne ako Pavol majú všetci skutoční kresťania vážnu povinnosť kázať evanjelium a budú musieť stáť pred Bohom a zložiť mu účty z toho, čo nám bolo zverené. Naše večné odmeny v nebi závisia od toho, čo robíme alebo nerobíme. V Ezechielovi 3:17–21 Pán povedal Ezechielovi, že bude zodpovedný za niečiu krv, ak zlyhá vo svojej povinnosti strážcu.
Otázka: Aké sú v 1 Korinťanom 9:19–23 niektoré spôsoby, ako by sme sa mohli vzdať minulých výčitiek svedomia pre Krista?
Odpoveď: V prípade Pavla by zbožný Žid nejedol bravčové mäso, krevety ani iné potraviny zakázané v Starom zákone. Farizeji sa domnievali, že by sa nemali stýkať s nežidmi. Mali aj množstvo ďalších pravidiel.
Dnes majú ľudia „výhrady“ napríklad voči každodennému sprchovaniu sa. Čo keby ste mali ísť na misijné pole na odľahlé miesto, kde by ste to nemohli robiť? Odmietli by ste v takom prípade ísť? Nemali by ste vidieť osobu opačného pohlavia bez oblečenia, okrem svojho manžela či manželky. Ale čo keby išlo o nejakú nehodu alebo lekársku pohotovosť a bolo to nevyhnutné? Odchádzali by ste preč, keď by vás potrebovali na pomoc? V kresťanskom živote existujú dobré pravidlá, ktoré máme dodržiavať, ale v konečnom dôsledku nejde o pravidlá; skôr ide o to, aby sme robili to, čo by od nás chcel Boh, a aby sme Mu neboli neposlušní.
Otázka: Ako je Pavol v 1 Korinťanom 9:20–23 všetkým všetkým?
Odpoveď: Pavol nerobil kompromisy vo svojom kázaní ani v praktizovaní pravdy. Avšak v Skutkoch apoštolov 17 a na iných miestach používal rôzne prístupy pri kázaní jediného pravého evanjelia a učil, že by sme mali prispôsobiť svoje praktiky v nepodstatných veciach v záujme slabších veriacich (Rímskym 14) a čo najviac žiť v mieri so všetkými (Rímskym 12:18).
Otázka: Snaží sa Pavol v 1 Korinťanom 9:20 a 1 Korinťanom 10:33 zapáčiť sa ľuďom, hoci v Galatským 1:10 sa píše, že to nerobí?
Odpoveď: Pavol sa snaží byť všetkým pre všetkých, aby ich získal pre Krista, ale to neznamená, že by robil kompromisy v pravde.
Otázka: Máme podľa 1 Kor 9,24 bežať, aby sme dosiahli cieľ, alebo nemáme bežať, aby sme dosiahli cieľ, ako hovorí Rim 9,16 („nezávisí to od vôle človeka ani od jeho úsilia“)?
Odpoveď: Máme sa usilovať, ako keby sme dosahovali cieľ, a Rímskym 9:16 tomu nijako neodporuje. Rímskym 9:16 nám pripomína, že všetko naše úsilie nás nezachráni; je to Boh, kto nás zachraňuje.
Neusilujeme sa o to, aby sme boli spasení, ale usilujeme sa prejaviť svoju lásku a vďačnosť Bohu, ktorý nás spasil.
Otázka: Získa v 1 Korinťanom 9:24 cenu len jeden kresťan?
Odpoveď: Nie, podľa 2. Timoteovi 4:8. Avšak tak, ako bežec robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa umiestnil na prvom mieste, mali by sme sa usilovať nemenej usilovne, aby naše životy boli „víťazstvom na prvom mieste“ pre Krista.
Otázka: Prečo Pavol v 1 Korinťanom 9:24 hovorí Korinťanom o behu?
Odpoveď: Možno preto, že vedel, že je to príklad, s ktorým sa dokážu stotožniť. Isthmické hry, ktoré sa konali neďaleko Korintu, boli po olympijských hrách druhé najdôležitejšie. Konali sa každé dva roky. Športovci prechádzali náročným desaťmesačným tréningovým procesom a ich cieľom bolo vyhrať vavrínový veniec, ktorý však rýchlo zvädne.
Otázka: Aké sú v 1 Kor 9,26–27 niektoré spôsoby, akými nás môže naše telo ovládať, ak nie sme opatrní?
Odpoveď: Kedykoľvek máte pocit, že niečo proste „musíte“ urobiť, a nie je to niečo, čo Boh prikázal, alebo je to v rozpore s tým, čo Boh prikázal, mali by ste sa spýtať sami seba, či nemáte nejakú závislosť. Proste „musíte“ veľa jesť a zjesť každé jedlo, ak máte nadváhu? Proste „musíte“ pozerať nejaký program alebo film? Niekedy je dobré „pôstiť“ tým, že nerobíte to, čo vaše telo cíti, že „musí“ robiť.
Zaujímavé je slovo „kázať“ (keryxas), ktoré sa tu používa. Doslovne sa vzťahuje na hlásateľa, ktorý vyzýva ľudí, aby prišli na preteky.
Otázka: Čo znamená grécke slovo pre „disciplínu“ v 1 Kor 9,27?
Odpoveď: Grécke slovo hupopiazo znamená byť zbitý do modra a do čierna. Korinťania boli vážni športovci a box a zápas patrili medzi ich hlavné športy.
Otázka: Mohol byť Pavol v 1 Kor 9,27 „diskvalifikovaný“? Ak nie, čo to znamená?
Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.
1. Z Božej večnej perspektívy Boh s istotou vedel, kto vytrvá a bude mať večný život.
2. Vyvolení, ktorí idú do neba, môžu prísť o svoju odmenu.
3. Z nášho pozemského hľadiska sa niektorí môžu javiť ako spasení, ale nakoniec pôjdu do pekla.
4. Kresťania sa nezhodujú v tom, či môžu skutoční kresťania stratiť svoju spásu.
Viac informácií nájdete v diskusii o Efezským 1:14 a Hebrejom 6:4-10.
Otázka: Čo nás učí 1 Korinťanom 10:1-5 o Božích daroch?
Odpoveď: Ak porovnáme túto časť s koncom 1. Korinťanom 9, vidíme, že to, čo športovci (duchovní aj iní) získavajú disciplínou, Izraeliti stratili tým, že podľahli svojim túžbam. 1. Korinťanom 10:1–4 zdôrazňuje, že všetci, t. j. každý jeden Izraelita, dostali tieto požehnania. Avšak 1. Korinťanom 10:5 hovorí, že väčšina z nich aj tak zahynula na púšti. Ľudia dnes dostávajú požehnania v podobe základov, ktoré položili zbožné ženy a muži, matky a otcovia. Mnohí však premrhajú to, čo im bolo dané a s čím vyrastali.
Otázka: Kto bolo tých 23 000 ľudí, ktorí zahynuli za jeden deň v 1 Korinťanom 10:8?
Odpoveď: Skutoční kresťania ponúkajú štyri výklady.
1. 2. Mojžišova 32:28 spomína udalosť na začiatku exodu, keď Áron vyrobil zlaté teľa a 3 000 ľudí bolo v jeden deň zabitých mečom. Zároveň boli ďalší zabití morom v Ex 32,35. Viac o tejto odpovedi nájdete v dielach Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 141, 401, When Critics Ask, s. 458–459, a The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 526.
2. Pavol urobil pri zapisovaní tejto pasáže numerickú chybu. Takýto výklad ponúka kniha „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 597–598. To by znamenalo, že Biblia nie je neomylná (bez akejkoľvek chyby), ale bola by nepochybná (bez významných teologických chýb).
3. Kniha Numeri 25:9 spomína udalosť v neskoršej fáze exodu v Šittime, keď midjánske ženy zvádzali izraelských mužov a bolo zabitých 24 000 mužov. Existujú dva možné spôsoby, ako vysvetliť tieto čísla:
3a) 23 000 sa týka iba jedného dňa a 24 000 je celkový počet
3b) 23 000 predstavuje len ľudí a 24 000 ľudí aj vodcov.
Tertulián uviedol, že pri madiánskej morovej rane zahynulo 24 000 ľudí, ale v diele O skromnosti, kap. 6, s. 79, nešpecifikoval, za koľko dní.
4. Pavol sa odvoláva na tých, ktorí zomreli, a číslo 24 000 je zaokrúhlené číslo, pravdepodobne pochádzajúce z rabínskej tradície.
Otázka: Keďže v 1 Kor 10,9 sa píše, že Boh nemôže byť pokúšaný, ako tu Izraeliti pokúšali Boha?
Odpoveď: Grécke slovo použité v tomto texte môže znamenať aj „skúšať“ Pána. Pozri diskusiu k Exodu 17:2.
Otázka: Čo nám Biblia v 1 Korinťanom 10:10 hovorí o zlých skutkoch, ktoré ľudia spáchali?
Odpoveď: Múdry človek sa môže poučiť z chýb druhých, skôr než ich sám urobí. Biblia chce, aby sme boli múdri.
Otázka: Čelíme niekedy v 1 Korinťanom 10:13 pokušeniu, ktoré je nad naše sily?
Odpoveď: Nie. Bez ohľadu na to, čo v danej chvíli cítime, 1. Korinťanom 10:13 je pravdivý. Z vlastných síl by sme možno čelili neznesiteľnému pokušeniu. Keď sa však spoliehame na Boha, nikdy nebudeme čeliť neznesiteľnému pokušeniu. V momentoch pokušenia sa môžeme modliť k Bohu, čítať Bibliu a zavolať iným veriacim, aby sme sa s nimi modlili. Ak voláme k Bohu, vždy nám poskytne východisko z pokušenia.
Q: Keďže 1 Kor 10,14 hovorí, aby sme „utekali pred modlárstvom“, nemali by kresťania nosiť kríže, ako tvrdia Svedkovia Jehovovi?
Odpoveď: Nie. Odpoveď nájdete v diskusii o 2. Mojžišovej 20:4–5.
Otázka: Nie je v 1 Korinťanom 10:20 a Deuteronómiu 32:16–17 náboženstvo vždy dobrá vec?
Odpoveď: Nie. Najprv si pozrime, čo hovorí falošné náboženstvo reverenda Moona, nazývané Cirkev zjednotenia, a potom, čo hovorí Biblia.
Božský princíp, s. 9: „Náboženstvo vzniklo ako prostriedok na dosiahnutie cieľa dobra v nasledovaní Božej cesty... podľa zámeru pôvodnej mysle. Potreba rôznych druhov chápania viedla k vzniku rôznych náboženstiev.“
Biblia hovorí veľa o zbožnom náboženskom modlárstve.
1 Korinťanom 10:20 „...obety pohanov sú obetované démonom, nie Bohu...“ (Možno odkaz na Žalm 106:37)
Jonáš 2:8 „Tí, ktorí sa držia bezcenných modiel, opúšťajú Jeho milujúcu oddanosť.“
Jeremiáš 2:5 „...a nasledovali bezcenné modly a sami sa stali bezcennými?“
Existuje mnoho ďalších veršov proti modlárstvu. Ide o to, že ak chcete nasledovať skutočného Boha, musíte zničiť všetky svoje modly.
V rannej cirkvi to takto chápal Origenes, ktorý ako príklad uviedol skythské náboženstvo: „A hoci Skýti možno nazývajú Pappaeusa ( ) najvyšším Bohom, my s tým nesúhlasíme; pripúšťame síce, že existuje Najvyššia Božská bytosť, hoci Mu nedávame meno Pappaeus ako Jeho vlastný titul, ale považujeme ho za meno, ktoré vyhovuje démonovi, ktorému bola pridelená skýtska púšť spolu s jej obyvateľmi a jazykom. Ten však, kto dáva Bohu Jeho titul v skytskom jazyku, alebo v egyptskom, či v akomkoľvek jazyku, v ktorom bol vychovaný, nebude vinný z hriechu.“ Origenes, Proti Celsovi, kniha 5, kap. 46, s. 564.
Otázka: Nemáme podľa 1 Kor 10,21.27 jesť to, čo bolo obetované modlám, ako to ukazujú 1 Kor 10,21 a Sk 15,29, alebo je to v poriadku, ako to ukazujú 1 Kor 10,27 a 1 Kor 8,4.8?
Odpoveď: Odpoveď na túto otázku nájdeme priamo v 1. liste Korinťanom.
1. Nie je to v poriadku, ak sa zúčastňujete na náboženskom obrade. (1. Korinťanom 10:20–21)
2. Keďže všetko jedlo pochádza od Boha, je v poriadku jesť, pokiaľ to neporušuje vaše svedomie. (1 Korinťanom 8:4,8; 10:23–27)
3. Nie je to v poriadku, ak to porušuje vaše svedomie alebo v situáciách, keď to spôsobuje, že niekto iný zakopne. (1 Korinťanom 8:9–13; 10:28–30)
Otázka: Ukazuje 1 Korinťanom 11:2–16 zákaz homosexuality?
Odpoveď: Výslovne to neuvádza, ale naznačuje, že muži a ženy nemajú zastávať opačné úlohy. Hoci Rímskym 1:26–27; Levitikus 18:22, 24; 20:13 a 1. Korinťanom 6:9–10 sú priamejšie, 1. Korinťanom 11:2–16 naznačuje, že mužské oblečenie u žien a ženské oblečenie u mužov nie je tým, čo si Boh želá. Kirk R. MacGregor napísal na túto tému článok „Je 1. Korinťanom 11:2–16 zákazom homosexuality?“ v časopise Bibliotheca Sacra, roč. 166 (apríl–jún 2009), s. 201–216.
Otázka: Keďže slovo „Boh“ má v Biblii dva významy, je pravda, že v 1 Kor 11:3 môžeme Ježiša nazvať „bohom“ v zmysle veľkej a mocnej osoby (1 Kor 8:5; Ján 10:35–36), ale nemôžeme ho nazývať „Bohom“ ako jediného pravého Boha (Dt 6:4; 1 Kor 8:6; 1 Kor 11:3), ako tvrdia Svedkovia Jehovovi?
Odpoveď: Slovo „Boh“ má v Biblii aspoň štyri významy. V najširšom zmysle ide o vnímanú mocnú bytosť, takzvaného boha, ako je to v 1. Korinťanom 8:5 a Jánovi 10:35. Ďalším významom je Boh Otec (Kolosanom 1:3 a Efezským 1:3). Tretím významom je Ježiš (a Duch Svätý), ako je to v Jánovi 1:1; 20:28–29 a v ďalších veršoch. Ďalším významom sú všetci traja. Sám Ježiš ukazuje, že je Bohom vo viac než len najširšom zmysle, ako to vyplýva z Ján 10:36 a Ján 5:22–23. Ak by Ježiš mal na mysli, že je Bohom iba v zmysle Ján 10:35, prečo potom povedal to, čo je v Ján 10:36?
Kniha „Jehovovi svedkovia – odpovede verš po verši“ na s. 96–97 presvedčivo poukazuje na to, že ak by svedkovia Jehovovi chceli, aby „jeden Boh“ v 1. Korinťanom 8:6 dokazoval, že Bohom je iba Otec a nie Ježiš, museli by veriť, že „jeden Pán“ v tom istom verši znamená, že Ježiš je náš Pán, ale Boh Otec nie je.
Otázka: Ako je v 1. Korinťanom 11:3 muž hlavou ženy?
Odpoveď: V rodine je manželka podriadená manželovi podľa 1. listu Petrovho 3:1 a Efezským 5:22, 24. Ak sa nedá dosiahnuť zhoda, manželka musí poslúchať manžela, pokiaľ to nie je v rozpore s tým, čo hovorí Biblia.
Otázka: Ako je v 1 Korinťanom 11:3 Boh „hlavou“ Krista?
Odpoveď: Ľudský syn a otec sú rovnako ľudia a v Božích očiach majú rovnakú hodnotu, napriek tomu majú otec a syn odlišné úlohy. Otec môže poslať syna niekam a syn by mal poslúchať otca. Podobne sú Ježiš a Otec rovní v podstate a cti, napriek tomu majú tiež odlišné úlohy. Ježiš bol ten, kto prišiel na zem a poslúchal Otca (List Židom 5:8; List Filipským 2:7–8).
Ako vedľajšiu poznámku, pri rozoberaní 1. Korinťanom 11:1–3 Ambróz Milánsky (340–397 n. l.) v diele O kresťanskej viere 4:3:31 interpretoval „Boha“ ako Boha v Trojici, nie ako Boha Otca. Interpretácia takmer všetkých ostatných sa však v tomto bode s Ambrózom nezhoduje. Ambrozov výklad by bolo ťažké zosúladiť s Efezským 1:3,17 a Hebrejom 1:9.
Otázka: Je v 1 Kor 11:3, Mt 24:36 a Flp 2:7–8 Ježiš menej ako Otec?
Odpoveď: Samozrejme, že Ježiš bol menej ako Otec v sláve, keď bol na zemi. V nebi je rovný Bohu Otcovi v podstate, sláve, cti a v ďalších veciach. Je (dnes v nebi) menej ako Otec, pokiaľ ide o pôvod (Ježiš bol zrodený z Otca), úlohu a postavenie. Zjednodušene povedané, Ježiš je rovný Otcovi rovnako, ako je syn rovný svojmu otcovi. Ježiš je menej ako Otec rovnako, ako je syn menej ako jeho otec. Biblia ukazuje obe stránky a čestní veriaci nemôžu urobiť nič iné. Máme ctiť Syna tak, ako ctíme Otca, ako to prikazuje Ján 5:22–23.
Otázka: Je tvrdenie v 1 Korinťanom 11,3, že Ježiš je v akomkoľvek smere menej ako Otec, v rozpore s učením o Trojici?
Odpoveď: Nie. Ak nesprávne chápete Trojicu alebo narazíte na ľudí, ktorí v tejto veci nemajú dostatočné vedomosti, nič to neubližuje Božej pravde. Od biskupa Teofila z Antiochie (168–181/188 n. l.) až po súčasnosť kresťania nepretržite učia o Trojici. Kresťania učia, že Ježiš bol rovný vo svojej podstate, avšak Otec je Jeho hlavou.
Otázka: Je pasáž v 1 Korinťanom 11:3–9 prejavom mužského šovinizmu?
Odpoveď: Možno podľa radikálnych feministických štandardov, ale podľa Božích štandardov nie. Muži a ženy majú rovnakú hodnotu (Galaťanom 3:28), ale muži a ženy majú odlišné úlohy, ako ukazujú 1 Korinťanom 11:3–9; 14:34–35 a 1 Timoteovi 2:11–15. Viac informácií nájdete v diskusii o týchto veršoch.
Mimochodom, v židovskej tradícii by ženy mali mať počas bohoslužby zakrytú hlavu podľa 3. Makabejcov 4:6; Mišna Ketubot 7:6; Babylonský Talmud Ketubot 72a-b. V grécko-rímskej kultúre by ženy mali mať zakrytú hlavu podľa Plutarcha, Moralia 3.232c; 4:267b; Apuleiusa v diele Zlatý osol 11:10. Rovnako aj u Ovídia v diele Umenie lásky 3:135–165. V gréckej kultúre bola žena s oholenou hlavou hanbou podľa Aristofanovej hry Thesmophoriazusae 837. Viac informácií nájdete v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 529.
Otázka: Mali by ženy dnes podľa 1 Kor 11:5 nosiť závoje, keď sa modlia?
Odpoveď: V tej kultúre by mali, ako prejav úcty a podriadenosti voči svojim manželom. Vtedy ženy nosili závoje, keď sa modlili. Skutoční kresťania sa dnes v tejto otázke nezhodujú.
1. Niektorí tvrdia, že to tak bolo kvôli ich kultúre.
2. Iné kresťanské ženy si naozaj zakrývajú hlavu, keď sú v kostole.
Q: Prečo by sa ženy mali v 1 Kor 11,10 zahaliť „kvôli anjelom“?
Odpoveď: Hoci niektorí poukazujú na to, že grécke slovo angelos môže znamenať ľudského posla, kontext naznačuje, že ide o anjelov a nie len o ľudských poslov. Ďalšie tri interpretácie sú:
1. Padlí anjeli: napríklad bytosti spomenuté v knihe Genesis 6:2–5. (Tertulián (r. 200 n. l.) O zahalovaní panien 9 a O modlitbe 22). Tieto bytosti mohli byť buď samotní padlí anjeli, alebo ľudia posadnutí démonmi. Oblečenie, ktoré by kultúra považovala za neslušné, dáva padlým anjelom príležitosť pokúšať mužov.
2. Všetci anjeli: „Anjeli boli divákmi cirkvi“. Priamo uprostred uctievania Boha, ktoré pozorovali anjeli, dobrí aj zlí, je neúcta voči ich úlohe veľmi nepatričná. Pavol má podobnú myšlienku o prítomnosti anjelov pri uctievaní v 1. Timoteovi 5:21.
3. Oboje: Keďže obe predchádzajúce tvrdenia sú pravdivé, Pavol mohol mať na mysli oboje.
Otázka: Ako sa v 1 Korinťanom 11,11–12 vzťahuje skutočnosť, že žena pochádza z muža a muž z ženy, k tomu, že všetko pochádza od Boha?
Odpoveď: Samci daného druhu nemajú žiadny zmysel bez samíc toho istého druhu a naopak. V konečnom dôsledku nemá nič zmysel bez Boha. Ako metaforicky spýtal jeden ruský kresťan: „Ak cesta nevedie do kostola, na čo je potom dobrá?“
Otázka: Aké druhy duchovných právd by sme mali v 1 Korinťanom 11:13 „posúdiť sami“, či ich prijmeme, alebo nie?
Odpoveď: Mali by sme bez výhrad prijať všetky pravdy, ktoré uvádza Písmo. Všetky ostatné údajné pravdy, vrátane všetkých výkladov Písma, by sme mali overovať a posudzovať. Je dôležité nezamieňať si náš výklad Písma s tým, čo Písmo učí. Príslovia 30,5–6 a 1 Korinťanom 4,6 zdôrazňujú, že nesmieme nič pridávať k Božiemu slovu. Dokonca aj pri páde Evy Satan aj Eva prezentovali svoje výklady ako Božie slovo.
V 1. Korinťanom 11:13 Pavol vyzýva čitateľov, aby si všimli, že to, čo tu píše, súhlasí s ich vnímaním. Nehovorí, aby súdili Božie slovo, ani to, že ak tieto pravdy nesúhlasia s ich vnímaním, mali by ich odmietnuť.
Otázka: Učí 1 Korinťanom 11:14, že muži by nemali mať dlhé vlasy a ženy musia mať dlhé vlasy?
Odpoveď: Niektorí kresťania tvrdia, že to platí dnes rovnako ako vtedy. Iní kresťania hovoria, že to bolo kultúrne podmienené. Všetci kresťania sa zhodujú v troch bodoch.
1) Vtedy, keďže žena s oholenou hlavou si zarábala na živobytie nemorálnym spôsobom, kresťanské ženy by nemali mať veľmi krátke vlasy. Vyvolávalo by to dojem zla (2 Korinťanom 8:21; 1 Tesalonickým 5:22).
2) 1. Korinťanom 11:14 aj Deuteronómium 22:5 sa stavajú proti tomu, aby muži vyzerali ako ženy a ženy ako muži.
3) Ak sa kresťan v tomto bode mýli, ide o malú chybu v porovnaní s uctievaním modiel alebo nasledovaním falošného Ježiša.
Inú odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask, s. 460–461.
Otázka: Ak sa cirkev mýli v otázke dĺžky vlasov mužov a žien, ako to uvádza 1 Korinťanom 11:14, znamená to, že táto cirkev nie je Božou cirkvou?
Odpoveď: Predtým, ako odpovieme na túto otázku, urobme si niekoľko poznámok. Cirkev môže byť aj naďalej skutočným miestnym zhromaždením jedinej Božej cirkvi, ak aspoň dočasne:
a) tolerovala prítomnosť nemorálneho člena (1 Korinťanom 5:1)
b) tolerovala rozdelenie medzi svojimi členmi (1 Korinťanom 3:3)
c) mala medzi sebou niekoľko legalistov (Galaťanom 2:13)
Aby sme odpovedali na otázku: ak by cirkev mohla byť aj napriek týmto problémom stále pravou Božou cirkvou, pravdepodobne by mohla byť Božou cirkvou aj v prípade, keby mala nesprávny názor na vedľajšiu otázku, akou sú vlasy.
Ak však niekto káže iné evanjelium (Galaťanom 1:6–9) alebo popiera zmierenie či vzkriesenie (1. Korinťanom 15:1–7), jeho viera je bezcenná. Pokiaľ ide o tých, ktorí majú formu zbožnosti, ale popierajú jej moc, máme sa od nich držať ďalej, ako to prikazuje 2. Timoteovi 3:5.
Otázka: Prečo Pavol v 1 Korinťanom 11:19 povedal, že medzi Korinťanmi musia byť „rozdiely“?
Odpoveď: Toto slovo môže znamenať herézy, ale v tomto prípade znamená frakcie alebo rozdelenia. Neboli žiaduce, ale medzi ľuďmi, ktorí nepočúvali Božiu autoritu, boli nevyhnutné.
Otázka: Aké sú v 1 Korinťanom 11:20–22 ďalšie príklady toho, že forma pretrváva aj po tom, čo sa pôvodný účel stratil alebo bol zneužitý?
Odpoveď: Existuje mnoho príkladov, ktoré môžu platiť pre niektorých ľudí, ale nie pre iných. Všetky tieto veci môžu byť dobré, ale zároveň si treba dávať pozor, aby sa žiadna z nich nestala cieľom sama osebe.
Teologická história a vedomosti nám môžu pomôcť priblížiť sa k Pánovi, dať nám zmysel pre perspektívu a učiť druhých. Môžu sa však stať samy osebe cieľom a vyžadovať od druhých, aby sa naučili veľa vecí, ktoré nemajú nič spoločné s Božím charakterom, naším životom ani zbožnosťou.
Chválová hudba počas bohoslužby má slúžiť na oslavu Boha. Ak však nebudeme opatrní, hudba sa môže stať cieľom sama osebe, aby znievala dobre pre ostatných.
Evanjelizácia je prikázaná naším Pánom – tak trochu. Matúš 28:19 nám prikazuje ísť a robiť učeníkov zo všetkých národov. Nehovorí, aby sme hlásili vyššie čísla, ani aby sme získali viac „obrátených“, ktorí nemajú v úmysle urobiť Ježiša Pánom svojho života.
Spoločenstvo je v kresťanskom živote dôležité. Ak však spoločenstvo nie je ničím iným než nadväzovaním príležitostných priateľstiev a rozhovormi, prichádzate o hlboké vzťahy s ostatnými veriacimi. Spoločenstvo by tiež nemalo byť hlavným dôvodom stretávania sa s ostatnými veriacimi na úkor uctievania a štúdia Božieho slova. Spoločenstvo by malo byť dôvodom, ale až druhoradým.
Liturgia a organizácia bohoslužby môžu mať zmysel. Existuje však nebezpečenstvo, že tento zmysel sa stratí a stane sa z toho len rituál.
Dokonca aj modlitba sa môže stať márnym opakovaním, len mechanickým vykonávaním. Modlitba je pre kresťanský život životne dôležitá, ale ľudia sa môžu modliť len preto, že vedia, že by mali, a nie z lásky k Pánovi.
Otázka: Sú slová v 1 Kor 11,23–26 presným záznamom Poslednej večere, alebo sú presnými slovami slová z evanjelií v Mt 26,21–29; Mk 14,18–24 a Lk 22,14–20?
Odpoveď: Pravdepodobne ani jedno z nich nie je úplným prepisom Poslednej večere; parafráza môže byť stále pravdivá. Dôvodom, prečo Pavol a autori evanjelií parafrázovali časť rozhovoru počas Poslednej večere, je to, aby sme sa nepozerali len na mechanické memorovanie formuliek, ale aby sme videli spoločný obsah.
Jedným z kľúčových bodov, ktorý nesmieme prehliadnuť, je skutočnosť, že Pánova večera bola „večerou“ alebo jedlom. V rôznych obdobiach v rímskokatolíckej cirkvi laici (ne-kňazi) dostávali iba hostiu, a nie kalich. Na druhej strane, 1 Korinťanom 11:34 ukazuje, že to nebolo bežné jedlo, ale výnimočné jedlo. Ak chcete len bežné jedlo a nechcete čakať na ostatných, potom nejedzte pri Večeri Pánovej, ale zostaňte doma.
Otázka: V 1 Korinťanom 11:24 by malo byť napísané „zlomené za vás“, alebo „za vás“?
Odpoveď: Existujú grécke rukopisy, v ktorých sa vyskytujú obe verzie.
Slovo „zlomený“ tam chýba:
s. 46 (Chester Beatty II) 100–150 n. l.
Vaticanus 325–350 n. l.
Sinaiticus [Si] 340–350 n. l. (originál)
Ephraemi Rescriptus [C] 5. storočie (originál)
Alexandrinus okolo roku 450 n. l.
Athanasius z Alexandrie 326–373 n. l.
Slovo „zlomený“ je prítomné
Sinaiticus [Si] 340–350 n. l. (opravené)
Ephraemi Rescriptus [C] 5. storočie (3. korektor)
Gothic, 493–555 n. l.
Ján Zlatoústy 370–407 n. l.
Byzantský lekcionár
Otázka: Ako je v 1 Kor 11, 28–29 nehodné prijímanie Večere Pánovej hriechom proti telu a krvi nášho Pána?
Odpoveď: Spôsob, akým pristupujeme k spomienke na Ježišovu obeť, ukazuje, akú hodnotu jej prikladáme. Je mimoriadne závažným hriechom brať na ľahkú váhu to, čo Ježiš pre nás urobil.
Otázka: Máme podľa 1 Kor 11, 28. 31 súdiť sami seba, alebo nie?
Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.
Máme súdiť sami seba v tom zmysle, že sa hodnotíme a hľadáme spôsob, ako žiť život podobnejší Kristovmu. Pavol to myslí vážne, keď v 2. Korinťanom 13:5–6 hovorí, aby sme sa skúmali. Dávid v Žalme 139:24 prosí Boha, aby mu ukázal všetko, čo je v ňom urážlivé.
Nemáme sa súdiť v tom zmysle, že by sme sa porovnávali s inými alebo sa pokúšali určiť, ako budeme stáť pred Bohom.
Otázka: Ak dnes ľudia prijímajú Večeru Pánovu nehodne, ako sa píše v 1 Korinťanom 11:29–31, ochorejú a zomrú?
Odpoveď: Boh môže veriacich trestať vtedy aj dnes, ako sa mu zapáči. Nie je automatické, že ochorejú, ale nič nebráni Bohu, aby každého veriaceho trestal tak, ako to považuje za vhodné.
Otázka: Ak niekto v 1 Korinťanom 12:3 trikrát vážne povie, že Ježiš je Pán, je potom spasený, ako to učili niektorí v miestnom zbore Witness Leeho?
Odpoveď: Tieto alebo podobné slová je potrebné vysloviť len raz, aby sme prijali Ježiša. Tieto slová však nie sú čarovnou formulkou. Žiadna čarovná formulka nestačí, ani keby bola vyslovená úprimne. Nakoniec to nie sú slová ani činy, čo nás zachraňujú, ani evanjelium nás nezachraňuje, ale zachraňuje nás Boh.
Otázka: V 1 Kor 12:3, hovorí každý, kto povie „Ježiš je Pán“, tieto slová pod vplyvom Ducha Svätého?
Odpoveď: Nie. Nezáleží na vyslovovaní slabík v nejakom jazyku, ale na význame týchto slov. Človek môže povedať: „Ježiš je Pán“, v akomkoľvek jazyku, a skutočne prijať Ježiša za svojho jediného Pána, iba skrze Ducha Svätého.
Tento verš hovorí aj niečo o našich schopnostiach bez Boha. Bez pôsobenia Ducha Svätého nie je padlý človek schopný skutočne uznať Ježiša za Pána.
Otázka: Má podľa 1 Korinťanom 12:7 a pravdepodobne aj podľa Rímskym 8:9–11 každý kresťan nejaký prejav Ducha? Inými slovami, ak nemáte žiadny prejav, znamená to, že nie ste skutočným kresťanom?
Odpoveď: Každý skutočný kresťan má buď jeden z darov uvedených v 1 Korinťanom 12:8–31, alebo iné dary, ktoré tu nie sú uvedené. V 1 Korinťanom 12 sa nikde nehovorí, že tento zoznam je vyčerpávajúci. Nie všetky tieto dary sú „okázalejšie“, ako sú zázraky, uzdravovanie a hovorenie jazykmi. Niektoré sú dary múdrosti, poznania a pomoci. Rímskym 12:6–8 sa spomínajú ďalšie dary.
Otázka: Pre koho presne sú určené duchovné dary v 1 Korinťanom 12,7–11 a prečo?
Odpoveď: 1. list Korinťanom 12:7 hovorí, že duchovný dar NIE JE primárne určený pre osobu, ktorej bol daný; skôr slúži na spoločné dobro. Potrebujeme ho na to, aby sme pomáhali druhým, najmä ostatným veriacim. Ak máte duchovný dar a nepoužívate ho na prospech tela Kristovho, potom svoj duchovný dar premrháte.
Mali by sme rozumieť duchovným darom a 1. Korinťanom 12 nás učí o troch aspektoch. Hovorí o zdroji darov (12,1–11), o rozmanitosti darov (12,12–31a) a o dôležitosti lásky v súvislosti s darmi (12,31b–13,13).
Otázka: Aké sú jednotlivé duchovné dary uvedené v 1 Korinťanom 12:7–11?
Odpoveď: Tu je stručný popis.
Múdrosť – Uplatňovanie Božieho slova v našich životoch a súčasných situáciách
Poznanie – Nielen znalosť faktov, ale najmä poznanie Božieho slova a tým aj Jeho všeobecnej vôle a túžob.
Viera – Úplná viera a dôvera v Boha, že sa to, za čo sa modlíme, skutočne stane.
Uzdravenia – fyzické a niekedy aj psychické uzdravenia
Zázraky – Iné zázraky, ktoré oslavujú Boha
Proroctvo – Zjavovanie Božej konkrétnej vôle pre súčasné situácie
Rozlišovanie duchov – Poznanie zdroja duchov, ktoré zvyčajne pôsobia v pozadí ľudí, aby ich motivovali a ovplyvňovali. Raz som čakal vonku na niekoho a pristúpil ku mne cudzí človek a začal sa so mnou rozprávať. Ale skôr, ako stihol niečo povedať, tichý hlas v mojej hlave mi povedal: „Cirkvi zjednotenia“ (falošného Krista, reverenda Moona).
Hovorenie jazykmi – Nadprirodzená schopnosť hovoriť v jazyku, ktorý hovoriaci nepozná.
Výklad jazykov – Schopnosť preložiť do jazyka, ktorému ľudia rozumejú, to, čo povedal niekto, kto hovorí v jazykoch.
Otázka: Sú v 1 Korinťanom 12:7–11 uvedené všetky duchovné dary?
Odpoveď: Nie, nie sú to všetky dary, keďže Efezským 4,11–12 uvádza zoznam darov, ktoré majú niektoré podobnosti a niektoré rozdiely. Nie je to tak, že by sme mohli mať zoznam darov a s istotou povedať: „Boh nemôže dať žiadne iné.“
Otázka: Ako môžu kresťania s rôznymi duchovnými darmi v 1 Korinťanom 12:12–26 lepšie spolupracovať ako tím?
Odpoveď: Je tu aspoň tri veci, nad ktorými treba uvažovať: synergie, prekážky a rozvoj.
Synergie: Nemyslite si, že vy alebo iní veriaci, ktorí sú vám podobní, musíte robiť veci úplne sami. Hľadajte príležitosti, ako využiť dary, ktoré majú iní veriaci.
Prekážky: Prestaňte sa trápiť tým, ktorému smrteľnému človeku sa pripíše zásluha; zásluha patrí Bohu. Nepovažujte ostatných veriacich za konkurenciu ani za hrozbu, ale skôr za spoluhráčov. Nebuďte pyšní na svoj duchovný dar a necíťte sa menej dôležití len preto, že nemáte určitý dar. Naše rozdiely by nás nemali rozdeľovať na frakcie, ale skôr nás zjednocovať ako spolupracovníkov.
Rozvoj: Mnohí ľudia chcú poznať svoje vlastné duchovné dary a vedieť, ako ich rozvíjať a využívať. To je dobré, ale prečo sa tiež neopýtať, aké sú duchovné dary alebo potenciálne duchovné dary u iných a ako môžete byť katalyzátorom ich rozvoja a využívania pre dobro cirkvi?
Otázka: Ukazuje 1 Kor 12,28, že máme mať dnes apoštolov?
Odpoveď: Pokiaľ ide o dvanástich apoštolov, nie. Slovo „apoštol“ má však tri významy.
1. Grécke slovo pre apoštola môže znamenať „poslaný“. Barnabáš bol v tomto zmysle posolom a apoštolom v Skutkoch 4,36 a 14,14. V skorších storočiach v gréčtine typu „ “ sa mohlo vzťahovať na admirála v námorníctve. Hoci dnes existujú apoštoli, rovnako ako existujú poštári a námorní dôstojníci, tento význam slova apoštol nie je tým, na čo sa tu odvolávame.
2. V Zjavení 21:14 sa píše, že mesto Nový Jeruzalem bude mať presne dvanásť základov a na nich budú mená dvanástich „apoštolov Baránka“. Keďže dvanásti apoštoli už žili, žiadni ďalší „apoštoli Baránka“ už neexistujú.
3. V Novom zákone existuje ešte tretí význam slova „apoštol“. Rovnako ako môžu existovať falošní proroci a učitelia, 2. Korinťanom 11:13 a Zjavenie 2:2 ukazujú, že môžu existovať ľudia, ktorí sa vydávajú za apoštolov. Sú to falošní apoštoli, ktorých neposlal Boh.
Otázka: Aké úlohy, pri ktorých sa využívajú tieto duchovné dary, sú uvedené v 1 Korinťanom 12:28–31?
Odpoveď: Tu je stručný popis darov, ktoré sú tu uvedené.
Apoštoli – V širšom zmysle to boli tí, ktorí podľa Efezským 2:20 tvorili základ cirkvi, pričom mnohí z nich sa podieľali na písaní Nového zákona. Keďže Písmo je dokončené, je úplné a postačujúce a my už máme všetky podstatné pravdy, ktoré potrebujeme, dnes takýchto apoštolov nemáme ani nepotrebujeme. V užšom zmysle však existujú ľudia, ktorí vedú skupiny cirkví.
Proroci – V širšom zmysle boli aj oni základom cirkvi podľa Efezským 2:20, pričom mnohí z nich sa podieľali na písaní Starého zákona. Keďže Písmo je dokončené, od čias Jána Krstiteľa sme už nepotrebovali prorokov, ktorí by písali Písmo. Avšak v menšej miere cirkev potrebovala prorokov aj po Jánovi Krstiteľovi, ako napríklad Agaba v Skutkoch 21:10–11, aby Boží ľud mohol lepšie pochopiť Božie pôsobenie vo svojej dobe.
Učitelia – Hoci cirkev potrebuje učiteľov, Jakub 3:1-2a varuje, aby sa mnohí z nás nestali učiteľmi, lebo Boh bude učiteľov súdiť prísnejšie. Jedna vec je veriť v falošné učenie, ale iná vec je učiť a presviedčať druhých o falošnom učení.
Zázraky – Tí, ktorí konajú zázraky, majú jeden z „najokázalejších“ darov. V Austine bola cirkev, ktorá verila, že všetky duchovné dary už pominuli. Potom však pastor, ktorý veľmi dobre poznal Písmo, ochorel na rakovinu v terminálnom štádiu. Ľudia sa za neho modlili a on bol zázračne uzdravený. Potom cirkev zmenila svoj názor: tvrdili, že všetky dary pominuli s výnimkou uzdravovania. Nemohli zvážiť možnosť, že by mohli existovať aj iné duchovné dary?
Uzdravenia – Niektorí majú nadprirodzený dar byť nástrojmi, prostredníctvom ktorých Boh uzdravuje ľudí z telesných chorôb. Iní, ako napríklad lekári a zdravotné sestry, tvrdo študovali a majú prirodzené dary. Či už máte nadprirodzený alebo prirodzený dar pomáhať druhým, mali by ste druhým pomáhať.
Pomoc – Niektorí majú finančné prostriedky, čas, dom alebo majetok, či iné zdroje, ktoré možno využiť na šírenie Božieho kráľovstva. S prostriedkami, ktoré máme, však musíme byť opatrní a pamätať na to, že „nech vás konanie dobrých vecí nezabráni robiť tie najlepšie veci“.
Správa – nazývaná aj vedenie, je to dar riadiť Boží ľud. Na jednej strane to znamená vnímať výzvy, problémy a hrozby pre Boží ľud a riešiť ich. Na druhej strane to znamená vnímať príležitosti, ľudí a miesta, kde môže dochádzať k rozvoju, a mobilizovať sa, aby ľudia mohli tieto príležitosti využiť a otvoriť dvere. Nakoniec to zahŕňa aj formulovanie koherentnej stratégie, ktorá posunie cirkev smerom, kde bude lepšie slúžiť a oslavovať Boha.
Jazyky – Hovorenie v neznámych ľudských jazykoch s primárnym cieľom presvedčiť neveriacich, ako je to uvedené v 1. Korinťanom 14:22. Hovorenie v neznámych jazykoch ľudí alebo anjelov s láskou je tiež oslavou Boha podľa 1. Korinťanom 13:1. Boh by „nezamútil vody“ tým, že by Pavol v 1. Korinťanom 13:1 spomínal aj jazyky anjelov, keby žiadne jazyky anjelov neexistovali.
Mimochodom, nič v 1. Korinťanom 12 nehovorí, že ide o vyčerpávajúci zoznam, ani že by v rámci týchto kategórií nemohli existovať podkategórie. Ide len o dôležité príklady niektorých rôznych úloh v rámci cirkvi, pričom ide o to, ako by mali všetky tieto úlohy spolupracovať. Mať miestnu cirkev, v ktorej takmer všetci členovia majú len jednu z týchto úloh, vôbec nie je to, čo Boh chce.
Otázka: Majú podľa 1 Korinťanom 12:30 všetci skutoční kresťania hovoriť jazykmi, alebo nie?
Odpoveď: Tak nekharizmatickí, ako aj niektorí charizmatickí kresťania sa zhodujú na tom, že väčšina kresťanov nemá dar hovorenia jazykmi spomenutý v 1. Korinťanom 12:30, rovnako ako väčšina z nich nie sú apoštoli ani proroci.
Necharizmatickí kresťania tvrdia, že ani za čias Pavla nemali všetci kresťania hovoriť jazykmi, a basta.
Väčšina charizmatických kresťanov rozlišuje medzi tým, keď niekoľkí majú dar verejného hovorenia v jazykoch v kostole, a súkromným hovorením v jazykoch v osobnej modlitbe. Mnohí, hoci nie všetci, tvrdia, že všetci kresťania by mali (ale žiaľ nemajú) využívať súkromné hovorenie v jazykoch. Jediný biblický dôkaz, že všetci by mali hovoriť v jazykoch (1 Korinťanom 14:5), je v najlepšom prípade nepriamy.
Mnohí charizmatici spájajú pojem „krst Duchom Svätým“ s hovorením v jazykoch a veria, že ide o druhé požehnanie, ktoré necharizmatici nemajú. Komentár „Believer’s Bible Commentary“ na strane 1794 však jednoznačne uvádza, že je nesprávne učiť, že každý má dar jazykov alebo že jazyky sú [jediným] znamením krstu Duchom.
1 Korinťanom 14:1,5 hovorí, že Pavol si želá, aby všetci nehovorili jazykmi, ale skôr aby prorokovali. Toto vyjadrenie je podobné situácii, keď Eldad a Medad prorokovali v Numeri 11:27–29 a Jozua povedal Mojžišovi, aby ich zastavil. Mojžiš odpovedal: „Kiež by všetci ľudia Hospodinovi boli prorokmi.“ To neznamená, že každý Izraelita mal byť prorokom.
Otázka: Hovoria dnes aspoň niektorí kresťania skutočne v jazykoch, ako sa uvádza v 1 Korinťanom 12:30?
Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú.
Charizmatici: veria, že tento dar sa dnes praktizuje. Ako vysvetlil jeden môj priateľ z charizmatického hnutia, charizmatikov možno rozdeliť na „charizmatikov s veľkým C“ a „charizmatikov s malým C“. Charizmatici s veľkým C kladú rovnaký dôraz na duchovné dary ako na Krista. Často nechcú spolupracovať s necharizmatikmi. Charizmatici s malým C síce veria, že necharizmatici sa v tejto doktríne mýlia, ale uvedomujú si, že Boh používa necharizmatických kresťanov mnohými inými spôsobmi, a chcú s nimi spolupracovať, pretože Kristus, ktorý nás zjednocuje, je väčší ako nepodstatné doktríny, ktoré nás rozdeľujú.
Kultoví pentekostali jednoty: okrem popierania Trojice učia, že každý, kto dnes nehovorí jazykmi, pôjde do pekla.
Anticharizmatici: učia, že všetko Bohom dané hovorenie jazykmi už dávno pominulo a na žiadnom kresťanskom zhromaždení by sa nemalo povoľovať hovorenie jazykmi, a že 1. Korinťanom 14:39 je verš Nového zákona, ktorý by sa dnes mal ignorovať.
Iní necharizmatici: Majú rozdielne názory na to, či hovorenie jazykmi alebo všetky duchovné dary pominuli. Buď veria, že niektoré prípady hovorenia jazykmi môžu byť skutočné, alebo veria, že žiadne hovorenie jazykmi nie je božsky inšpirované, ale nikto nie je dokonalý a ide o druh omylu, ktorý možno tolerovať, a 1 Korinťanom 14:39 by sa dnes nemal ignorovať.
Upozornenie: Je nesprávne tvrdiť, že všetko dnešné hovorenie jazykmi je satanské. Necharizmatici aj mnohí charizmatici sa zhodujú, že aspoň niektoré pokusy o hovorenie jazykmi nepochádzajú ani od Boha, ani od Satana, ale sú dielom niekoho, kto sa pošetilo snaží hovoriť jazykmi pomocou svojich vlastných prirodzených schopností.
Otázka: Prečo by sme mali v 1 Korinťanom 13:7–8 vždy dôverovať druhým, keď Mi 7:5–6 a Jer 9:4–5; 17:5 hovoria, že by sme nemali?
Odpoveď: Máme dôverovať druhým, ale nemáme sa na nich spoliehať. Aj keď druhým dôverujeme, existujú určité podmienky.
Jeremiáš 9:4-5 a Micheáš 7:5-6 poučujú proroka a veriacich žijúcich v tých temných časoch, aby nespoliehali na svojich susedov, ani na svoju vlastnú rodinu.
Jeremiáš 17:5 hovorí, že ten, kto vkladá svoju dôveru do človeka (či už do seba samého, alebo do iných) namiesto do Boha, je prekliaty.
1. Korinťanom 13:7–8 nám ponúka ideál lásky. Grécke slová „panta pisteuei“ doslovne znamenajú „veriť vo všetko“. Grécke slovo pre vieru tu neznamená len intelektuálny súhlas, ale spasiteľnú vieru, ktorá zahŕňa nielen intelektuálny súhlas, ale aj vkladanie našej dôvery a závislosti.
Keďže nikto vážne nepredpokladá, že Pavol obhajuje vieru v falošných prorokov a lži, kvôli ktorým by ste museli poprieť Božie slovo, aby ste uverili, čo teda znamená veriť všetkému? Táto veta nehovorí, že máme veriť všetkým ľuďom, ale že máme veriť celej pravde. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 535 poukazuje na to, že veci, ktorým máme zvlášť veriť, sa nachádzajú len o jednu alebo dve strany ďalej v našej Biblii, v 1. Korinťanom 15:11.
Otázka: Dokazuje 1 Kor 13,9–11, že duchovné dary pominuli?
Odpoveď: Tri dary spomenuté v 1. Korinťanom 12:8–10 (poznanie, proroctvo a jazyky) pominú, keď príde to „dokonalé“. Slovo „dokonalé“ sa môže vzťahovať na dokonalú vec, stav alebo osobu. Existujú tri možnosti tohto stavu:
1) Dokončenie Nového zákona
2) Keď cirkev dosiahne dostatočnú zrelosť
3) Keď Kristus príde znovu
Kniha „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 536) je komentárom vypracovaným fakultou Dallas Theological Seminary. Vyhlasuje, že interpretácia 1) je nepravdepodobná, pretože nezodpovedá 1 Korinťanom 13:12. Autori uvádzajú, že tretí názor má veľa argumentov v svoj prospech. Aj Zachariáš 13:3-6 hovorí, že po otvorení prameňa, ktorý očistí Jeruzalem od hriechu a nečistoty, duch proroctva pominie. Podobne aj „New International Bible Commentary“ (s. 1377) uvádza: „Tvrdenie, že dokonalosť sa vzťahuje na dokončenie kánonu Písma, nenachádza žiadnu oporu v biblickom používaní slova ‚dokonalý‘ ani v žiadnej z jeho príbuzných foriem. Takýto výklad existuje iba z dôvodu potreby vysvetliť absenciu určitých charizmatov v mnohých dnešných cirkvách.“ (kurzíva v origináli)
Niektorí tvrdia, že ak 1 Korinťanom 13:9–11 dokazuje, že hovorenie jazykmi pominulo, potom pominulo aj poznanie a dokonalosť už nastala. Možno však nepominulo poznanie ako také, ale nadprirodzený dar poznania.
Otázka: Používali v 1 Korinťanom 13:12 vtedy na zrkadlá bronz alebo sklo?
Odpoveď: Dnešné zrkadlá sú iné, ako boli pred 2 000 rokmi. (Vtedy nemali ani ďalekohľady, ani mikroskopy.) Dnešné zrkadlá majú za sklom striebornú vrstvu, a tento vynález bol vyvinutý až v 19. storočí. Grécke slovo v tomto texte znamená „zrkadlo“, ktoré mohlo byť z akéhokoľvek materiálu. Mnohé preklady uvádzajú „zrkadlo“, ale v staroveku mali len sklenené alebo vysoko vyleštené bronzové zrkadlá.
Zrkadlá v tej dobe boli bežne vyrábané z lešteného bronzu, ktorý sa dá vyrobiť veľmi rovný, ale neposkytuje veľmi jasný obraz. V Malej Ázii sa však už pred Abrahámovou dobou vyrábali niektoré luxusné zrkadlá z obsidiánového skla. Hneď po Pavlovom období rímsky spisovateľ Plínius Starší vo svojej knihe Prírodopis spomína používanie skla v zrkadlách. Tento luxus však bežní ľudia zvyčajne nepoužívali a ani tie najlepšie sklenené či obsidiánové zrkadlá v tej dobe neboli rovné, ale poskytovali skreslený obraz.
Otázka: Ak má niekto podľa 1 Korinťanom 13:13 vieru, nádej a lásku, prečo by mal ešte čítať Bibliu alebo poznať doktrínu?
Odpoveď: Viera, nádej a láska neznamenajú vieru vo vieru, nádej v čokoľvek a lásku k sebe samému. Znamenajú vieru v Boha, nádej v Božie sľuby a lásku k Bohu a k druhým.
Potrebujeme vedieť viac o Bohu, v ktorého veríme, aby sme si uvedomili, že naša nádej je istá, a aby sme Ho a ostatných ľudí milovali viac. V Efezským 1:17 Pavol píše, aby lepšie spoznali Boha, aby sme spoznali nádej, ku ktorej nás Boh povolal.
Otázka: Čo v skratke hovorí Pavol v 1 Korinťanom 14?
Odpoveď: Pavol povedal Korinťanom nasledovné:
1. On sám hovoril jazykmi a bolo dobré, aby každý z nich túžil hovoriť jazykmi. (verše 5a, 18)
2. Každý by mal túžiť po prorokovaní viac ako po hovorení jazykmi (verše 1, 5b, 19).
3. Oprávnený účel hovorenia jazykmi (verše 2, 4a) a prorokovania (verše 3, 4b).
4. Príliš kládli dôraz na hovorenie jazykmi; namiesto toho by mali klásť dôraz na dary, ktoré budujú cirkev (verše 4–5, 26, 28).
5. Správny spôsob, ako praktizovať hovorenie jazykmi v cirkvi, je usporiadaným spôsobom, najviac dvaja alebo traja, s tlmočníkom (verše 6–13, 26–33).
6. Nezakazujte usporiadané hovorenie v jazykoch s tlmočníkom (verš 39).
Otázka: Mali by sme v 1 Kor 14,1.5.12 „horlivo túžiť“ po duchovných daroch?
Odpoveď: Áno. Mali by sme hľadať každú dobrú vec, ktorú nám Boh chce dať. Navyše, ak máme nejaký duchovný dar, žiadny biblický text nehovorí, že by sme potom mali prestať túžiť po iných daroch. 1 Korinťanom 12:31 hovorí, že máme [vždy] „horlivo túžiť po väčších daroch“, a 1 Korinťanom 14:12 a 1 Petrov 4:10–11 spomínajú, že by sme sa mali snažiť vynikať v daroch, ktoré máme. Napriek tomu by sme nemali hľadať dary viac, ako hľadáme blízkosť s Bohom. Pavol, keď si želal, aby všetci mali duchovné dary, nadväzuje na Mojžiša, ktorý v Numeri 11:29 povedal, že si želá, aby všetci Boží ľudia prorokovali.
Existujú tri varovania týkajúce sa duchovných darov. Po prvé, čokoľvek okrem Boha sa môže stať modlou, dokonca aj duchovný dar. Netúžte po duchovnom dare viac ako po Bohu. Po druhé, nenechajte sa definovať svojimi duchovnými darmi. Vaša identita spočíva v tom, že ste Božie dieťa, nie v duchovných daroch, ktoré vám dal Duch Svätý. Po tretie, ak viete, že vám Duch Svätý dal duchovný dar, nenechajte sa tým odradiť od hľadania duchovných darov; Duch Svätý vám môže neskôr dať viac z toho daru alebo ďalšie duchovné dary.
Viac informácií o tom, či je hovorenie jazykmi a prorokovanie aktuálne aj dnes, nájdete v diskusii k 1. Korinťanom 12:30.
Otázka: Hovorí Pavol v 1 Korinťanom 14,1.5 Korinťanom, že by mali túžiť po daroch hovorenia jazykmi a prorokovania, alebo nie?
Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k 1. Korinťanom 14.
Otázka: Ako presne máme v 1 Korinťanom 14:3–4 povzbudzovať a budovať druhých?
Odpoveď: Keď niekto niečo buduje, nezáleží toľko na tom, čo robí, ale na tom, čo sa tým dosiahne. Napríklad, ak niekto postaví tehlovú stenu, potom ju zbúra, potom ju znovu postaví a potom ju znova zbúra, postavil na konci dňa vôbec niečo? Povzbudzovanie druhých nespočíva toľko v krokoch, ktoré vykonávame pri službe druhým, ale v tom, čo dosiahneme (alebo sa snažíme dosiahnuť) v ich životoch.
Otázka: Prečo Pavol v 1 Kor 14,21 uviedol, že tento citát pochádza zo Zákona (Tóry), keď v skutočnosti pochádza z Izaiáša 28,11–12?
Odpoveď: Saduceovia a iní uznávali za Tóru len prvých päť kníh Biblie, zatiaľ čo farizeji považovali za Tóru celý Starý zákon.
Otázka: Ako je v 1 Kor 14,22–25 hovorenie jazykmi znamením pre neveriacich a proroctvo znamením pre veriacich?
Odpoveď: V odpovedi treba zohľadniť tri body.
Tajomstvo: Hovorenie jazykmi (bez tlmočníka) bude pre neveriacich tajomstvom, čo ich privedie k myšlienke, že ste blázon, a to je nevhodné. (1 Korinťanom 14:23)
Dôkaz: Keď neveriaci počuje správne prorokovanie a počuje, ako sa odhaľujú tajomstvá jeho srdca, bude to vnímať ako dôkaz, že Boh je medzi nami. (1 Korinťanom 14:25)
Oboje: Zjavenie (proroctvo) aj hovorenie jazykmi mali v korintskej cirkvi svoje riadne miesto. (1 Korinťanom 14:26)
Otázka: Mali by kresťania podľa 1 Kor 14:23 niekedy robiť veci, ktoré by viedli ostatných ľudí k tomu, aby si mysleli, že kresťania sú blázni?
Odpoveď: Áno aj nie, ak to správne pochopíme.
1. Niektorí neveriaci si myslia, že kresťania sú blázni len preto, že žijú ako kresťania. Tomu sa nedá vyhnúť a kresťania by mali poslúchať Boha bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní. Ježiš a proroci boli obviňovaní z toho, že sú blázni a/alebo že sú diablovi.
2. Nemali by sme však robiť nič len s cieľom, aby si ľudia mysleli, že sme blázni, pretože to nikoho nepovzbudzuje. Jediný príklad v Biblii uvádza 1. Samuelova 21:13–15, kde tak urobil Dávid zo strachu a zo zúfalstva.
Otázka: Mali by ľudia v 1 Korinťanom 14:28 hovoriť v jazykoch v kostole bez tlmočníka? A čo spievanie v Duchu?
Odpoveď: 1 Korinťanom 14:28 je jasné: v kostole (verejnom ani súkromnom) sa nemá hovoriť jazykmi bez tlmočníka.
Otázka: Keďže v 1 Korinťanom 14:32 sa uvádza, že duchovia prorokov sú pod kontrolou prorokov, dokazuje to, že Duch Svätý nie je Boh, ako tvrdí jeden z nepriznávateľov Trojice?
Odpoveď: Nie. Najprv vysvetlenie logiky a potom odpoveď. Keďže A) duchovia prorokov sú pod kontrolou prorokov a B) Boh nie je pod našou kontrolou, preto: Duch Svätý nie je Boh.
Hoci A aj B sú pravdivé, tento argument je neplatný: duchovia ľudí nie sú Duch Svätý.
Nezabudnite na „s“: Slovo „duchovia“ je v gréčtine v množnom čísle, nie v jednotnom. Zoznam variácií rukopisov od Alanda a kol. neukazuje žiadny rukopis, ktorý by uvádzal niečo iné.
Podľa 1. Tesalonickým 5:23 má každý človek ducha, dušu a telo. „Duchovia“ v 1. Korinťanom 14:32 nie sú ani Duch Svätý, ani démonickí „známy“ duchovia, ale dar alebo duch proroctva, ktorý Duch Svätý udeľuje človeku. Viac informácií možno nájsť v Homílii Jána Zlatoústeho k 1. Korinťanom (s. 219) a v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament (s. 540).
„Duchovia prorokov“ však stále komunikujú so Svätým Duchom a Novatianus nesprávne použil tento verš, keď hovoril o Svätom Duchu, a vo svojom diele „Traktát o Trojici“ v kapitole 29 parafrázoval tento verš ako „ducha“ v jednotnom čísle.
Otázka: Ako je možné, že v 1 Kor 14,33 nie je Boh „Bohom neporiadku“, keď v Gn 11,7–8 zmätol jazyky ľudstva pri stavbe Babelskej veže?
Odpoveď: Grécke slovo pre „neporiadok“ môže znamenať aj „zmätok“ alebo „vzrušenie“. Boh nie je pôvodcom zmätku v cirkvách, ale občas skutočne zmätie myšlienky, plány a jazyky tých, ktorí sa proti Bohu búria.
Otázka: Keďže 1 Kor 14:33 hovorí, že Boh nie je Bohom neporiadku ani zmätku, dokazuje tento verš teda, že Trojica je falošná, ako tvrdia Svedkovia Jehovovi vo svojej brožúrke „Mali by ste veriť v Trojicu?“ (1989), s. 4?
Odpoveď: Sotva. Príchod Ježiša na zem nemohli farizeji pochopiť, nie preto, že by neboli dosť inteligentní, ale preto, že Mesiáš, ktorý k nim prišiel, nezapadal do ich teológie ani plánov.
Svedkovia Jehovovi takmer bez výnimky tvrdia, že Trojica je falošná. Mormoni to vo všeobecnosti tiež tvrdia, hoci som stretol niekoľkých, ktorí hovoria, že Trojica je pravdivá. V prípade Svedkov Jehovových aj oboch typov mormonov však nejde ani tak o popieranie Trojice, ako skôr o to, že vôbec nechápu, čo Trojica skutočne je. Pozrite si diskusiu o Matúšovi 28:19, kde nájdete sedembodové zhrnutie toho, čo Boh v Biblii zjavil o Trojici.
Tajomné aspekty pravého Boha sú veľké, ako poukazuje Pavol v 1. Timoteovi 3:16. V skutočnosti v tej istej knihe, z ktorej Svedkovia Jehovovi čerpajú tento verš, Pavol v 1. Korinťanom 2:6–16 hovorí, že ľudia bez Božieho ducha nepochopia Božiu múdrosť. Hoci to nie je mätúce pre skutočných veriacich, ktorí boli poučení, dá sa pochopiť, prečo Svedkovia Jehovovi môžu svoju nepochopiteľnosť v tejto veci nazývať zmätkom.
Otázka: Keďže je Boh v 1 Korinťanom 14:33 a Rímskym 15:33 „Bohom pokoja“, prečo je v Exoduse 15:3 a Izaiášovi 42:13 vojnový?
Odpoveď: Ak použijeme ľudskú analógiu, krajina môže túžiť výlučne po mieri, no napriek tomu môže viesť krutú vojnu, keď je napadnutá ona sama alebo jej spojenec. Skutočnosť, že Boh je zdrojom mieru, mu nebráni v tom, aby bol zároveň bojovný. Ježiš je Knieža mieru, no v Zjavení Ježiš príde a v podstate povedie vojnu, pri ktorej vyvraždí celé armády.
Otázka: Prečo v 1 Korinťanom 14:34–35 a 1 Timoteovi 2:11, 12 ženy v cirkvách mlčali, keďže v novozákonných časoch prorokovali v Skutkoch apoštolov 2:18; 21:9 a 1 Korinťanom 11:5?
Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Mnohí kresťania poukazujú na to, že slovo môže znamenať „kecanie“. Iní kresťania hovoria, že to platilo v tej dobe a v tej kultúre. Ďalší kresťania veria, že to platí aj dnes.
1. Ak predpokladáme, že 1 Korinťanom 14:34–35 zakazuje akékoľvek hovorenie v cirkvi, vzťahuje sa to iba na „v cirkvách“. Žiaden verš nezakazuje veriacim ženám prorokovať mimo cirkvi.
2. Niektorí tvrdia, že grécke slovo v 1 Korinťanom 14:34–35 sa môže vzťahovať na „kecanie“, a hoci pre nich je prorokovanie, modlitba a spev v poriadku, kecanie nie je. Komentár Believer’s Bible Commentary na strane 1802 však uvádza, že toto slovo v koiné gréčtine neznamenalo kecanie. „To isté slovo sa používa v súvislosti s Bohom vo verši 21 tejto kapitoly a v Liste Židom 1:1. Znamená to hovoriť autoritatívne.“ Ženy v 1. Korinťanom 11:5 prorokovali aj sa modlili počas bohoslužby.
Napriek tomu 1. Timoteovi 2:11, 12 hovorí, že ženy sa majú učiť v tichosti a nemajú učiť mužov.
Otázka: V 1 Kor 14:38, malo by byť slovo „nevedomý“ alebo „ignorovaný“?
Odpoveď: Ak nič iné, je to zaujímavá štúdia o tom, ako sa líšia biblické rukopisy. Rozdiel v gréčtine spočíva v dvoch písmenách („ai“ oproti „w“). Tretie vydanie gréckeho Nového zákona (ed. Aland a kol.) klasifikuje túto variáciu rukopisu ako „B“ – „určitý stupeň pochybností“.
Ignorované – sa nachádza v nasledujúcich rukopisoch:
Pôvodný Sinaiticus [Si] 340–350 n. l.
Alexandrinus [A] cca 450 n. l.
Bohairský [Boh] a sahidský [Sah] koptský rukopis z 3. – 4. storočia
Origenov grécky text 225–253/254 n. l.
Neskorší sýrsky text, 6.–7. storočie
Ignorant – nachádza sa v nasledujúcich textoch:
s. 46 (Chester Beatty II) 100–150 n. l.
Starosýrčina 4.–5. storočie
Oprava v Sinaiticus [Si] 340–350 n. l.
Arménčina [Arm] od 5. storočia
Oprava v Alexandrinus okolo roku 450 n. l.
Latinská Vulgáta [Vg] 4. a 5. storočie
Etiópsky [Eth] od cca 500 n. l.
Byzantská tradícia
Zhrnutie: Variant „Ignored“ sa javí ako najsľubnejší pre tých, ktorí uprednostňujú pôvodnú alexandrijskú rukopisnú tradíciu. Variant „Ignorant“ sa javí ako najsľubnejší pre tých , ktorí uprednostňujú najstarší rukopis a latinské a byzantské rukopisné rodiny. Tak či onak, táto variácia vznikla už skoro, v rokoch 200–254 n. l. Napokon, hoci ide o jednu z dvoch alebo troch najvýznamnejších variácií v 1. liste Korinťanom, má to naozaj význam, ak o nej nevieme, alebo ju ignorujeme?
Otázka: Čo si myslíte o niektorých liberálnych kresťanoch, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, ale popierajú, že Kristus zomrel za naše hriechy a že skutočne vstal z mŕtvych tretieho dňa (1 Kor 15,1–4)?
Odpoveď: Ako sa píše v 1. liste Korinťanom 15:1–4, ich viera je, žiaľ, bezcenná. Bohužiaľ, ak sa nezmenia, po smrti skončia v pekle. Rímskym 3:25, 5:6–10, 1. Jánov 2:2, Hebrejom 9:11 – 10:18 a Ján 1:29 sú len niektoré z mnohých ďalších veršov, ktoré zdôrazňujú ústredný význam zmierenia.
Zaujímavou poznámkou je, že aj židovský skeptik Isaac Asimov vo svojej knihe Asimov’s Guide to the Bible na strane 1023 píše: „Jakubovo obrátenie k viere mohlo nastať vďaka tomu, že videl vzkrieseného Ježiša.“ Aspoň Pavol ho vo svojom Prvom liste Korinťanom uvádza medzi svedkami zmŕtvychvstania.“ Ak aj skeptik ako Asimov môže pripustiť možnosť, že ľudia videli vzkrieseného Ježiša, bol na tom lepšie ako niektorí liberálni kresťania, ktorí túto myšlienku nedokázali ani len zvážiť.
Otázka: Nebol Ježiš v 1 Kor 15,1–4 vzkriesený telesne, pretože do Ježišovho tela vnikol Satan, ako tvrdí reverend Moon?
Odpoveď: Najprv si pozrime, čo vlastne hovorí Rev. Moon vo svojej knihe Božský princíp (5. vydanie, 1977), a potom odpoveď z Biblie.
Božský princíp, s. 170: „Človek doteraz zastával mylnú predstavu, že skončenie fyzického života človeka je smrťou spôsobenou pádom. V dôsledku toho sme verili, že vzkriesenie zosnulých svätých sa uskutoční prostredníctvom obnovenia ich kedysi skazených a rozložených fyzických tiel do ich pôvodného stavu.“
Božský princíp, s. 170: „Preto ‚vzkriesenie‘ znamená javy, ktoré sa vyskytujú v procese obnovy človeka podľa Božieho plánu obnovy zo stavu, keď sa dostal pod satanské panstvo, späť pod priame Božie panstvo.“
Božský princíp, s. 289 „V dôsledku pádu človeka prenikol Satan dokonca aj do mŕtveho tela človeka... [Jakub, Mojžiš] Po Ježišovej smrti sa vyskytli aj problémy týkajúce sa jeho tela (Matúš 28:12–13).“
Božský princíp, s. 360 „Ako dobre vieme z Biblie, Ježiš po zmŕtvychvstaní nebol tým istým Ježišom, ktorý žil so svojimi učeníkmi pred ukrižovaním. Už nebol človekom, ktorého bolo možné vidieť fyzickými očami... Raz sa náhle zjavil v zatvorenej miestnosti...“
Božský princíp, s. 360–361 „Ježiš, aby zachránil ľudstvo, položil duchovný základ viery..., potom, čo obetoval svoje fyzické telo na kríži.“
Božský princíp, str. 147–148: „Pretože židovský národ neuveril Ježišovi a vydal ho na ukrižovanie, jeho telo ovládol Satan a on bol zabitý. Preto aj keď kresťania veria v Ježiša a stávajú sa jedným telom s ním, ktorého telo ovládol Satan, ich telá stále podliehajú Satanovmu ovládnutiu.“
Čo hovorí Biblia:
V Jánovi 2:19–21 Ježiš konkrétne hovoril o vzkriesení svojho tela. Buď sa mýlil Ježiš, alebo sa mýlil reverend Moon.
Filipským 3:21 hovorí o veľkom prísľube, že Ježiš premení naše telá, aby boli podobné jeho slávnemu telu. Je ťažké si predstaviť, že by sa stúpenci Hnutia za zjednotenie (tí, ktorí nasledujú reverenda Moona) príliš nadchli pre to, čo Pavol s radosťou napísal.
V Jánovi 20:24-28 buď Ježiš oklamal Tomáša tým, že ho presvedčil, aby si myslel, že Ježiš má fyzické telo, alebo Ježiš skutočne mal fyzické telo.
Skutky apoštolov 2:31–32 hovoria, že Ježišovo telo nezažilo rozklad. To jasne naznačuje, že Ježišovo telo nebolo ovládnuté Satanom.
Záver: Buď sa mýlili Ježiš a apoštoli, alebo sa musí mýliť reverend Moon.
Otázka: Ak by sa v 1 Korinťanom 15:1–4, 12–16 dalo nejakým spôsobom dokázať, že Ježišovo vzkriesenie sa neudialo, zrútilo by sa tým celé kresťanstvo?
Odpoveď: Áno, zrúti. Ale aj podľa štandardov pravidiel dokazovania v americkom právnom systéme by ste mohli pred súdom preukázať, že k nemu došlo bez akýchkoľvek pochybností. Hoci tu nie je priestor na uvedenie všetkých argumentov v prospech vzkriesenia, tieto argumenty sa vo všeobecnosti delia do piatich kategórií.
1. Božie proroctvá v Starom zákone
2. Svedectvá očitých svedkov
3. Spisy iných, priateľských aj nepriateľských
4. Neschopnosť nájsť vhodný motív, prostriedky a vysvetlenie pre zmiznutie tela
5. Následné svedectvo apoštolov, z ktorých jedenásť z dvanástich trpelo a zomrelo pre Krista. Ak by niekto vedel, či išlo o podvod, boli by to práve oni. Nikto by nezomrel za to, čo sám považoval za lož. Ako to vyjadril jeden kresťanský pastor: buď je hrob prázdny, alebo je prázdna naša viera.
Otázka: Aké sú v 1 Kor 15,1–4 najstaršie mimobiblické zmienky o kresťanskom učení, že Kristova krv nás zachránila?
Odpoveď: Najstaršie sú kapitoly 21 a 49 Prvého listu Klementa, ktorý bol napísaný v rokoch 96–98 n. l.
Druhý mimobiblický odkaz pochádza od Ignáca (zomrel buď v roku 107, alebo 116 n. l.), ktorý vo svojom liste Smyrňanom v 6. kapitole hovorí, že ak niekto neverí v Kristovu krv, bude odsúdený.
Tretím odkazom je List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), okrem iného v 5. kapitole.
Potom je poradie už trochu nejasné. Polykarp (110–155 n. l.) sa o zmierení zmienil vo svojom krátkom liste Filipským v 1. kapitole. Povedal: „… Pán Ježiš Kristus, ktorý za naše hriechy trpel až do smrti, [ale] ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, keď rozviazal putá hrobu.“
List Diognetovi (okolo 130–200 n. l.) v 9. kapitole spomína, že Boh poslal svojho vlastného Syna ako výkupné za nás v rámci krásnej výmeny.
Na rozdiel od toho sa veľká časť liberálneho kresťanstva charakterizuje ako „kresťanstvo bez krvi“.
Otázka: V 1 Kor 15,4 svätý Pavol hovorí, že Ježiš Kristus „bol pochovaný a že vstal z mŕtvych tretieho dňa podľa Písem“. Pod pojmom „Písma“ sa rozumie Starý zákon. Kde sa v Starom zákone spomína, že Ježiš vstanú z mŕtvych, a to konkrétne tretieho dňa?
Odpoveď: To, že Mesiáš bude odrezaný (zabitý), je uvedené v knihe Daniel 9:26 a Izaiáš 53:8–9, 12. Jeho vzkriesenie je prorokované v Izaiášovi 53:11 a Žalme 16:9–10.
Otázka: Ako sa v 1 Korinťanom 15:5 zjavil Ježiš „dvanástim“, keďže Judáš už odišiel?
Odpoveď: Učeníkov bolo viac ako 70, ale „dvanásti“ bolo synonymom pre najbližší okruh, synonymom pre učeníkov, hoci Judáš nebol prítomný. Alternatívne by sa to mohlo týkať zjavenia po tom, čo bol Matiaš už zvolený za náhradu za Judáša v Skutkoch apoštolov 1:21–26. Keďže ľudia bežne používajú rečové figúry a približné vyjadrenia, prvé vysvetlenie je s najväčšou pravdepodobnosťou správne.
Otázka: Prečo sa v 1 Korinťanom 15,5–8 Ježiš zjavil len veriacim?
Odpoveď: Nezjavil sa len tým, ktorí v neho už verili. Jeho brat Jakub pred zmŕtvychvstaním neveril. Tomáš bol v Jánovi 20:24–29 plný pochybností, ešte predtým, ako sa mu Ježiš zjavil. Pavol sotva bol veriacim, keď sa mu Ježiš zjavil na ceste do Damasku v Skutkoch apoštolov 9:1–9.
Je pravda, že každý, kto videl Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní, v neho uveril, ale čo iné by ste očakávali?
Otázka: Prečo sa v 1 Korinťanom 15,5–8 a v Skutkoch apoštolov 10,40 Ježiš zjavil len niektorým?
Odpoveď: V 1. liste Korinťanom 15:6 sa píše, že Ježiš sa zjavil viac ako päťsto ľuďom.
Q: Píše Pavol v 1 Kor 15:6, že existuje viac ako 500 ľudí, ktorí videli Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní, podobne ako všetci tí, ktorí dnes tvrdia, že videli Elvisa po jeho smrti?
Odpoveď: Treba priznať, že Pavlovo tvrdenie, že Ježiša videlo 500 ľudí, nie je tak presvedčivé ako 500 nezávislých písomných svedectiev. Avšak Pavlovo tvrdenie o viac ako 500 ľuďoch v kombinácii so svedectvami Matúša, Marka, Lukáša, Jána a Petra (1. a 2. list Petrov) by malo pridať na dôveryhodnosti, nie ju znižovať.
Otázka: Prečo sa Pavol v 1 Korinťanom 15:10 chválil, keďže človek by sa nemal chváliť?
Odpoveď: Podobne ako Dávid v Žalmoch, aj apoštol Pavol mal slobodu povedať nám, ako sa cítil. Štyri body:
1. To, čo Pavol povedal, bola pravda – naozaj vykonal viac práce.
2. Pavol sa nechválil sám sebou, ale povedal, že to nebolo ním, ale Božou milosťou.
3. Áno, Pavol sa tu možno chválil, hoci nemal.
4. Nie je v rozpore s inšpiráciou, že nám to povedal Pavol, ktorý nebol bez hriechu. Inšpirácia Písma nespočíva v tom, že by ich Boh mechanicky inšpiroval tým, že by im diktoval každú samohlásku a spoluhlásku. Skôr Boh vybral týchto mužov a dal im skúsenosti, múdrosť a priamu komunikáciu zo svojho Ducha, aby mohli napísať Písmo.
Otázka: Prečo v 1 Kor 15,12–19 mnohí majú sklon popierať Kristovo vzkriesenie?
Odpoveď: Existujú aspoň štyri možné dôvody.
1) V gréckej a rímskej kultúre síce existovala predstava o nesmrteľnej duši, neexistovala však predstava o ľuďoch, ktorí vstávajú z mŕtvych.
2) Nikdy neboli svedkami toho, že by sa niečo také dialo v prírode. Jedinou výnimkou je viera v mýtické stvorenie – fénixa –, ktorý sa každých 1 000 rokov upálil na smrť a potom sa znovuzrodil. Dnes ľudia, ktorí vkladajú svoju vieru do vedy (tzv. scientizmus), popierajú, že by sa prírodné zákony mohli porušiť. Ale ako povedal jeden pastor: „Keď raz prekonáte zázrak, že Boh stvoril vesmír, zvyšok je už ľahký.“
3) Vzkriesenie z mŕtvych by bolo nemožné bez uznania, že existujú Božie zázraky.
4) Z etického hľadiska, ak Ježiš vstal z mŕtvych, potom by to dokazovalo, že Ježiš mal pravdu, keď hovoril, že aj oni vstanú z mŕtvych, a mali by si dávať väčší pozor na to, ako teraz žijú svoj život.
Otázka: Ako by v 1 Korinťanom 15:12–19 žil človek, ktorý verí, že Kristus vstal z mŕtvych a že aj my vstaneme z mŕtvych, v porovnaní s človekom, ktorý tomu neverí?
Odpoveď: Kedysi bola jedna žena, ktorá pred amputáciou navštevovala psychológa. Psychológ bol prekvapený, ako pokojne to všetko znášala. Nakoniec sa psychológa spýtala: „To mi zase dorastie, však?“
Podobne ako tá žena, len naopak, vieme, že naše telá, keď sa zrania a zostarnú, opäť dorastú, lenže budú lepšie, než kedykoľvek predtým. Náš postoj k životu, k nepriazni osudu a k vzťahom by mal byť úplne iný. Aj ten prvý milión rokov, ktoré strávime v nebi so svojimi vzkriesenými telami, je oveľa dlhší než čas, ktorý momentálne trávime „tu dole“. Sme tu len na prechode na ceste do nášho skutočného domova.
Otázka: Prečo sú v 1 Kor 15,18–19 Pavol a ostatní hodní ľútosti, ak Kristus nevstal z mŕtvych?
Odpoveď: Nebolo to žiadna zábava byť ukameňovaný a ponechaný na smrť, bojovať s divokými šelmami a neskôr stroskotať na lodi. Pavol v tomto živote veľa vytrpel, aby mohol v tom nasledujúcom vidieť Boha. Ak by však nebolo vzkriesenia, všetko to bolo nadarmo.
Otázka: Je v 1 Korinťanom 15:20, 22 prvotinou Kristus alebo niektorí veriaci?
Odpoveď: Prvotinou je Kristus.
Otázka: Keďže v 1 Kor 15,20 bol Ježiš prvotinou tých, ktorí majú byť vzkriesení, čo potom s Lazarom, ktorého Ježiš už skôr vzkriesil z mŕtvych?
Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.
Chronologický: Lazar bol vzkriesený so svojím bežným fyzickým telom, ktoré by aj tak zomrelo. Ježiš bol chronologicky prvou osobou, ktorá bola vzkriesená so slávnym fyzickým telom, ktoré nikdy nezomrie ani sa nerozpadne (Skutky 13:35-39).
Pozíciou: Aj keby sme chronológiu ignorovali, „prvotina“ znamená aj „najdôležitejší“, a Ježiš má pozíciu prvotiny všetkých, ktorí budú vzkriesení.
Ježiš bol vôbec prvý, kto bol vzkriesený so slávnym fyzickým telom, a je tiež najvýznamnejší spomedzi tých, ktorí budú vzkriesení.
Otázka: Ako je možné, že podľa 1 Korinťanom 15:22 všetci zomreli v Adamovi a ako je možné, že všetci sú oživení v Kristovi?
Odpoveď: Všetci sú oživení v Kristovi tromi spôsobmi.
1. Všetci ľudia budú oživení na konci milénia (Zjavenie 20:5) pred súdom pred veľkým bielym trónom v Zjavení 20:12–14. Človek musí byť nažive, aby mohol zažiť druhú smrť.
2. Ponuka spásy a ospravedlnenia je dostupná pre všetkých (Rímskym 11:32; Títovi 2:11; 1. Timoteovi 2:4–6; 4:10). Ježiš je zmiernou obeťou za celý svet podľa 1. Jánovej 2:2.
3. Všetkým, ktorí uveria, bude ospravedlnenie udelené (1. Timoteovi 4:10) a budú žiť naveky v nebi s Bohom.
Otázka: Je 1 Korinťanom 15:22 nepravdivý, pretože všetci proroci boli bez hriechu, ako učia bahá’í v knihe „Odpovede na niektoré otázky“ na s. 118–121?
Odpoveď: 1 Korinťanom 15:22 hovorí, že všetci potomkovia Adama zhrešili, a to zahŕňa všetkých prorokov okrem Ježiša. Je to bežný mylný názor moslimov, ktorý bahá’í zdedili, že všetci proroci boli bez hriechu. To však vedie k podivným protirečeniam. Jonáš (pre moslimov zbožný prorok Yunus) utiekol do Tarsisu a pohltila ho veľká ryba. Nebolo v tom úteku žiadne hriešne konanie? Moslimovia považujú Adama za proroka, no ak nezhrešil v raji, nestáva sa vaša definícia hriechu bezvýznamnou frázou? Mojžišovi bolo zakázané vstúpiť do Zasľúbenej zeme, pretože v Meribe stratil trpezlivosť. Keďže sa Pán hneval na Mojžiša v Deuteronómiu 3:26, môže sa Pán hnevať na niekoho, kto nikdy nezhrešil?
Je tu ponaučenie pre každého. Niekedy skreslené predsudky ľudí ich takmer nútia skresľovať Bibliu, aby vyhovovala ich predsudkom.
Otázka: Ukazuje 1 Korinťanom 15,23, že Mária bola vzatá do neba s telom, ako to učia niektorí katolícki teológovia?
Odpoveď: Nie. Bolo by ťažké uveriť, že by sa ktorýkoľvek katolík odvolával na 1 Korinťanom 15:23 pri hovorení o údajnom nanebovzatí Márie, keby sa v knihe When Cultists Ask na strane 234 neuvádzalo, že Ludwig Ott spomenul „možnosť“, že sa to týka Márie, vo svojej knihe Fundamentals of Catholic Dogma (vydanej Jamesom Canon Bastibleom, Tan Books, 1960, s. 208).
Zrejme preto, že keďže 1 Korinťanom 15,23 hovorí, že každý ide do neba vo svojom vlastnom poradí a Kristus išiel do neba ako prvý, potom to akosi naznačuje, že Mária išla ako druhá.
Keďže tento úryvok nespomína Máriu, je to akoby sme hovorili, že
1. Ak bola Mária telesne vzatá do neba, musí byť práve ona tým „prvým ovocím“, o ktorom sa tu hovorí.
2. Ak bola Mária tým „prvým ovocím“, o ktorom sa tu hovorí, potom bola Mária telesne vzatá do neba.
Možno práve tento kruhový dôvod je dôvodom, prečo Ott povedal, že ide len o možnosť a že v Písme sa nedá nájsť dôkaz o Máriinom nanebovzatí.
Okrem kruhovej logiky je druhým problémom tohto argumentu to, že 1 Korinťanom 15,22–25 sa zaoberá nie nanebovzatím, ale vzkriesením. Ježiš bol prvý, kto vstal z mŕtvych s nesmrteľným telom. Katolíci aj protestanti sa zhodujú, že nech sa s Máriou na konci jej pozemského života stalo čokoľvek, nevstala z mŕtvych. Napokon, aj keby sa tu hovorilo o telesnom nanebovzatí a nie o vzkriesení z mŕtvych, Enoch a Eliáš boli vzatí do neba ešte pred Kristom.
Pokús o použitie tohto verša poukazuje na to, ako ďaleko musia niektorí bystrí teológovia zájsť, aby podporili telesné nanebovstúpenie Márie, hoci Ottovi treba priznať čestnosť za to, že priznal, že v Písme sa nenachádza žiadny dôkaz.
Otázka: V 1 Kor 15,24 – naozaj Kristovo kráľovstvo skončí a On odovzdá všetko Bohu Otcovi, alebo bude Kristovo kráľovstvo trvať naveky, ako hovoria Lk 1,33 a Heb 1,8?
Odpoveď: Obe tvrdenia sú pravdivé. Kristovo kráľovstvo má dva aspekty. Ježiš je víťazný kráľ, ktorý poráža svojich nepriateľov, a táto časť sa skončí. Ježiš je večný Knieža pokoja, a táto časť sa nikdy neskončí. Viac informácií nájdete v knihe Haleyho Alleged Discrepancies of the Bible (Údajné rozpory v Biblii), str. 137–138.
Otázka: Keďže v 1 Kor 15,25–28 sa píše, že všetko bude podrobené Kristovi, znamená to, že všetci pôjdu do neba, ako učí heréza universalizmu?
Odpoveď: Nie. To, že bude niekto podriadený Kristovi, neznamená, že pôjde do neba. Neživé kamene a démoni budú podriadené Kristovi, a do neba nepôjdu. Viac informácií nájdete v diskusii o Kolosenským 1:20, Rímskym 5:19; Rímskym 8:29–30 a v knihe „When Cultists Ask“ (Keď sa pýtajú členovia sekt), s. 234–235.
Otázka: Znamená krst za mŕtvych v 1 Korinťanom 15:29, že ľudia nemusia individuálne veriť?
Odpoveď: Nie. Ako ukazujú odpovede na nasledujúce štyri otázky, každý človek sa krstí sám za seba a my nekrstíme za mŕtvych. Podrobnejšiu odpoveď nájdete v knihe „Keď sa pýtajú kritici“ na s. 464–465.
Otázka: Mali by kresťania podľa 1 Kor 15,29 krstiť za mŕtvych?
Odpoveď: Nie. Pavol tým chcel povedať, že ak aj títo nekresťania verili vo vzkriesenie, o čom svedčí ich krst za mŕtvych, prečo vy nemôžete veriť vo vzkriesenie? Veľmi podobný argument sa nachádza v diele Theophilus To Autolycus 1:13. (Theophilus bol biskupom v Antiochii v rokoch 168–181/188 n. l.)
„Čo sa týka tvojho popierania, že mŕtvi sú vzkriesení… veríš, že Herkules, ktorý sa upálil, žije; a že Aeskulap, ktorého zasiahol blesk, bol vzkriesený;…“ (Ante-Nicene Fathers, zväzok 2, s. 92)
Ak je krstenie za mŕtvych jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme robiť, ako to učí mormonizmus, prečo nám to v Písme ani raz nie je prikázané? Pavol v 1. Korinťanom 15:29 hovoril o iných (oni). Sekta v Pavlovom čase v Grécku, nazývaná cerintiani, krstila za mŕtvych, ale nikto nikdy nepovedal, že kresťania by to mali robiť. (Mimochodom, cerinthiani tiež učili, že Kristus zostúpil na Ježiša pri jeho krste a opustil ho na kríži, takže podľa poznámky pod čiarou v NIV Study Bible k 1. Jánovej 4:2, s. 1911, zomrel iba človek Ježiš.)
Súčasťou eleusínskych mystérií bola doktrína o umývaní, ktoré bolo potrebné na dosiahnutie blaženosti v posmrtnom živote (Pindar, fragment 212; Sofokles, fragment 753). Krst v mene iných bol známy už z Orfického fragmentu 245. Viac informácií nájdete v knihe Hard Sayings of the Bible, s. 616–618.
Samozrejme nemáme napodobňovať mnohé praktiky, ktoré vykonávali Korinťania, ako napríklad telesnosť, nemorálnosť, sektárstvo, zneužívanie Večere Pánovej a popieranie fyzického vzkriesenia Ježiša. Ak by nás dnešné praktizovanie týchto vecí, ako to robia mormoni, viedlo k presvedčeniu, že Boh od nás vyžaduje intenzívne genealogické štúdium, 1. Timoteovi 1:3,4 a Títovi 3:9 prikazujú Božiemu ľudu, aby sa nevenoval nekonečným rodokmeňom.
Otázka: Mali by sme podľa 1 Korinťanom 15:29–30 praktizovať krst za mŕtvych, ako to učia mormoni?
Odpoveď: Najprv niekoľko faktov, ktoré priamo nesúvisia s odpoveďou, a potom samotná odpoveď.
1. Grécke slovo „huper“ znamená „kvôli“, nie nevyhnutne „v záujme“.
2. Mnohí ľudia sa stali kresťanmi kvôli svedectvu kresťanov, ktorí už boli umučení.
3. Krst pre všetkých kresťanov znamená, že v istom zmysle sme všetci mŕtvi, to znamená mŕtvi pre seba samých a živí v Kristovi (Kolosanom 2:11–13).
Odpoveď: Zájmená, ktoré Pavol používa (oni, oni a my), jasne ukazujú, že Pavol nikdy nepovedal, že on ani jeho bezprostrední čitatelia praktizovali krst za mŕtvych. Pavol nariadil, neodporúčal, nevykonával, nepraktizoval ani nehovoril, že Korinťania praktizovali krst za mŕtvych. V 1. Korinťanom 10:18–22 Pavol spomína, že iní prinášali obete modlám, ale my by sme to tiež nemali robiť. V celej Biblii ani v rannej cirkvi neexistuje žiadny príklad kresťanov, ktorí by vykonávali krst za mŕtvych. Niektorí náboženskí heretici, nazývaní cerintiani, však krst za mŕtvych praktizovali.
Keďže neexistuje žiadny príkaz ani príklad toho a jediná známa prax pochádza od nekresťanských cerinthianov, mormoni stoja na dosť vratkej pôde, keď z toho robia najdôležitejšiu súčasť svojho náboženstva.
Keď Pavol hovoril s Grékmi, použil diela pohanských gréckych básnikov, aby zdôraznil veci, ktoré boli pravdivé, ako napríklad v Skutkoch apoštolov 17:23–29. Júda použil pravdivé výroky z apokryfných kníh, aby svojim poslucháčom dôrazne vysvetlil svoj názor. Podobne aj Ježiš použil takzvaný argument „ad hominem“, aby v diskusii s farizejmi v Jánovi 5:31–34 dokázal, že pochádza od Boha.
Pavlov argument v 1. Korinťanom 15:29–30 spočíva v tom, že hoci mnohí Gréci neverili vo fyzické vzkriesenie a posmievali sa mu (1. Korinťanom 15:12; Skutky apoštolov 17:32), zároveň však proto-gnostickí cerinthiani vykonávali krst za mŕtvych. Prečo si myslia, že musia vykonávať tento telesný rituál krstu, ak telá navždy zmizli?
Otázka: Čo je v 1 Kor 15,29–30 krst za mŕtvych?
Odpoveď: Okrem tohto verša poznáme len dva prípady, pričom v oboch ide o pohanské praktiky. Praktizovali to mandajci v Mezopotámii a cerintiani (ktorí sa náhodou nachádzali v Korinte). Nemáme žiadny dôkaz o tom, že by krst za mŕtvych praktizoval jediný kresťan.
Otázka: Koho citoval Pavol v 1 Kor 15,32–33?
Odpoveď: Existujú dve vzájomne sa dopĺňajúce odpovede.
1. V 15:33 („Zlá spoločnosť kazí dobrý charakter“) Pavol citoval gréckeho básnika Menandra z jeho komédie Thais. Pozri si tiež diskusiu o Skutkoch 17:16–34.
2. V 15:32 Pavol citoval z Izaiáša 22:13. Rovnako ako Pavol, ani Izaiáš nenavrhoval, aby sme sa riadili týmto prázdnym výrokom, ale Izaiáš vyjadroval názor bezbožných ľudí.
Mimochodom, Menander žil približne v rokoch 342–291 pred Kr. Izaiáš prorokoval od obdobia pred rokom 739 pred Kr. až po rok 682 pred Kr. Pavol pravdepodobne poznal Menandra rovnako ako Izaiáša.
Otázka: Keď v 1 Korinťanom 15:36 niekto položí hlúpu otázku, napríklad „ako je možné, aby všemocný Boh…“, ako odpoviete na jeho námietku s úctou, ale zároveň poukážete na jej hlúposť?
Odpoveď: Ak existuje akákoľvek šanca, že ide o úprimnú námietku, mali by ste na ňu odpovedať. Mali by ste rešpektovať osobu, ktorá kladie otázku. Ak však otázka obsahuje falošný predpoklad, napríklad že Boh nie je všemocný, mali by ste poukázať na chybu v tomto falošnom predpoklade, ktorý sa za otázkou skrýva.
Otázka: Podporuje 1 Korinťanom 15:37 herézu reinkarnácie?
Odpoveď: Nie, a to z nasledujúcich dôvodov:
1. Oslávené telo je večné a už viac neumiera.
2. Táto premena sa deje len raz.
3. Ide o zmenu v našom tele, nie o výmenu nášho tela.
Viac informácií nájdete v diskusii o Jánovi 3:3.
Q: Podporuje 1 Korinťanom 15:38–41 nejakým spôsobom mormonskú koncepciu nebeských, pozemských a telestických nebies?
Odpoveď: Nie. Táto analógia jednoducho ukazuje, že tak ako existujú rôzne druhy slávy na (jedinom) fyzickom nebi, existujú aj rôzne druhy slávy v (jedinom) nebi. Skutočnosť, že Pavol uviedol tri príklady (slnko, mesiac a hviezdy), neznamená, že existujú tri nebesia, rovnako ako to, že Pavol uviedol štyri príklady v 1. Korinťanom 15:39 (ľudia, zvieratá, vtáky a ryby), neznamená, že existujú štyri nebesia. Nebo by nebolo Nebom, keby tam nebol Ježiš.
Podľa Pavla v 2. liste Korinťanom 12:2 existujú aspoň tri (neomenované) nebesia. Pavol navštívil to tretie.
Otázka: Je naše vzkriesené telo v 1 Korinťanom 15:44 fyzické alebo duchovné?
Odpoveď: Pavol uviedol analógiu o Izraelitoch na púšti a o skale, a táto analógia odpovedá na túto otázku. Izraeliti získali vodu z fyzickej skaly, ale nebola to len obyčajná fyzická skala. Za tou skalou stála duchovná sila, ktorou bol Kristus. Naše vzkriesené telá budú fyzické, ale nebudú to len obyčajné fyzické telá. Prostredníctvom Krista budeme mať aj dodatočný duchovný rozmer.
Justín Mučeník (písal približne v rokoch 138–165 n. l.) bol grécky filozof, ktorý konvertoval na kresťanstvo, ktoré nazýval „pravou filozofiou“. Bol si dobre vedomý gréckych argumentov, ktoré sa vysmievali fyzickému vzkrieseniu „v tele“, a bol jedným z prvých, ktorí na tieto argumenty odpovedali v diele O vzkriesení. Úryvky, ktoré z tohto diela máme, sú preložené v diele Ante-Nicene Fathers, zväzok 1, s. 294–299.
Otázka: Prečo je v 1 Kor 15,45 Ježiš posledným Adamom?
Odpoveď: Medzi Adamom a Ježišom existujú kľúčové paralely. Od Adama sme zdedili závažné dôsledky, vrátane skazenej, hriešnej prirodzenosti vedúcej k smrti. Všetci, ktorí prijmú Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, dostávajú od Ježiša novú prirodzenosť a večný život.
Otázka: Keďže Kristus bol v 1 Kor 15,45 životodarným Duchom, znamená to, že nemal aj fyzické telo?
Odpoveď: Nie. Kristovo telo je duchovné aj fyzické, nie je len duchovné.
Otázka: Keďže v 1 Korinťanom 15:50 sa píše, že telo a krv nemôžu vojsť do neba, ako môžeme byť vzkriesení s fyzickými telami?
Odpoveď: Kto hovorí, že oslávené fyzické telo musí mať pozemské vlastnosti, ako sú telo a krv? Biblia to nehovorí. Skôr 1 Korinťanom 15:35–44 jednoducho hovorí, že budú iné.
Otázka: Keďže podľa 1 Kor 15,50 telo z mäsa a krvi nemôže vojsť do neba, ako je možné, že Enoch bol vzatý do neba tak, že „nezažil smrť“ (Hebr 11,5)?
Odpoveď: Je zrejmé, že Všemohúci Boh má schopnosť premeniť Enocha tak, aby mal oslávené telo bez toho, aby okúsil smrť. Rovnako aj keď budú živí ľudia vytrhnutí do neba, z toho istého dôvodu možno neokúsia smrť.
Zhrnuté, Boh mohol premeniť telá Enocha a vytrhnutých veriacich tak, aby neokúsili smrť, a to rovnakým spôsobom ako u veriacich, ktorí zomierajú.
Otázka: Znamenajú pojmy „život“ a „smrť“ v 1 Korinťanom 15,51–52 len vieru a nevieru, ako to učia bahá’í v knihe Bahá’u’lláh a nová éra na strane 270?
Odpoveď: Nie, Písmo jednoznačne hovorí, že dôjde k fyzickému vzkrieseniu.
Okrem 1 Korinťanom 15:51–52 pozri:
Dan 12:2 „A mnohí, ktorí spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni k večnému životu, iní však k hanbe a večnému opovrhnutiu.“
Zjavenie 20:5 „Ostatní mŕtvi sa neprebudili k životu, kým sa nedokončilo tisíc rokov. Toto je prvé vzkriesenie.“
1 Sam 2:6 „Hospodin dáva smrť a dáva život; zosiela do Šeolu a vyzdvihuje.“
Žalm 49:15 „Ale Boh vykúpi môj život zo Šeolu, lebo ma určite vezme k sebe.“
Žalm 22:29: „…všetci, ktorí zostúpia do prachu, pokľaknú pred Ním…“
Žalm 23:6 Po tom, čo v Žalme 23:4 hovorí o tieni smrti, Dávid hovorí: „Budem bývať v dome Hospodinovom navždy.“
Žalm 49:8-9 „Lebo vykúpenie jeho duše je drahé a žiadna platba nikdy nestačí, aby žil naveky a nevidel rozklad.“
Žalm 52:8-9 „Dôverujem v milujúcu oddanosť Boha naveky a navždy. Budem ťa chváliť naveky… v prítomnosti tvojich svätých.“
Izaiáš 25:7-8 „Na tejto hore On [Boh] pohltí závoj, ktorý zahŕňa všetky národy, plachtu, ktorá zakrýva všetky národy; navždy pohltí smrť…“
Izaiáš 53:8-10 Po tom, čo vo veršoch 8-9 hovorí, že ten, kto trpí za nás, bude zabitý a uložený do hrobu bohatého muža, vo verši 10 sa píše, že uvidí svoje potomstvo.
Všetky tieto verše sú citované z BSB.
Otázka: Čo hovorí „posledná trúba“ v 1 Korinťanom 15:52 a 1 Tesalonickým 4:16–17 o súžení?
Odpoveď: Prívrženci predsúžbovej teórie tvrdia, že posledná trúba bola špeciálnou trúbou pre veriacich a nepatrí medzi sedem trúb zo Zjavenia. Iní poukazujú na tento verš ako na jeden z najväčších nedostatkov predsúžbového pohľadu. Tvrdia, že ide o siedmu trúbu zo Zjavenia 11:15.
Otázka: Ako môže Boh v 1 Kor 15,52–54 vzkriesiť smrteľné telo veriaceho, ktorý bol spálený na popol alebo zožraný levmi?
Odpoveď: Boh je Všemohúci a môže urobiť čokoľvek. Z vedeckého hľadiska, hoci väčšina našich buniek prežije (alebo sa rozmnožuje a prežije) počas nášho smrteľného života, väčšina atómov, z ktorých sa naše bunky skladajú, sú iné atómy, ako boli pred siedmimi rokmi. Na vzkriesenie z mŕtvych teda nemusíme mať tie isté atómy. Podobne sú bunky „vzormi“ atómov. Boh však môže, ale nemusí použiť tie isté fyzické materiály (t. j. atómy), ktoré sa nachádzajú v pochovanom tele. Či je teda telo kresťana pochované alebo spopolnené (či už s jeho vôľou, alebo proti nej), nemá to žiadny vplyv na to, čo Boh urobí. Niektorí však v kresťanskom pohrebe vidia svedectvo o našej istej nádeji vo vzkriesenie.
Otázka: Ako a prečo sa v 1 Kor 15,54 musí „to, čo je porušiteľné, obliecť do toho, čo je neporušiteľné“?
Odpoveď: Nebolo nám odhalené celé toto tajomstvo. Existuje však niekoľko prírodných príkladov, ktoré by mohli naznačiť časť odpovede.
Keď je krík alebo malý strom napadnutý plesňou na všetkých svojich listoch, jediným spôsobom, ako zachrániť rastlinu, je ju poraziť a nechať len vysoký pahýľ. Vrchol zmizol spolu s „hriechom“ plesne, ktorá ho napadla, ale korene sú stále na mieste a zdravé. Rastlina často opäť vyrastie a za čas, ktorý trvá, kým vypučia nové listy, môže pleseň zmiznúť, pretože nemala kde prežiť.
Ak ste si mysleli, že množstvo DNA v bunke súvisí s tým, aký veľký alebo inteligentný je organizmus, možno vás veľmi prekvapí, keď zistíte, že bunka žaby má asi 20-krát viac DNA ako bunka človeka. Žaba musí mať nielen DNA potrebnú na fungovanie ako vodný žubrienka, ale musí mať aj DNA pre všetky premeny a konečný výsledok – pre život ako suchozemská žaba. Anjeli a démoni sa na nás možno pozerajú a myslia si, aké sme ubohé a krehké stvorenia. Vždy však môžeme povedať: „Ale pozrite sa na našu duchovnú DNA, ktorú sme dostali od nášho Otca!“
Otázka: Čo môžete povedať alebo urobiť, keď v 1 Korinťanom 15:58 začnete mať pocit, že vaša práca je márna?
Odpoveď: Keby sme sa tak mohli spýtať Jeremiáša. Mal za sebou dlhú kariéru, možno viac ako 55 rokov, ako prorok. Počas svojho života, keď verne slúžil a trpel väzením a sprisahaniami proti svojmu životu, videl len hŕstku ľudí, ktorí verili jeho slovám. Napriek tomu, približne 2 600 rokov neskôr, sú ľudia inšpirovaní Božím slovom, ktoré prišlo prostredníctvom neho. Inými slovami, Jeremiáš by bol veľmi zlým sudcom toho, aký vplyv bude mať jeho život a dielo.
List Galaťanom 6:9 nám hovorí, aby sme to nevzdávali, lebo vieme, že naša práca nie je márna, ak v nej vytrváme.
Naším cieľom nie je, aby nás považovali za vplyvných, ani aby sme boli vplyvní. Naším cieľom je jednoducho potešiť Boha a robiť to, čo od nás konkrétne chce, či už sa to v očiach ľudí javí ako veľké alebo malé. Nakoniec je radosť z toho, keď Boh povie: „Dobre si urobil, dobrý a verný sluha!“, väčšia než všetko bohatstvo tohto pominuteľného sveta. Sústredte sa na konečnú odmenu a zostaňte v modlitbe blízko Bohu.
Otázka: Keďže si podľa 1 Kor 16,18 nezaslúžime žiadne dobré veci, ako si potom títo zbožní muži zaslúžia uznanie?
Odpoveď: V absolútnom zmysle si od Boha nezaslúžime nič okrem spravodlivosti (a vďaka Bohu, že nám preukazuje milosrdenstvo).
V relatívnom zmysle nám však Boh prikazuje, aby sme prejavovali uznanie a povzbudzovali zbožných vodcov, ktorí dobre slúžia Bohu a druhým.
S nadsádkou povedané, pre kresťana by bolo ťažké pracovať pre kresťanského šéfa, ktorý by toto rozlišovanie nerobil. Šéf by mohol povedať: „Zo všetkých dobrých vecí, ktoré si v tomto živote dostal, ktoré si si naozaj zaslúžil?“ Zamestnanec by mohol odpovedať: „Žiadnu. Všetko je z Božej milosti a milosrdenstva.“ Šéf by mohol odpovedať: „No, som rád, že to chápeš, chcel som ti dať zvýšenie platu, ale ty si ho proste nezaslúžiš!“
Otázka: Prečo v 1 Korinťanom 16:22 Pavol preklína ľudí, ktorí nemilujú (fileo) Pána?
Odpoveď: Ak to niektorí vnímajú tak, že Pavol chce, aby šli do pekla, nie je to Božia vôľa, ako ukazujú Ezechiel 18:23,32 a 2. Petrov list 3:9, kde sa píše, že Boh nechce, aby nikto zahynul. V odpovedi treba zohľadniť tri body.
1. Bez ohľadu na to, či nám to Pavol hovorí, ľudia, ktorí nemilujú Ježiša, sú pod kliatbou.
2. Pavol, a aj my, by sme sa mali modliť, aby tí, ktorí sú pod kliatbou nepoznania Ježiša, spoznali prázdnotu a aby Boh poslal akékoľvek skúsenosti, aj tie bolestivé, ktoré im ukážu, že potrebujú Krista.
3. Pavol, a aj my, by sme sa mali modliť, aby tí, ktorí vykonávajú prekliate dielo zvádzania druhých na scestie, boli prekliati neúspechom.
Otázka: Ako vieme, že 1. list Korinťanom skutočne napísal Pavol?
Odpoveď: Nemáme žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že to Pavol nenapísal. Samotná 1. Korinťanom to uvádza a raná cirkev to nikdy nespochybňovala. Sedemnásť prednicejských autorov uviedlo, že 1. Korinťanom napísal Pavol. Klement Rímsky, Polykarp, List Diognetovi, Irenej z Lyonu, Muratoriho kánon, Klement Alexandrijský, Tertulián, Hippolyt, Origen, Cyprián z Kartága, Pierius z Alexandrie, Adamantius, Victorinus z Petau, Metód, Atanáz z Alexandrie, Alexander z Alexandrie a Eusébius z Cézarey.
Ak predpokladáme, že Pavol zomrel za vlády Nera, jeho smrť by sa datovala okolo roku 67 n. l.
Otázka: Ako vieme na základe 1. listu Korinťanom, že dnešné Písmo je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?
Odpoveď: Existujú aspoň tri dobré dôvody.
1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55,10–11; Izaiášovi 59,21; Izaiášovi 40,6–8; 1. liste Petrovom 1,24–25 a v Matúšovi 24,35.
2. Svedectvo rannej cirkvi. Písatelia rannej cirkvi až do Prvého nicejského koncilu (r. 325 n. l.) citovali z 1. listu Korinťanom približne 755-krát, nepočítajúc narážky. Citovali 65 % 1. listu Korinťanom, pričom zlomkové verše počítali ako zlomky. To je 282,6 z celkového počtu 437 veršov.
Tu sú prednicejskí autori, ktorí odkazovali na verše v 1. liste Korinťanom.
1. Klement (96–98 n. l.) je v podstate list Klementa, rímskeho biskupa, v ktorom hovorí Korinťanom, že musia robiť to, čo im Pavol povedal pred 50 rokmi. V 47. kapitole Klement spomína Apollosa a Kefasa
Klement Rímsky cituje 1. list Korinťanom 2:9, 1. list Klementa, kap. 34, zväzok 1, s. 14, zväzok 9, s. 239
Ignác 1 Korinťanom 1:20 ¼ Citát z Ignácovho listu Efezským, kap. 18, s. 56–57. Nasleduje parafráza, ide však o jednoznačný odkaz.
Ignác 1 Korinťanom 3:16; 6:19 Narážka v Ignácovom liste k Filadelfským, kap. 7, s. 84
1 Korinťanom 6:19 Narážka „sme chrámy Božie“ v Ignácovom liste Efezským, kap. 15, s. 56
Papias píše: „Ako hovoria starší“ a cituje 1 Korinťanom 15:25, 26 ako slová apoštola. Potom cituje 1 Korinťanom 15:27, 28, Fragment 5, zväzok 1, s. 154.
1 Kor 6:9, 10b 1½ Citát z Listu Polykarpa Filipským (110–155 n. l.), kap. 5, s. 34
List Diognetovi (cca 130–200 n. l.)
Didaché (120–150 n. l.)
Muratoriho kánon (170–210 n. l.) ANF, zväzok 5, s. 603 spomína dva Pavlove listy Korinťanom, ako aj ďalších 11 Pavlových listov.
2. Klement (120–140 n. l.), kap. 11, s. 254, cituje polovicu 1. listu Korinťanom 2:9: „Čo ucho nepočulo, čo oko nevidelo a čo do srdca človeka nevstúpilo.“
Melito zo Sardis (170–180 n. l.) spomína Lukáša a Marka ako „evanjelium“. Spomína 1. list Korinťanom ako dielo apoštola. Citát z Listu Židom. Reč o Pánovom utrpení, kap. 9, s. 760–761
Athenagoras (177 n. l.) hovorí: „v jazyku apoštola“ a hneď nato cituje 1 Korinťanom 15,54. Vzkrišenie mŕtvych, kap. 18, s. 159
Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje 1. list Korinťanom 6:12 ako slová Pavla v diele Irenej: Proti herézam, kniha 4, kap. 37.4, s. 519
Klement Alexandrijský sa pýtal, čo je tá múdrosť tohto sveta, pred ktorou nás Pavol varoval v 1. liste Korinťanom 3:19–21. Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 11
Tertulián (198–220 n. l.) cituje 1 Korinťanom 8,2 a Galatským 1,7 a 5,7 ako slová apoštola v diele O predpise proti heretikom, kap. 27, s. 256.
Tertulián (198–220 n. l.) cituje 1 Korinťanom 15,29 v diele O vzkriesení tela, kap. 48, s. 582
Theodotus, pravdepodobne montanista (okolo r. 240 n. l.), naráža na 1 Korinťanom 15:49 v kap. 24, s. 46
Hippolyt (225–235/6 n. l.) cituje časť 1 Korinťanom 2:13 ako Písmo v diele Vyvrátenie všetkých heréz, kniha 7, kap. 14, s. 107.
Julius Africanus (232–245 n. l.) cituje 1 Korinťanom 15:12 a uvádza, že tento text pochádza od apoštola, a to v diele „List Aristidovi“, kap. 1, s. 125
Origenes (225–253/254 n. l.) cituje 1 Korinťanom 1:24 ako Pavlov text v diele De Principiis, kniha 1, kap. 2.1, s. 246. Takisto cituje 1 Korinťanom 14:15 ako Pavlov text v diele De Principiis, kniha 2, kap. 2, s. 287
Cyprián bol biskupom v Kartágu od cca roku 246 až do svojej mučeníckej smrti v roku 258 n. l. Spomína Prvý list Pavla Korinťanom a následne cituje 1 Korinťanom 7:10, 11 v diele „Cypriánove traktáty – Svedectvá“, kap. 90, s. 553. Odvoláva sa tiež na Pavla a jeho Prvý list Korinťanom v diele „Traktát 12“, druhá kniha, kap. 1, s. 516
Gregor Thaumaturgus (240–265 n. l.) cituje 1 Korinťanom 6,13 ako slová apoštola v diele „Kanonický list“, kap. 1, s. 18.
Pierius z Alexandrie (275 n. l.) cituje 6 z 22 slov z 1. listu Korinťanom 7:7 ako slová Pavla vo „Fragmente 1“, s. 157
Adamantius (okolo r. 300 n. l.) cituje 1. list Korinťanom 15:29 v diele „Dialóg o pravej viere“, piata časť, kap. 23, s. 181
Arnobius v diele Proti pohanom (297–303 n. l.), kniha 2, kap. 7, s. 435: „Nezazneli vám nikdy v ušiach tie známe slová, že múdrosť človeka je bláznovstvom pred Bohom?“ (1 Korinťanom 3:19)
Victorinus, biskup z Petau v dnešnom Slovinsku (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) Vo svojom Komentári k Apokalypse blahoslaveného Jána z u spomína Starý a Nový zákon, s. 345. Uvádza Pavlove listy: Rimanom, Korinťanom, Galatským, Efezským, Tesalonickým, Filipským, Kolosenským a Timoteovi, a v kapitole 16 na s. 345 cituje 1 Timoteovi 3:15. Na s. 346 ďalej cituje 1 Korinťanom 15:53
Metod (270–311/312 n. l.) cituje 1 Korinťanom 7:34 ako slová Pavla. Rozprava „Hostina desiatich panien“, 1. kapitola, s. 311.
Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) cituje 1 Korinťanom 2:9 ako slová apoštola Pavla a Kolosanom 1:16, 17 ako slová Pavla v diele Listy o ariánskej heréze, 1. list, kap. 5, s. 293
Eusébius z Cézarey (318–325 n. l.) cituje celý text 1 Kor 15,55–56. V knihe „Dôkaz evanjelia“, 4. kniha, kap. 11, s. 7
Po Nicejskom koncile
Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.) napísal celé komentáre k Lukášovi a 1. Korinťanom. Otcovia nicejskí a postnicejskí, druhá séria, zväzok 1, s. 41
Hegemonius (4. storočie) cituje 1 Korinťanom 13,8–10 takto: „Lebo v tom prvom liste Korinťanom Pavol hovorí…“ (hovorí Archelaus) „Disputácia s Manesom“, kap. 37, s. 211
Zeno (4. storočie)
Victorinus z Ríma (po roku 363 n. l.)
Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v Sviatočnom liste 39, s. 552
Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) cituje 1 Korinťanom 3:8 ako „tie slová Korinťanom“ v diele O Trojici, kniha 8, kap. 5, s. 139
Synopsis Scripturae Sacrae (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína dva Pavlove listy Korinťanom ako súčasť Nového zákona. Cituje 1 Korinťanom 1:1–2a.
Schizmatik Lucifer z Cagliari (370/371 n. l.)
Marcellus z Ancyry (okolo roku 374 n. l.)
Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) cituje 1 Korinťanom 3:13 ako dielo apoštola. V diele O Duchu, kap. 15.36, s. 22. Tiež uvádza, že 1 Korinťanom 7:6 je dielom Pavla. List 8, kap. 3, s. 117
Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60, s. 159 uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59, s. 158 stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.
Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)
Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.)
Ambróz z Milána (370–390 n. l.)
Apollinaris z Laodicey (okolo 390 n. l.)
Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.)
Gregor z Elviry (po roku 392 n. l.)
Amfilochius (–397 n. l.) v diele Iambi ad Seleucum
Gregor z Nyssy (okolo 356–397 n. l.) 1 Korinťanom 15:51, 52 „božský apoštol … Korinťanom“ O stvorení človeka, kap. 32.6, s. 412
Didymus Slepý (398 n. l.)
Makárius/Simeon (4. alebo 5. storočie)
Maximinus (4. alebo 5. storočie)
Petilianus (4. alebo 5. storočie) odkazuje na 1 Korinťanom 7:5
Timotej z Alexandrie (4. alebo 5. storočie)
Epifanius zo Salamisu (360–403 n. l.)
Flavian z Antiochie (404 n. l.)
Gaudentius (po roku 406 n. l.)
Ján Zlatoústy (392–407 n. l.) musel 1. list Korinťanom naozaj oceniť, pretože o ňom napísal 44 kázní, ktoré sa nám zachovali dodnes. Hovorí, že 1. list Korinťanom napísali Pavol a Sosthenes.
Chromatius (zomrel v roku 407 n. l.)
Severian (po roku 408 n. l.)
Niceta z Remesiany (366 – cca 415 n. l.)
Orosius/Hosius z Bragy (414–418 n. l.) cituje časť 1. listu Korinťanom 15:10 ako dielo Pavla. Obrana proti pelagiánom, kap. 10, s. 127
Jeroným (373–420 n. l.)
Sozomen (370/380 – 425 n. l.) cituje 1 Korinťanom 11:12 ako slová apoštola Pavla. Sozomenova Cirkevná história, kniha 4, kap. 29, s. 324
Augustín z Hippa (388–430 n. l.) cituje 1 Korinťanom 10:17 ako slová apoštola Pavla v diele „O Božom meste“, kniha 17, kap. 5, s. 345
Polipelagián Ján Cassian (419–430 n. l.) cituje štvrtinu verša z 1. listu Korinťanom 3:16; 4:16 ako slová Pavla v diele Inštitúcie Jána Cassiana, kniha 9.3, s. 264
Marcus z Eremity (po roku 430 n. l.)
Cyril z Alexandrie (444 n. l.)
Hesychius z Jeruzalema (-450 n. l.)
Speculum (5. storočie)
Teodoret z Cyrusu (biskup a historik) (423–458 n. l.)
Varimadum (445/480 n. l.)
Dôkazy o heretikoch a falošných knihách
Podľa Tertuliána sa Marcion odvoláva na 1. list Korinťanom.
Gnostik Ptolemaios sa podľa Irenea odvolával na 1. list Korinťanom 2:15.
Kacír Priscillian (okolo roku 385 n. l.)
Donatistický heretik Tyconius (po roku 390 n. l.)
Kacír Pelagius (416–418 n. l.)
Pelagiánsky heretik Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.)
Všetky tieto texty máme k dispozícii aj dnes.
3. Najstaršie rukopisy 1. listu Korinťanom, ktoré máme k dispozícii, vykazujú malé odchýlky v texte, avšak žiadne teologicky významné chyby.
s. 11 1 Kor 1,17–23; 2,9–12, 14; 3,1–3, 5–6; 4,3–5,5, 7–8; 6,5–7, 11–18; 7,3–6, 10–14. 7. storočie. Zhoduje sa s rukopisom Sinaiticus
7. storočie – 1968 – Text Nového zákona.
s. 14 – 1 Kor 1:25–27; 2:6–8; 3:8–10 5. storočie. Alexandrijský text.
5. storočie? – 1968 – Text Nového zákona.
s. 15 (=Papyrus Oxyrhynchus 1009) 1 Kor 7:18–8:4 (koniec 3. storočia). Publikácia The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts obsahuje obrázok s. 15 na s. 84. Tu je datovanie:
3. storočie – 1968 – Text Nového zákona.
3. storočie – 1975 – Alandovo tretie vydanie
3. storočie – 1998 – Alandovo štvrté revidované vydanie
Koniec 3. storočia (Philip Comfort a David P. Barrett v diele „The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts“, 1999.)
p34 – 1 Kor 16,4–7; 10; 2 Kor 5,18–21; 10,13–14; 11,2,4,6–7 (7. storočie) alexandrijský text.
7. storočie – 1968 – Text Nového zákona.
p46 Chester Beatty II, 100–150 n. l., 1 Kor 1:1–9:2; 9:4–14:14; 14:16–15:15; 15:17–16:22 (99 % alebo 431 z 437 veršov) a ďalšie časti Pavlových listov a Listu Hebrejom. Publikácia The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts obsahuje na strane 192 fotografiu časti p46. Na stranách 197–198 sa tiež uvádza, že kvalita a stichiometrické značky svedčia o tom, že tento rukopis napísal profesionálny pisár.
Prvá polovica 3. storočia – 1936 – Frederic G. Kenyon podľa publikácie „The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts“.
2. storočie, rok 200 n. l. – 1935 – Ulrich Wilken podľa publikácie The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts.
200 n. l. – 1968 – dielo „The Text of the New Testament“.
81–96 n. l. – 1988 – Young Kyu Kim podľa diela The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts.
Okolo roku 200 n. l. – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie.
Okolo roku 200 n. l. – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie.
Začiatok až polovica 2. storočia – 1999 – Úplný text najstarších rukopisov Nového zákona. Toto sa čiastočne zakladá na tom, že rukopis je veľmi podobný Papyrus Oxyrhynchus 8 (koniec 1. alebo začiatok 2. storočia) a Papyrus Oxyrhynchus 2337 (koniec 1. storočia).
s. 61 Rímskym 16:23, 25–27; 1. Korinťanom 1:1–2, 2–6; 5:1–3, 5–6, 9–13; Filipským 3:5–9, 12–16; Kolosenským 1:3–7, 9–13; 1. Tesalonickým 1:2–3; Títovi 3:1–5, 8–11, 14–15; Filemonovi 4–7. cca 700 n. l.
okolo roku 700 n. l. – 1968 – Text Nového zákona.
Okolo roku 700 n. l. – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie.
okolo roku 700 n. l. – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie.
Vaticanus [B] 325–350 n. l.
Sinaiticus [Si] 340–350 n. l.
Bohairská koptská [Boh] 3./4. storočie
Sahidská koptská verzia [Sah] 3./4. storočie
Gotický [Goth] 493–555 n. l.
Alexandrinus [A] okolo roku 450 n. l.
Efraemov reskript [C] 5. storočie
Viac informácií o raných rukopisoch 1. listu Korinťanom nájdete na stránke www.BibleQuery.org/1 Corinthians Manuscripts.html.