< Otázka k Biblii z 1. Kroník
Otázka: Čo sú v 1. Kronike 1 a 2 Paraleipomenon?
Odpoveď: V gréckom preklade Septuaginty sa 1. a 2. Kniha kroník nazývali 1. a 2. Paraleipomenon. Katolícke Biblie tiež používali tento názov, ale obsah je rovnaký.
Otázka: Prečo je v 1. knihe Kroník toľko rodokmeňov?
Odpoveď: Kniha Kroník bola pravdepodobne napísaná neskôr ako Knihy kráľov, po exile Júdu. Pre Židov sa stalo dôležitým pamätať si svoj pôvod a tým aj to, kým boli ako národ. Niektoré z týchto rodokmeňov nám tiež ukazujú časť rodokmeňa Márie a Jozefa.
Otázka: Aký je v 1. Kronike rozdiel v dôraze medzi knihami Kroník a Knihy kráľov?
Odpoveď: Medzi týmito dvoma dielami existuje viacero rozdielov.
Čas: Kroniky boli napísané neskôr, po exile. Kladú dôraz na rodokmene, čo bolo dôležité pre navracajúcich sa Židov.
Čísla: Kroniky sú knihou v Biblii, ktorá sa najviac zameriava na čísla – uvádzajú veľkosť vojsk, počet kňazov a potomkov.
Odkazy: Kniha Kráľov spomína Knihu/Letopisy kráľov Izraela, Knihu/Letopisy kráľov Júdu a Knihu/Letopisy kráľov Izraela a Júdu v 32 veršoch. Kniha Kroník spomína knihy rôznych kráľov len 12-krát a nikdy nespomína „Knihu/Letopisy kráľov Júdu“ bez toho, aby spomenula aj Izrael.
Kráľovstvo verzus chrám: Kniha Nehemiáš, ako aj 1. a 2. Kniha kráľov kladú dôraz na kráľovstvá Izraela a Júdu. Aj Kroniky a Kniha Ezdráš ich spomínajú, ale väčší dôraz kladú na chrám.
Medzinárodné vzťahy: Kniha Kráľov sa zameriava na bitky a spojenectvá s Aramom, Edomom, Moabom a susednými kráľovstvami, vrátane Egypta. Kniha Kroník sa zameriava na obchodné spojenectvá s Hiramom z Týru, kráľovnou zo Sáby a Egyptom.
Dôsledky bezbožnosti verzus pokánie: Knihy Kráľov sa viac zameriavajú na následky hriechov kráľov, zatiaľ čo Kroniky rozprávajú o ich osobnej ceste s Bohom.
Dávid: Kroniky nám o Dávidovi veľa nehovoria, okrem toho, že chcel postaviť chrám. Kniha Kráľov nám o Dávidovi nehovorí takmer nič, keďže Dávid bol spracovaný v 1. a 2. knihe Samuelovej.
Šalamún: Kroniky nám o Šalamúnovi hovoria len málo, okrem toho, čo sa týka stavby chrámu a jeho bohatstva. S výnimkou faraónovej dcéry len Kniha kráľov rozpráva o vážnych morálnych kompromisoch, ktoré Šalamún urobil.
Manassesovo pokánie, ktoré nemalo žiadny politický dopad, je spomenuté iba v Kronike. Manasses odstránil mnoho oltárov modiel, ale jeho pokánie nemalo takmer žiadny vplyv na kráľovstvo.
Jehoiakimovi je venovaná väčšia pozornosť v 2. Kronike 36 ako v 2. knihe Kráľov 24.
Geografia: V období medzi rozdelením kráľovstva a vládou Ezechiáša sa kniha Kroník, ktorá sa zameriava na chrám, sústreďuje predovšetkým na južný Júdu, zatiaľ čo kniha Kráľov podrobne rozoberá obe kráľovstvá. Z toho vyplýva, že Kroniky neuvádzajú žiadne dátumy ani dĺžku vlády izraelských kráľov, zatiaľ čo kniha Kráľov poskytuje informácie o Júde aj Izraeli. Kniha Kráľov obsahuje tiež viac informácií o Eliášovi a Elizeovi.
Doba vzniku: Kroniky vznikli neskôr a pravdepodobne predpokladali, že čitateľ pozná Knihu kráľov. Práve Kroniky, a nie Kniha kráľov, rozprávajú o návrate Židov za vlády perzského kráľa Kýra.
Poučenia: Kronikár ukazuje, že spravodlivé konanie prináša materiálne výhody. Kniha Kráľov však tiež ukazuje dôsledky poslušnosti alebo neposlušnosti voči Bohu.
Všimnite si, že neboli skryté žiadne fakty, keďže 1. a 2. Kniha kráľov boli napísané skôr ako 1. a 2. Kniha kroník.
Otázka: Aké sú v 1. a 2. Kronike nezrovnalosti v číslach v porovnaní so Samuelovými knihami a Knihami kráľov?
Odpoveď: Doktrína neomylnosti hovorí, že biblické rukopisy boli v origináloch bez chýb, ale že do kópií, ktoré máme dnes, sa vkradli niektoré chyby, ktoré nemajú vplyv na vieru ani na prax. Ľudia, ktorí sa pridržiavajú doktríny neomylnosti, bez výhrad uznávajú nasledujúce chyby prepisovačov v knihách Samuelových, Kráľov a Kroník. Z 18 až 20 chýb prepisovačov sa približne dve tretiny vyskytujú častejšie v knihách Samuelových a Kráľov ako v Kronikách. Chyby prepisovačov sú:
1 Sam 16:10 (osem synov) vs. 1 Krn 2:13–15 (sedem synov)
2 Sam 8:4 (1 700 jazdcov) vs. 1 Krn 18:4 (7 000 jazdcov)
2 Sam 10:18 (700 vozníkov) vs. 1 Krn 19:18 (7 000 vozníkov)
2 Sam 23:8 (800 zabitých nepriateľov) vs. 1 Krn 11:11 (300 zabitých nepriateľov)
2 Sam 24:9 (800 000 + 500 000) vs. 1 Krn 21:5 (1 100 000 vrátane 470 000) (možno chyba prepisovača, možno nie)
2 Sam 24:13 (7 rokov) vs. 1 Krn 21:12 (3 roky)
1 Kr 4:26 (40 000 stajní) vs. 2 Krn 9:25 (4 000 stajní)
1 Kr 5:11 (20 korov olivového oleja, masoretský text, 20 000 korov v Septuaginte) vs. 2 Krn 2:10 (20 000 korov olivového oleja)
1 Kr 5:16 (3 300 majstrov) vs. 2 Krn 2:18 (3 600 majstrov)
1 Kr 7:20b (200 granátových jabĺk) vs. 2 Krn 3:16b (100 granátových jabĺk)
1 Kr 7:26 (2 000 batov) vs. 2 Krn 4:5 (3 000 batov)
1 Kr 9:23 (550 veliteľov) vs. 2 Krn 8:10 (250 veliteľov)
2 Kr 8:26 (22 rokov) vs. 2 Krn 22:2 (42 rokov v masoretskom texte. Musel mať 22 rokov, inak by bol starší ako jeho otec)
2 Kr 24:8 (18 rokov) vs. 2 Krn 36:9 (8 rokov)
Ž 60:1 (12 000) vs. 1 Krn 18:12 (18 000)
(Zrejme mi chýbajú tri až päť chýb prepisovača.)
Otázka: Je v 1 Kr 1:32 to, že Ketura bola Abrahámovou konkubínou, v rozpore s tým, že Ketura bola Abrahámovou ženou v Gn 25:1, pokiaľ nie sú pojmy „konkubína“ a „žena“ synonymá, ako tvrdí moslim Ahmed Deedat?
Odpoveď: Nie, nie sú to synonymá a nie, nejde o rozpor. Konkubína je určitý druh manželky. Zvyčajne deti konkubíny nemajú nárok na rovnaké dedičstvo ako deti manželky, ktorá nebola konkubínou. Čestný moslim by s tým nemal mať žiadny problém, pretože Mohamed mal konkubínu menom Mária/Miriam Koptka. Ich vzťah bol zákonný, keďže bola konkubínou, ale nemala práva, aké mali Mohamedove manželky, ktoré neboli konkubínami.
Otázka: Aké boli v tej dobe najväčšie vojny vo svete, ako sa uvádza v 1. Kronike, 2. Kronike, 1. Knihe kráľov a 2. Knihe kráľov?
Odpoveď: Tu sú známe vojny, ktoré sa vtedy vo svete odohrávali.
1003 pred Kr. Dávid dobýva Jeruzalem
1000 pred Kr. V Číne porazili Čou dynastiu Šang
okolo roku 998 pred n. l. Izrael pod vedením Dávida proti Moabom, 10 000 mŕtvych
okolo roku 997 pred n. l. Občianska vojna v Izraeli: Absalom – 2 Sam 18:7, 20 000 mŕtvych
969 pred n. l. Egypt vyplienil mesto Gezer ako svadobný dar pre Šalamúna
950 pred Kr. Libyjčan Šišak nastupuje na egyptský trón
926 pred Kr. Egyptský Šišak vtrhol do Júdu
>926 pred n. l. Boj medzi Jeroboámom a Abijášom v Izraeli a Júde, 500 000 mŕtvych
918 pred Kr. Šišak zničil Taanach
911–894 pred Kr. Vojenské ťaženia asýrskeho kráľa Adada Nirariho II.
909 pred Kr. V Gibbetone Izraeliti obliehajú Filištíncov
900 pred Kr. San Lorenzo v Mexiku bolo zničené v dôsledku povstania
897 pred n. l. Ethbaal zvrhol kráľa Phellesa v Týre
889–886 pred n. l. Asýrsky Tukulti Ninurta II. vedie vojenské ťaženia
884/3–878 pred n. l. Vojenské ťaženia asýrskeho kráľa Ašurnasirpala II.
866 pred n. l. Vojenské ťaženia asýrskeho kráľa Ašurnasirpala II.
859–824 pred n. l. Asýrsky kráľ Šalmaneser III. uskutočnil 32 výprav
858 pred n. l. Vojenské ťaženia asýrskeho kráľa Ašurnasirpala II.
858 pred n. l. Asýria bojuje proti národu Urartu
857 pred n. l. Asýrčania útočia na Bit-Adini (Eden)
857 pred n. l. Asýrčania dobývajú Karkemiš
856 pred n. l. Asýria bojuje proti Urartu
okolo roku 855 pred Kr. Izrael proti Aramejcom – 1. Kniha kráľov 20:29, 127 000 mŕtvych
853 pred n. l. V Qarqare remíza medzi Asýrčanmi a koalíciou
850–841 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Aramejcom
850 pred n. l. Asýria oblieha Gannanatu
9. storočie Hasanlu v Urartu bolo vypálené
843 pred n. l. Asýrčania vyplienili Allabriu, Parsuu, Abdadani, Khaban a Namri
841 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Hazaelovi, ale nedokážu dobyť Damask
841 pred n. l. Jehu sa vzbúril a zabil izraelského a judského kráľa
841 pred Kr. Asýrčania porazili Parascu
839 pred n. l. Asýria vedie ťaženie v Kilikii
836 pred n. l. V blízkosti Hamadánu bojuje Šalmaneser III. proti Médom
835 pred n. l. Asýrčania vyplienili mesto Šalmnas
832 pred n. l. V Arsanies Asýrčania porazili Urartovcov
831 pred n. l. V Patinu vypukli povstania proti Asýrii
830–827 pred n. l. Asýria bojuje proti Urartu
828 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Urartu a vyplienia Musasin
826–820 pred n. l. Asýrske povstanie
824–805 pred n. l. Rozšírenie Urartského impéria
809 pred n. l. Asýria bojuje proti Médii
808 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Guzanu
807–806 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Mannaeanom
cca 806–804 pred n. l. Zakir z Hamatu a Luash bojujú proti mestu Damask
804–733 pred n. l. Ďalšie dobytia Urartu
804–802 pred n. l. Asýrčania zaútočili na Damask a dobyli ho
801 pred n. l. Asýria zaútočila na Khubbushkiu
800 pred n. l. Spartania dobývajú Lakóniu
800–799 pred n. l. Asýria bojuje proti Médii
800–700 pred n. l. Núbia (Sudán) sa odtrháva od Egypta
798 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Lushii
797 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Namrimu
793–792 pred n. l. Asýria bojuje proti Médii
791 pred n. l. Asýria útočí na Khubbushkiu
789–787 pred n. l. Asýria bojuje proti Médii
786 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Kisku
785–784 pred n. l. Asýria útočí na Khubbushkiu
771 pred n. l. V čínskom meste Hao barbari z kmeňa Rong zavraždili kráľa Zhou Youa
770 pred n. l. Vzbura proti dynastii Čou; dynastia Čou presťahuje hlavné mesto
745 pred n. l. Asýrsky kráľ Tiglat-Pileser III. dobýva mesto Damask.
743 pred n. l. Občianska vojna v Asýrii
743 pred n. l. Asýrčania dobývajú mesto Kašpuna neďaleko Týru a Sidonu
743–740 pred n. l. Asýrčania obliehajú Arpad
740 pred n. l. Spartania dobývajú Messéniu
740–710 pred n. l. Skyti porazili Cimmerianov
738 pred n. l. Yaudi v Sýrii povstali proti Asýrčanom
736 pred n. l. Gréci obsadili fénickú Maltu
735–715 pred n. l. Edomiti zajali Židov za vlády Achaza (2 Kr 28,17)
735–715 pred Kr. Filistínci napádajú Júdu za vlády Achaza (2 Kr 28,18)
734 pred Kr. Korint dobyl Korfu od Eretrianov
734 pred Kr. Tiglath-Pileser vyplienil mesto Hazor v Izraeli
okolo roku 733 pred Kr. Izrael porazil Júdu (2 Kr 28, 6), 120 000 mŕtvych
732 pred Kr. Asýrčania dobývajú Damask
731–724 pred Kr. Kráľ Piye a Napatania dobyli Egypt
724–722 pred Kr. Asýrčania obliehajú mesto Týros
722 pred n. l. Asýrčania potlačili povstanie v južnej Chaldei
722 pred n. l. Sargon II. z Asýrie dobýva Samáriu
721 pred n. l. Asýrčania dobyli Urartu
720 pred n. l. Asýria porazila Arpad, Simirus, Damask a Samáriu
720 pred n. l. Asýrčania vyplienia Arpad a Qarqar
717 pred n. l. Asýrčania porazili Karkemiš
715 pred n. l. Asýrčania vyplienili filistínske mestá Ašdod a Gát
714 pred n. l. Sargon II. podniká nájazdy na jazero Van a na kmeň Mannai v Arménsku
713–679 pred n. l. Asýrčania a Kimériovia útočia na Urartu
712 pred n. l. Asýrčania dobývajú Ekron vo Filistii
708 pred n. l. Asýrčania dobývajú Samsat v Anatólii
701 pred n. l. Kráľ Sennacherib a Asýrčania dobývajú mesto Usse neďaleko Týru
701 pred n. l. Asýrčania obliehajú Sidon vo Feničii
701 pred n. l. V Eltekahu sa Asýrčania stretli s Egypťanmi
701 pred n. l. Asýrčania vyplienili Megiddo, Samáriu a Gibeu
701 pred n. l. Asýrčania dobývajú Ekron
701 pred Kr. Asýrčania vyplienili Lachiš, zahynulo 1,5 tisíca ľudí
701 pred Kr. Asýrska armáda utrpela porážku pred Jeruzalemom, 185 000 mŕtvych
700 pred n. l. Bitka pri Chalkide a Eretrii
700 pred n. l. Asýria zničí Karatepe
700 pred n. l. Asýria bojuje proti Kašku
698 pred n. l. Asýrčania dobývajú Tarsus
689 pred n. l. Asýrčania vyplienili Babylon
686 pred n. l. Asýrčania bojujú proti Arabom
680 pred n. l. Cimmeriaci dobývajú Frýgiu
678 pred n. l. Asýrčania potlačili babylonských vzbúrencov
678 pred n. l. Skyti útočia na Asýrčanov
676–673 pred n. l. Asýrčania obliehajú Sidon 3 roky
675/671 pred n. l. Asýrčania dobývajú Memfis
674 pred n. l. Pri Sile porazili Egypťania Asýrčanov
672 pred n. l. Asýrčania podmanili si Egypťanov
671 pred n. l. Asýrsky kráľ Esarhaddon dobýva mesto Memfis v Egypte
670 pred n. l. Egypťania povstali proti Asýrčanom
okolo roku 670 pred n. l. Skýti vtrhli do kráľovstva Mannai
669 pred n. l. Asýrsky kráľ Esarhaddon zomiera počas ťaženia proti Egypťanom
668 pred n. l. Kráľ Pheidon z Argosu porazil Sparťanov
667 pred n. l. Ašurbanipal dobýva Egypt.
665 pred n. l. Ašurbanipal útočí na Feničiu a neskôr na Egypt
664 pred n. l. Tantamani oslobodzuje Egypt
664–657 pred n. l. Faraón Psammetichus I. zjednotil Egypt
663 pred n. l. Asýrčania vyplienili Théby v Egypte
653 pred n. l. Skyti ovládli Médov
653 pred n. l. Asýrčania porazili národ Elam
653 pred n. l. Egypt sa oslobodil od Asýrie
652–643 pred n. l. Šamaš-šum-ukin povstal proti asýrskemu kráľovi Ašurbanipalovi
okolo roku 650 pred n. l. Mesenčania povstali proti Sparťanom
650 pred n. l. Skyti a Kimériovia napádajú Palestínu
648 pred n. l. Asýrčania vyplienili Babylon
646 pred n. l. Asýrčania vyhnali Elamitov do exilu
642–639 pred n. l. Asýrčania napádajú Elam a vyplienia Súsy
638 pred n. l. Pri rieke Hong v Číne porazilo kniežatstvo Chu knieža Xianga zo Songu
okolo 631/627 pred n. l. Médovia pod vedením Kyaxaresa obliehajú Ninive, hlavné mesto Asýrie
630 pred n. l. Kmeň Di zaútočil na severnú Čínu
626/625 pred n. l. Babylónčania získavajú nezávislosť
625 pred n. l. Méd Kyaxares zvrhol nadvládu Skýtov
623 pred n. l. Kmeň Di napáda severnú Čínu
620 pred n. l. Kmeň Di zaútočil na severnú Čínu
616–612 pred n. l. Koniec Asýrskej ríše
615 pred n. l. Dobytie asýrskeho mesta Arrapkha
614 pred n. l. Dobytie mesta Ašur
614 pred n. l. Médovia sa pokúšajú dobyť mesto Ninive
cca 613-7-8/612 Médovia vyplienili Ninive (Babylónčania prišli na pomoc Médom príliš neskoro)
612 pred n. l. Médovia dobývajú Arménsko
612–609 pred n. l. Zničenie posledných Asýrčanov
609–606 pred n. l. Babylónčania vtrhli do severného Izraela
609/608 pred n. l. Egypťania zničili Megiddo a zaútočili na Gazu
606–605 pred n. l. Di napáda severnú Čínu
604 pred n. l. V Karkemiši Babylon porazil Egypt
11.–12. 605/604 Babylónčania vyplienili mesto Aškelon vo Filistii
603 pred n. l. Babylónčania vyplienili Ekron
601 pred n. l. Babylónčania a Egypťania remizujú s ťažkými stratami
599–598 pred n. l. Babylónčania bojujú proti Arabom
16. 3. 597 pred n. l. Babylónčania dobývajú Jeruzalem
596 pred n. l. Babylónčania bojujú proti Elamu
593 pred n. l. Egypťan Psamtik II. spolu s gréckymi, fénickými a židovskými žoldniermi porazili Kuš
591 pred n. l. Egypt napáda Núbiu
589–587/586 pred n. l. Židia povstali proti Babylóňanom
586/5–573/2 pred n. l. Nebuchadnezzar II. z Babylona oblieha Týros a dobýva ho
581 pred n. l. Babylončania deportujú ďalších ľudí z Júdu
568–567 pred n. l. Vodca Apries a Babylónčania vtrhli do Egypta
559 pred n. l. Médovia a Babylónčania sa spojili proti Peržanom
Otázka: Aké udalosti sa v tomto období odohrávali na Blízkom východe, ako to opisujú 1. a 2. kniha Kroník a 1. a 2. kniha kráľov?
Odpoveď: Tu je mnoho z nich.
969 pred Kr. Egypt vyplienil Gezer kvôli svadobnému daru pre Šalamúna
950/945 pred Kr. Líbyjčan Šišaq sa stáva egyptským faraónom
926 pred n. l. Egyptský Šišak vtrhá do Júdu
>926 pred Kr. Jeroboám z Izraela bojuje proti Abijovi z Júdu, 500 000 mŕtvych podľa 2. Kroník 13:17
cca 613-7-8/612 Médovia vyplienili Ninive (Babylónčania prišli na pomoc Médom príliš neskoro)
604 pred Kr. Pri Karkemiši porazil Babylon Egypt
970 pred Kr. Vysvätenie Šalamúnovho chrámu
okolo roku 870 pred n. l. Hladomor za čias Eliáša v Izraeli
765 pred n. l. Mor v Ninive
15. 6. 763 Úplné zatmenie Slnka
759 pred Kr. Mor v Ninive v čase Jonáša
16. 3. 597 pred n. l. Prvé veľké vyhnanstvo do Babylona
587/586 pred n. l. Júda bola odvlečená do babylonského zajatia
538 pred Kr. Návrat vyhnancov do Jeruzalema
540 – 10. 12. 539 Peržania dobyli Babylonskú ríšu
336–6/323 pred n. l. Ríša Alexandra Veľkého
Otázka: Sú ľudia z „Diphath“ v 1 Kr 1,6 tí istí ako ľudia z „Riphath“ v Gn 10,3?
Odpoveď: Pravdepodobne áno. Pravdepodobne išlo o chybu pisára a nemáme žiadne ďalšie záznamy o národe Riphath.
Otázka: Ako bol Nimrod v 1. Kronike 1:10 mocným lovcom na zemi?
Odpoveď: Hebrejské slovo v 1. Kronike 1:10 (vyslovuje sa gib-BOR) jednoducho znamená „mocný“, čo môže znamenať zručného lovca, zručného bojovníka, šampióna, obra alebo mocného v inom zmysle. Preklad Septuaginty od Lancelota Brentona to prekladá ako „mocný lovec“ s poznámkou pod čiarou, že v gréčtine to znamená obra, lovca. V istom zmysle bol Nimrod „obrom“ medzi ľuďmi, či už išlo o jeho fyzickú veľkosť, alebo o jeho bojové zručnosti. Mnohí kresťania veria, že Nimrod lovil ľudí ako bojovník a zakladateľ ríše. Niektorí ľudia vidia v sumerských príbehoch o Gilgamešovi tradíciu prvého zakladateľa ríše a možno sa Biblia na tohto muža odvoláva ako na Nimroda.
To odzrkadľuje to, čo o Nimrodovi hovorí Genesis 10:9. Hebrejské podstatné meno (vyslovované TSAH-yid) tu znamená lovec. Preklad Septuaginty od Lancelota Brentona uvádza v Genesis 10:9 výraz „obrovský lovec“.
Dnes môžu byť niektorí „obri“ v boji alebo v podnikaní, ale po smrti im to nijako neprospieva.
Otázka: V 1. Kronike 1:42 by malo byť „Jakan“ alebo „Akan/Waqan“?
Odpoveď: Masoretský text uvádza Jakan (vyslovuje sa Yakan), ale v gramatike chýba potrebná spojka we (a), takže by to možno malo byť Akan/Waqan.
Otázka: Prečo sa v 1 Krn 2,3 Júda oženil s Kanaánkou?
Odpoveď: Zákaz uzatvárania manželstiev s kanaánskymi nepriateľmi Izraela bol vydaný až v Mojžišovej dobe, o 400 rokov neskôr.
Otázka: Kto bol v 1. Kronike 2:7 Achan/Achar, ten, kto spôsobil Izraelu problémy?
Odpoveď: Je to Achan, ktorý v knihe Jozue 7 tajne vzal časť koristi z mesta Jericho.
Otázka: V 1. Kron 3:5, volal sa Batšebin otec Ammiel, alebo Eliam, ako uvádza 2. Sam 11:3?
Odpoveď: Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o chybu pisára spôsobenú zámienou písmen „l“ a „m“ v hebrejčine. „Eliam“ znamená „Boh/boh je príbuzný“ a „Ammiel“ znamená „Príbuzný je Boh/boh“. Keďže Kroniky boli napísané neskôr ako 2. kniha Samuelova, je pravdepodobnejšie, že meno v 2. knihe Samuelovej je zachované správne. Meno „Ammiel“ sa nachádza v 1. Kronike 3:5 tak v masoretskom texte, ako aj v Septuaginte, takže k tejto zámene došlo ešte pred vytvorením gréckeho prekladu Septuaginty. Bola nájdená staroveká hebrejská pečať s menom „Eliam“.
Otázka: Kto presne boli Dávidovi synovia v 1. Kronike 3:5–8, 14:4–7 a 2. Knihe Samuelovej 5:14–16?
Odpoveď: 2. Samuela 5:14–16, 1. Kronická 3:5–8 a 1. Kronická 14:4–7 uvádzajú: Šammua, Šobab, Nátan, Šalamún, Ibhar, Elišua (Elišama v 1. Kronická 3:5–8), Nefeg, Jafia, Elišama, Eliada a Elifelet. 1. Kronická 3:5–8 uvádza dvakrát Elishamu, zatiaľ čo ostatné texty uvádzajú Elishua a Elishamu. Okrem toho 1. Kronická 3:5–8 spomína aj Elipheleta druhýkrát a Nogaha. V 1. Kronická 3:5–8 sa môže vyskytovať tlačová chyba typu „ “ pri druhom uvedení Elipheleta, ale Dávid mohol mať okrem uvedených synov aj ďalších.
Otázka: Je možné, že v 1. Kronike 3:9 bolo pred Šalamúnom na trón deväť synov, ako niektorí predpokladajú?
Odpoveď: Mohlo by to tak byť, ak by synovia Dávida boli uvedení v poradí podľa ich narodenia. Amnon, Absalom a Adoniáš boli určite starší ako Šalamún a Šalamún sa narodil, keď bol Dávid už starší. Nič však nenaznačuje, že tento zoznam je usporiadaný podľa poradia ich narodenia.
Otázka: Bol v 1 Krn 3,15 Šallum/Joachaz štvrtým synom Joziáša?
Odpoveď: Nie, pretože Zedekiah, syn uvedený ako tretí, mal v roku 609 pred Kr. len desať rokov, keď sa Jehoahaz stal kráľom vo veku 23 rokov.
Z toho vyplýva dôležitá lekcia o výklade Biblie. Keď vidíte zoznam detí, nemusí to nutne znamenať, že sa deti narodili v poradí, v akom sú uvedené v zozname.
Otázka: Bol Šallum v 1. Kronike 3:15 osobné meno kráľa s trónnym menom Joachaz, ako naznačujú niektorí skeptici?
Odpoveď: Kresťanskí komentátori sa zhodujú, že Šallum bolo iné meno pre Joachaza. Nie je však známe, či bolo Šallum krstným menom, s ktorým sa narodil, alebo prezývkou, ktorú získal neskôr.
Otázka: Bol v 1. Kronike 3:19 Zerubbabelovým otcom Pedaiah, alebo Shealtiel, ako uvádzajú Ezdráš 3:2, 8; 5:2; Nehemiáš 12:1; Aggeus 1:1, 12, 14; 2:2, 23 a Matúš 1:12?
Odpoveď: Niektoré deti majú biologického aj adoptívneho otca. Podľa 1. Kroník 3:17–18 boli Šealtiel a Pedaiah bratia. Šealtiel bol najstarší, ale stáva sa, že najstarší mužský dedič nemá syna, ktorý by pokračoval v kráľovskej línii. Kresťanskí učenci ponúkajú dve rôzne odpovede.
Pedaiah zomrel a Shealtiel adoptoval Zerubbabela. Bol to nielen charitatívny čin, ale zároveň to Shealtielovi zabezpečilo kráľovského nástupcu.
Šealtiel zomrel a najstarší syn Pedaiaha mal pokračovať v Šealtielovej línii a v kráľovskej nástupníckej línii.
Otázka: Kto sú Hagrite v 1 Kr 5,10.19.20.22?
Odpoveď: Nemali sme žiadne archeologické záznamy o Hagritoch, kým neboli objavené asýrske nápisy z čias Sennacheriba a Tiglat-Pilesera III., ktoré spomínali Hagritov ako aramejský kmeň. Hagritovia nie sú len potomkami Hagar, keďže Žalm 83:6 spomína Hagritov aj Izmaelitov spolu s inými východnými národmi.
Hoci neskorší autori Strabo a Ptolemaios (5.19.2) spomínajú Agraioi žijúcich v severnej Arábii, pravdepodobne nejde o ten istý kmeň.
Plínius v diele NH 6.159–161 tiež spomína Agraei, a títo sú pravdepodobne ľudia z Hofuf-thaj v oáze al-Hasa vo východnej Arábii, priamo na západ od Bahrajnu, a napriek podobnosti mien nemajú s Hagritmi žiadnu spojitosť.
Otázka: Keďže táto vojna v 1 Kr 5,22 bola z Božej vôle, ako mohol byť Boh Bohom pokoja?
Odpoveď: Boh nakoniec spôsobí, že všetky vojny ustanú (Žalm 46:9). Kým však ten čas nenastane, niekedy boj vo vojne napomáha veci mieru, a Izraeliti tu viedli vojnu pre Boží mier a ochranu kmeňov za Jordánom.
Mali by sme spochybniť základný predpoklad pacifizmu. Gleason Archer v diele Encyclopedia of Bible Difficulties na s. 219–220 hovorí: „Je skutočne prejavom dobroty neklásť zlu žiadny odpor? Môžeme povedať, že skutočne dobrý chirurg by nemal robiť nič, aby odstránil rakovinové tkanivo zo svojho pacienta, a mal by ho jednoducho nechať ďalej trpieť, až kým nakoniec zomrie? Môžeme chváliť policajný zbor, ktorý nečinne stojí a nekladie ani najmenší odpor ozbrojenému lupičovi, násilníkovi, žhárovi alebo akémukoľvek inému zločincovi, ktorý ohrozuje spoločnosť? Ako by sa Boh mohol nazývať ‚dobrým‘, keby zakázal svojmu ľudu chrániť svoje ženy pred znásilnením a uškrtením opitými lupičmi alebo klásť odpor útočníkom, ktorí prišli uniesť ich deti a rozbiť im hlavy o stenu?
Žiadna politika by nedala zlu a zločinu voľnejšiu ruku ako úplné vzdanie sa práva na sebaobranu zo strany zákon dodržiavajúcich členov spoločnosti.“
Otázka: V 1 Kr 6,16.26–28, bol Samuelov otec z kmeňa Lévi, alebo bol Samuel Efraimčan, ako hovorí 1 Sam 1,1?
Odpoveď: Leviti nemali vlastné územie, ale boli roztrúsení po celom Izraeli. Samuelov otec bol Levita, ale žili na efraimskom území.
Otázka: V 1 Krn 6,28 (masoretský text) bol Samuelov najstarší syn Vašni, alebo Joel, ako uvádza 1 Sam 8,2?
Odpoveď: Samuelov najstarší syn sa volal Joel. V masoretskom texte sa nachádza chyba prepisovača: vynecháva meno Joel a uvádza „prvorodený Vašni a Abija“, pričom hebrejské slovo pre „a druhý“ (vašni) považuje za vlastné meno. Septuaginta aj sýrsky preklad uvádzajú synov ako Joela a Abiju.
Otázka: Bol Ner v 1 Kr 8,33 Saulovým dedkom alebo strýkom?
Odpoveď: Pravdepodobne existovali dvaja muži menom Ner a ten druhý bol pomenovaný po svojom dedovi.
Otázka: Je v 1 Krn 8,33 Eš-baal tá istá osoba ako Iš-bošet v 2 Sam 2,8?
Odpoveď: Pravdepodobne áno. Baal môže znamenať pán, Pán alebo kanaánsky idol. Saul pomenoval svojho syna Iš (muž) Baala, s najväčšou pravdepodobnosťou so zámerom vyjadriť pána alebo Pána. Autori alebo pisári pravdepodobne zmenili meno na „bošet“, čo znamená hanba.
Otázka: Čo bola Kniha kráľov v 1 Krn 9,1?
Odpoveď: Neboli to knihy 1. a 2. Kniha kráľov v Biblii. Skôr išlo o svetské záznamy o kráľoch. V knihe When Critics Ask na strane 204 sa spomína, že nebolo nezvyčajné, keď inšpirované knihy Biblie citovali svetské knihy, alebo keď Pavol dokonca citoval pohanských básnikov, ak hovorili pravdu o niečom.
Otázka: Ako v 1 Krn 10,6 vymrel celý Saulov rod, keď podľa 2 Sam 2,8 Iš-bošet ešte žil?
Odpoveď: V 1. Kronike 10:6 sa výraz „celý jeho rod“ vzťahuje na jeho troch synov, ktorí zomreli spolu s ním. Nezahŕňalo to Saulovho malého vnuka Mefibošeta. Hoci Písmo neuvádza, prečo nebol Išbošet so Saulom, ani prečo nebol Išbošet (ktorý mal v tom čase takmer 40 rokov) zaradený do „Saulovho rodu“, možno je to preto, že Išbošet bol Saulovým synom z konkubíny.
Otázka: Prečo by víťazná armáda v 1 Kr 10,8–10 okrádala mŕtvych?
Odpoveď: Zberali meče, kopije, iné zbrane a dokonca aj cennosti, ktoré vojaci mohli mať pri sebe, ale predovšetkým zbierali brnenia. Tie sa používali pre ich vlastné vojsko a mohli sa tiež vystavovať ako vojnové trofeje.
Otázka: V 1 Krn 10,13–14 sa Saul neopýtal Hospodina, alebo sa Saul opýtal Hospodina v 1 Sam 28,6?
(Toto je opakovanie diskusie o 1. Samuelovej 28:6)
Odpoveď: Hoci by mohlo ísť o chybu pisára, hebrejský masoretský text aj grécka Septuaginta hovoria to isté a existuje jednoduchšie vysvetlenie než chyba pisára.
Je obrovský rozdiel medzi tým, keď niečo urobíme, a tým, keď to urobíme úprimne.
Hebrejské slovo sha’al v 1. knihe Samuelovej 28:6 znamená pýtať sa, žiadať, požadovať, prosiť alebo požičiavať si. Nemusí to nutne znamenať neúprimnú prosbu. Skôr ide o všeobecné slovo pre „pýtať sa“, ktoré môže byť úprimné aj neúprimné.
Hebrejské slovo „darash“ v 1. Kronike 10:14 znamená v prvom rade nasledovať a v širšom zmysle hľadať, prosiť alebo uctievať. Na viac ako 41 ďalších miestach, kde sa toto slovo v Starom zákone používa, ide o niečo, o čo ľudia prosia buď Boha, alebo modly, ale nie oboch naraz.
Na rozdiel od použitia slova „sha’al“ v 1. knihe Samuelovej 28:6, keď sa Saul pýtal Boha, v 1. knihe Samuelovej 28:7 sa používa slovo „darash“, keď Saul išiel za čarodejnicou z Endoru.
Hoci sa Saul možno opýtal len tak mimochodom, určite sa nepýtal Boha prostredníctvom zaužívaných spôsobov kňazov. Nezabúdajme, že Saul zabil všetkých kňazov z Nobe, s výnimkou Abiatara. Abiatar si so sebou vzal efod, keď utiekol v 1. Samuelovej 23:6.
Saul sa síce mohol pýtať Pána, ale bez pokánia je ťažké, aby bola táto prosba úprimná, keď zabil väčšinu Božích kňazov, ktorí mohli takúto prosbu vykonávať.
Otázka: Ktorí nezvyčajní ľudia sú spomenutí v 1. Kronike 11:10–12:40?
Odpoveď: Tu sú niektorí z nich.
Zelek v 11:39 bol Ammonita.
Uriáš bol Chetita a Izmael bol Gibeonita.
V 1. Kronike 12:29 sa spomínajú Benjamínci a Benjamínci aj Gibeoniti sa zvyčajne pridávali na stranu Saula.
Dávid mal vo svojej armáde Peletitov a Keretitov, ktorí boli Filištíni.
Bolo tam 4 600 Levitov a 3 700 Aaronitov.
Dávid mal teda schopnosť získať na svoju stranu aj ľudí, ktorí by za normálnych okolností boli jeho nepriateľmi.
Otázka: Ako môžeme v 1. Kronike 11:10–12:40 nadobudnúť taký charakter a osobnosť, aby s nami chceli žiť v mieri aj naši bývalí nepriatelia?
Odpoveď: Dávid bol vášnivý človek; hlboko miloval svojich priateľov a nenávidel tých, ktorí boli zlí alebo zradní. Napriek tomu dokázal Dávid rešpektovať niektorých zo svojich protivníkov, ako napríklad Abnera, ktorý bol čestným mužom. Dávid bol verný človek. Bol verný svojim vojakom a odmeňoval tých, ktorí boli verní. Dávid bol mužom skúseným vo vojne, ktorý s postupom času vyzeral, že by mohol zvíťaziť. Všetci ľudia budú nasledovať niekoho, kto vyzerá, že bude úspešný. Najdôležitejšie však bolo, že Dávid bol Boží muž, ktorý ako vodca poslúchal Boha, a zbožní Izraeliti si uvedomovali, že by mali nasledovať práve Dávida.
Je zaujímavé porovnať vernosť, ktorú Dávidovým mužom, Izraelitom a Dávidovej rodine preukazovali na začiatku jeho vlády, s početnými problémami, ktoré mal Dávid s nevernými ľuďmi neskôr počas svojej vlády. Zlomovým bodom bola strata úcty, ktorú mnohí k Dávidovi chovali po afére s Batšebou a vražde jeho verného vojaka Uriáša. Stačí len trocha zrady, aby sa z pamäti ostatných ľudí vymazala spomienka na vašu vernosť.
Otázka: Čo je významné na počte zástupcov z každého kmeňa v 1 Kr 11,10–12,40?
Odpoveď: Najprv sa pozrime na čísla.
Júda 6 800 – zrejme keď Saul prenasledoval Dávida, len málo ľudí z Júdu verejne podporilo Dávida.
Simeon 7 100 – Simeon bol malý kmeň, takže tento malý počet bol očakávaný.
Benjamín 3 000
Efraim 20 800
Manasse 18 000
Izachar 200 náčelníkov
Zabulon 50 000
Naftali 38 000
Dan 28 600
Ašer 40 000
Kmene z Transjordánska 120 000
Leviti 4 600
Aaronovci 3 700
Keby mal Dávid stálu armádu v takomto počte, nemusel by utekať pred Saulom, ani pred Filištíncami. Skôr išlo o ľudí, ktorí vyhlásili vernosť Dávidovi. Zrejme všetci muži z kmeňov za Jordánom prisahali vernosť Dávidovi, hoci nie je jasné, koľkí z nich skutočne slúžili ako jeho vojaci. Dávidovi pôvodní vojaci boli vyhnanci a utečenci z rôznych kmeňov. Kmeň Izachar mal na severe veľké problémy so zemou, takže zrejme mnohí prišli, aby sa pridali k Dávidovi.
Keď dnes niekto organizuje nový projekt, mnoho ľudí sa k nemu pripojí z rôznych dôvodov. Niektorí sa pripoja len z tých najlepších dôvodov, iní z neprijateľných dôvodov, ale mnohí sa pripoja z menej dôležitých alebo pragmatických dôvodov, ako bol napríklad nedostatok pôdy v Dávidových časoch. Dnes mnohí ľudia konajú v nádeji na odmenu alebo zo strachu pred zlými dôsledkami, ak nepomôžu. Tieto motívy sú v poriadku a Biblia ich nekritizuje. Najlepšou motiváciou je však bezpodmienečná agapová láska k Bohu a k ostatným ľuďom.
Otázka: V 1 Kr 11,11 zabil Hachmonita 300 mužov, alebo Tachmonita zabil 800 mužov, ako hovorí 2 Sam 23,8?
Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k 2. Sam 23:8.
Otázka: Ako by v 1. Kronike 11:19 mohol Dávid vypiť krv svojich mužov, ktorí mu priniesli vodu?
Odpoveď: Dávid to neurobil; ide len o obrazné vyjadrenie. Dávid tým chce povedať, že keby vypil vodu, ktorú mu títo muži priniesli s nasadením vlastného života, neprejavil by dostatočnú úctu voči krvi svojich vojakov, ktorí mu tú vodu priniesli.
Otázka: Kto boli v 1. Kronike 11:22 tí „dvaja moabskí hrdinovia“ (v KJV „muži podobní levom“)?
Odpoveď: Boli to muži, ktorých odvaha, sila a bojové schopnosti boli také veľké, že ich prirovnávali k levom. Hebrejské slovo ariel, ktoré sa tu používa, súvisí so slovom ari, čo v hebrejčine znamená lev.
Otázka: V 1. Kron. 21:7, bol Boh nespokojný s tým, že vykonali sčítanie ľudu, alebo s tým, že Joáb nezapočítal Léviho a Benjamína?
Odpoveď: Boh sa hneval na to, že vykonali sčítanie ľudu.
Otázka: Prečo bol Boh v 1. Kron 21:7 nespokojný s tým, že vykonali sčítanie ľudu?
Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k 2. Samuelovej 24:1.
Otázka: Prečo v 1. Kronike 13:9–10 Boh zabil Uzu?
Odpoveď: Uzza a ostatní boli pravdepodobne prekvapení jeho smrťou. Veď Uzza sa len snažil pomôcť, keď sa voly potkli. Uzza a všetci ostatní však zabudli na dôležitú vec: s Božími svätými vecami sa malo zaobchádzať s náležitou úctou. Boh im už predtým povedal, ako majú správne niesť truhlu. Neposlúchali ho, a keby poslúchali, voly by sa nezakopli. To poukazuje na dva druhy poslušnosti: tvoj vlastný spôsob a Boží spôsob.
Vo svojom vlastnom spôsobe služby Bohu slúžite Bohu tak, ako sa vám zachce, a myslíte si, že Boh by mal oceniť všetko, čo robíte, a neexistuje žiadny štandard. Je nemožné byť neposlušný, len viac či menej poslušný.
Pri Božom spôsobe služby Bohu slúžite Bohu tak, ako On prikázal. Avšak v rámci toho, čo Boh povedal, Boh oceňuje dobrovoľné obety a dobré skutky z našej vlastnej iniciatívy (2. Korinťanom 8:10–12; 9:7). Boh má normy a pravidlá (2. Timoteovi 2:5). Ak ste v niektorých veciach neposlušní, potom ste neposlušní (Jakub 2:9-11). Ak chcete byť Božím nástrojom na ušľachtilé účely, nemôžete ním byť, kým sa neočistíte od nešľachetných vecí (2. Timoteovi 2:20-21).
Otázka: Prečo bol Hiram v 1. Kron 14:1 taký priateľský voči Dávidovi?
Odpoveď: Okrem osobného priateľstva mali Feničania a Izraeliti spoločného nepriateľa v Filištíncoch.
Otázka: Bolo v 1 Krn 14:14–15 v Palestíne veľa morušových stromov?
Odpoveď: Hebrejské slovo v tomto texte je nejednoznačné. Ak ide o „morušu“, existuje 12 druhov moruše. Čierna moruša pochádza zo západnej Ázie, ale pestovali ju aj Gréci a Rimania. Hebrejské slovo by mohlo tiež znamenať „balzamové stromy“.
Otázka: Čo sú psalterie a alamoty v 1 Krn 15,20.28?
Odpoveď: Boli to hudobné nástroje, ale dnes už nevieme, ako vyzerali.
Otázka: Prečo v 1. Kronike 15:29 ľudia, dokonca aj niektorí veriaci, niekedy pohŕdajú druhými?
Odpoveď: Existujú aspoň dva dôvody.
1. Niektorí majú voči druhým určité očakávania. Ak ľudia porušia ich štandardy, môžu byť neúprosní a už ich nikdy nebudú rešpektovať. Míkal stratila rešpekt voči svojmu manželovi.
2. Niektorí pohŕdajú druhými, ak im ublížili, a odmietajú odpustiť.
My kresťania by sme nemali nikoho pohŕdať.
Otázka: Ako boli v 1. Kronike 16:13 vyvolení Bohom?
Odpoveď: Ako celok boli Božím vyvoleným ľudom a vyvoleným národom. To je tu hlavný význam. Avšak individuálne mnohí z nich boli Božími vyvolenými. Vyvolení sú tí, ktorých si Boh ešte pred založením sveta vyvolil, aby šli do neba.
Otázka: Učí Biblia v 1 Kr 16,25–26 a Ž 97,7, že existuje mnoho bohov?
Odpoveď: Samozrejme. Biblia učí, že existuje mnoho modiel, ale len jeden pravý Boh. Mormoni sa márne odvolávajú na tento verš, aby podložili svoje tvrdenie, že existuje mnoho [legitímnych] bohov.
Otázka: Prečo si Nátan v 1. Kronike 17:2–15 tu protirečil?
Odpoveď: Nátan najprv hovoril nesprávne, lebo nehovoril ako prorok. Bol by falošným prorokom, keby povedal: „Takto hovorí Hospodin“, alebo keby len jednoducho povedal, že mu Boh zjavil toto nesprávne tvrdenie. Nátan skôr hovoril spontánne z vlastnej iniciatívy. Všimnite si tiež, že aj keď takto hovoril, Boh ho okamžite opravil.
Svedkovia Jehovovi sa niekedy odvolávajú na tento úryvok, aby sa pokúsili dokázať, že skutoční proroci (ako sú podľa nich členovia organizácie Strážna veža) môžu byť stále skutočnými prorokmi, aj keď vyslovili falošné proroctvá. Oni však tvrdia, že sú prorokmi, a Spoločnosť Strážna veža vydala oficiálne proroctvá o Kristovom návrate, ktoré boli falošné.
Katolícka cirkev tiež tvrdí, že pápež hovorí neomylne, ale len ak hovorí „ex cathedra“. Ide však takmer o bezvýznamnú záležitosť, keďže pápeži v priebehu dejín hovorili „ex cathedra“ len sedem alebo osemkrát.
Mormonská cirkev tiež tvrdí, že má prorokov, ktorí sú neomylní, keď hovoria ako prorokovia. Joseph Smith aj Brigham Young vyslovili falošné proroctvá.
Otázka: Prečo je Dávidov postoj v 1 Kr 17,16–27 a 1 Kr 28,2–4 chvályhodný?
Odpoveď: Dávid bol určite sklamaný, že jeho dlhodobé želanie, ktoré bolo dobré, Boh zamietol. Napriek tomu Dávid túto správu pokorne prijal a naďalej pracoval na zhromažďovaní materiálu pre svojho syna Šalamúna, aby mohol postaviť chrám.
Otázka: Porazil Dávid v 1. Kron 18:3 Hadarezera, alebo Hadadezera, ako sa uvádza v 2. Sam 8:3?
Odpoveď: Tento rozdiel v hebrejčine je s veľkou pravdepodobnosťou chybou pisára. Hebrejské písmená zodpovedajúce písmenám „d“ a „r“ sú si navzájom podobné.
Otázka: Mal Dávid v 1. Kronike 18:4 právo mať 100 bojových vozov?
Odpoveď: Nie. V Deuteronómiu 17:16–17 sa píše, že kráľ nemal rozmnožovať počet vozov a koní. Dávid zrejme usúdil, že 100 vozov nie je príliš veľa, ale týmto sa vytvorili podmienky pre to, aby Šalamún mal veľa vozov a koní, ako to ukazujú 2. Kronická 9:28 a 1. Kniha kráľov 10:26–29.
Otázka: V 1. Kronike 18:12 bolo zabitých 18 000 Edomitov, alebo 12 000, ako uvádza nadpis v Žalme 60:1?
Odpoveď: S najväčšou pravdepodobnosťou ide o chybu prepisovateľa.
Otázka: Bol tento Naháš Ammonita v 1. Kronike 19:2 ten istý Naháš, ktorý utláčal Izraelitov v 1. Samuélovej 11:1?
Odpoveď: Nie, pretože ten starší Naháš žil o 50 rokov skôr. Nie je nezvyčajné, že syn je pomenovaný po svojom otcovi alebo dedovi.
Otázka: Prečo v 1. Kronike 19:3–4 urobil ammonitský kráľ Hanun takú hlúposť, že ponížil Dávidových vyslancov?
Odpoveď: Mohlo to byť spôsobené nepoznaním sily Izraelitov, jeho výchovou a pýchou, alebo myšlienkou, že Dávidova armáda by mohla byť vyčerpaná po bojoch so Sýrčanmi. Hanun sa nepokúsil bojovať proti Dávidovi, iba ho chcel uraziť, a to bolo veľmi nerozumné.
Otázka: Prečo v 1 Krn 19,10–11 Joáb nasadil elitné jednotky armády proti Sýrčanom a hlavné sily armády proti Ammonitom?
Odpoveď: Sýrčania bojovali s bojovými vozmi (1 Kr 22, 30–33) a bojové vozy boli veľmi účinné proti neskúseným vojakom alebo vojakom vyzbrojeným iba mečmi a štítmi. Elitní vojaci, pravdepodobne s lukmi a dlhými kopijami, vedeli, ako si poradiť s bojovými vozmi. Jazdecká jednotka používajúca šípy by nebola schopná poraziť početnejšiu pechotu používajúcu šípy. Útoky vozov často rozprášili pechotu, ale ak mala pechota dlhé kopije a nezpanikárila, útok vozov by bol zastavený. Alexander Macedónsky to vedel o mnoho rokov neskôr, keď jeho malá, vysoko vycvičená armáda zložená prevažne z pechoty zakaždým porazila početnejšie armády jazdcov a vozov Perzskej ríše.
Otázka: Ako sa dá zosúladiť 1 Kr 19,18 s 2 Sam 10,18?
Odpoveď: S najväčšou pravdepodobnosťou ide o chybu pisára. Odpoveď nájdete v diskusii k 2 Sam 10:18.
Otázka: V 1. Kron 21,1, bol to Boh, kto prikázal Dávidovi spočítať Izraelitov, alebo to bol Satan?
Odpoveď: Priamo to bol Satan a nepriamo Boh. Odpoveď nájdete v diskusii k 2. Sam 24:1.
Hebrejské slovo „satan“ môže znamenať aj protivníka, aj Satana. Asimov však nepredkladá žiadnu hypotézu o tom, kto by tento protivník mohol byť, keby to nebol Satan.
Otázka: V 1. Kronike 21:1, pochádza hebrejský pojem „Satan“ od Peržanov, ako tvrdia niektorí skeptici?
Odpoveď: Nie. Had, ktorý v 1. knihe Mojžišovej 3 hovoril s Evou a pokúšal ju, mal nepochybne nadprirodzené schopnosti, vrátane reči a inteligencie.
Kniha Jób, ktorú niektorí považujú za jednu z najstarších kníh Biblie, podrobne rozoberá Satana, rovnako ako Izaiáš. Tvrdenie, že spomienka na Satana v týchto knihách dokazuje, že vznikli až po exile, je kruhová úvaha.
Otázka: Prečo chcel Dávid v 1. Kronike 21:1 vykonať sčítanie ľudu Izraela?
Odpoveď: V konečnom dôsledku Boh dovolil Satanovi, aby Dávida pokúšal, aby to urobil. Bezprostrednými dôvodmi, prečo by Dávid mohol chcieť spočítať Izrael, boli pýcha na národ, lepšie zdanenie, budúca nútená práca a verbovanie alebo odvod mužov do vojny.
Otázka: Mal Joáb v 1. Kronike 21:4 pravdu, keď v tomto prípade poslúchol Dávida, keďže vedel, že to bolo proti Božej vôli?
Odpoveď: Joáb bol v zložitej situácii. Mal poslúchnuť kráľa, pokiaľ mu kráľ nenariadil niečo, čo bolo v rozpore s tým, čo povedal Boh.
Neexistoval žiadny príkaz proti sčítaniu ľudu, ale Joáb (správne) cítil, že to nie je to, čo Boh chcel.
Neexistoval žiadny priamy príkaz, a tak Joáb urobil to, čo bolo najlepšie. Vyjadril svoj nesúhlas, ale aj tak poslúchol kráľa. V Dávidovom príkaze bola určitá nejednoznačnosť, či má spočítať Levitov, alebo nie, a Joáb to interpretoval tak, ako to považoval za najlepšie.
Toto je odlišná situácia od situácie pastorov v Nemecku počas druhej svetovej vojny. Hitler im povedal, že keďže je vodcom Nemecka, nemali by kritizovať nič, čo urobil. V rámci rozumu majú kresťania ctiť vládnych vodcov a poslúchať ich. Keď však Hitler začal vyhnať Židov, Biblia výslovne hovorí, aby sme hľadali spravodlivosť a napravovali utláčateľa (Izaiáš 1:17), a Boží priamy príkaz bol v rozpore s tým, čo povedal Hitler.
Otázka: V 1 Kr 21,5, bolo celkovo 1 100 000 bojovníkov, alebo 1 300 000, ako uvádza 2 Sam 24,9?
Odpoveď: Pozrite si diskusiu k 2. Samuela 24:9, kde nájdete dve možné odpovede.
Otázka: Hrozili v 1. Kronike 21:12 tri roky hladomoru, alebo sedem rokov, ako uvádza 2. Samuela 24:13?
Odpoveď: Nemôžeme si byť istí, ktoré číslo je pôvodné, keďže k hladomoru nedošlo, ale išlo o chybu pisára.
Otázka: Akú moc majú Boží anjeli v 1. Kronike 21:15?
Odpoveď: Nie sú všemocní, ale na to, aby zničil celý Jeruzalem, stačil jediný anjel. Keď Ježiš išiel na kríž, povedal, že keby požiadal, Otec by mu dal 12 légií (možno 60 000) anjelov, ako sa píše v Matúšovi 26:53.
Otázka: Ako sa v 1. Kronike 21:15 Pán pokánil zo zla?
Odpoveď: Hebrejské slovo tu znamená fyzickú ujmu, ako aj morálne zlo. Boh tam mal anjela, viditeľného pre Dávida, aby mu pohrozil tým, čo sa stane s Jeruzalemom.
Jedným z ponaučení, ktoré tu môžeme vidieť, je, že Božie zjavené plány pre človeka sa môžu zmeniť, keď sa ten človek pokajá alebo zmení.
Otázka: Prečo v 1. Kronike 21:17 Boh nechal ľud trpieť kvôli Dávidovmu hriešnemu nariadeniu?
Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom odpoveď.
V tomto živote ľudia často trpia za hriechy iných. Deti narodené matkám závislým na kokaíne sa rodia tiež závislé na kokaíne a majú znížené mentálne schopnosti. Je pomerne bežné, že celé národy veľmi trpia kvôli grandióznym ambíciám jedného vodcu. Život na zemi nie je spravodlivý a v tomto padlom svete ani nebude, kým Boh v deň súdu všetko nenapraví.
Hoci je predchádzajúce tvrdenie pravdivé, nie je to odpoveď na túto situáciu. Tu je to samotný Boh, kto aktívne zabíja mnohých Izraelitov kvôli hriechu Dávida, jedného človeka.
Dávid bol pyšný na svoju pozemskú moc, najmä na svoju armádu, a Boh znížil počet ľudí, na ktorých bol Dávid pyšný. Okrem toho nevieme presne, kto všetko patril medzi Dávidových bojovníkov. Jedna z hypotéz je, že Boh posilnil Dávidovu armádu anjelmi, a keď to Satan videl, požiadal o vysvetlenie, čo sa tu deje.
Človek by mohol nesprávne definovať utrpenie ako to, že Boh nepredlžuje zdravý život čo najviac, alebo že nedovolí národu expandovať čo najviac. Boh nie je povinný nás automaticky požehnávať. Keď od Boha dostávame požehnania, mali by sme byť vďační a nežiadať si viac. Boh nás veľmi miluje a chce nás požehnávať, ale nezabúdajme, že veľká časť tohto života je prípravou na život, ktorý príde, a Boh nás nechce požehnávať natoľko, aby sme na to zabudli.
Otázka: Ako môžeme v 1. Kronike 21:24 uplatniť Dávidov princíp, aby sme Bohu neobetovali obetu, ktorá Dávida nič nestojí?
Odpoveď: Existuje mnoho spôsobov, ako tento princíp uplatniť, ale jedným z jednoduchých spôsobov je výchova vašich detí. Akonáhle budú vaše deti dosť staré na to, aby si zarobili trochu peňazí vykonávaním domácich prác, nech ich cirkevné obety pochádzajú z ich vlastných peňazí a nie z peňazí, ktoré im na obetu dáte vy.
Otázka: Začala sa nútená práca podľa 1. Kroník 22:2 za Dávida alebo za Šalamúna?
Odpoveď: Šalamún vo veľkom rozsahu využíval nútenú prácu neizraelitov, ale začal s ňou Dávid. Aj toto, aj udržiavanie niektorých bojových vozov boli príkladmi toho, ako Dávid v relatívne malých veciach neposlúchal Boha, a Šalamún tieto veci zosilňoval. Existujú vo vašom živote ako rodiča nejaké „malé“ hriechy, ktoré by vaše deti mohli zosilniť? Dávid tiež vykonal sčítanie ľudu a Šalamún ho vykonal tiež.
Otázka: V 1 Kr 22,14, daroval Dávid 100 000 talentov zlata na budúci chrám, alebo len 3 000 talentov, ako hovorí 1 Kr 29,3–4?
Odpoveď: Odpoveď na túto otázku nájdeme v 1. Kronike 29:3. Dávid venoval 100 000 talentov koristi z dobytia Sýrie, Moabu a Edomu. V 1. Kronike 29:3 sa píše, že Dávid dal zo svojich osobných pokladov „nad rámec všetkého, čo som už poskytol“.
Otázka: Ako Dávid v 1. Kronike 22:14 získal všetko toto zlato?
Odpoveď: Pozrite si vysvetlenie k 2. Samuelovej 8:11.
Otázka: Prečo sa v 1. Kronike 24:31 a 26:13 losovalo?
Odpoveď: Bol to jednoduchý a nestranný spôsob prideľovania povinností v čase, keď poradie nemalo žiadny význam. Dnes ľudia robia to isté, keď „ťahajú slámky“, aby zistili, kto obsadí určitú pozíciu. Hoci Boh môže riadiť losovanie alebo ťahanie slámok, neznamená to, že by Boh ovplyvnil výsledky o nič viac, ako keby hlasovali, riadili sa dátumami narodenia alebo použili nejaký iný spôsob.
Q: Prečo v 1 Kr 25,1.3 ľudia prorokovali s harfami?
Odpoveď: Neexistovalo žiadne obmedzenie pre prorokov, aby pri prorokovaní používali akúkoľvek nehrešnú vec, ktorú si želali. Aj Dávid prorokoval s použitím harfy.
Ak však mormon tvrdí, že Joseph Smith použil okultnú knihu falošného [egyptského] náboženstva iba ako inšpiráciu na napísanie mormonského Písma nazývaného Kniha Abraháma, bolo by to takmer prípadom použitia modloslužobnej, zlej knihy na získanie toho, čo je údajne Božie slovo. Je to „takmer“ tak, pretože mormon, ktorý to povedal, presne nezachytil to, čo povedal sám Joseph Smith. Smith povedal, že túto knihu „preložil“, a na dôkaz toho mal vedľa údajného anglického prekladu dokonca egyptské hieroglyfy. Navyše Joseph Smith napísal aj smiešnu knihu s názvom „Egyptská abeceda a gramatika“, ktorá dokazuje, že Joseph skutočne tvrdil, že nadprirodzeným spôsobom prekladal egyptské hieroglyfy.
Mimochodom, mormonská cirkev má dodnes kópie pôvodných anglických rukopisov mormonskej Knihy Abraháma a diela „Egyptská abeceda a gramatika“, a v múzeu bol nájdený egyptský papyrus, ktorý sa zhoduje – tak znakmi, ako aj obrázkami – s tým, čo Joseph Smith používal na „prekladanie“.
Otázka: Čo je na Dávidovom postoji v 1. Kronike 28:2–4 dobré?
Odpoveď: Dávid bol nepochybne sklamaný, že to nebude práve on, kto postaví Boží chrám. Bol však nielen vďačný za mnohé veci, ktoré mu Boh dal, ale sústredil sa aj na Boha, a nie na seba samého. Chrám bol pamätníkom Bohu, nie „ “ Dávidovi, a Dávid nemal dôvod byť nahnevaný, keďže chrám nevnímal ako pamätník seba samého.
Otázka: Ako je možné, že všetky tieto pasáže v 1 Krn 28:9, 10, 20; 2 Krn 6:2; 8:11; 1 Kr 3:3–13; 8:23; 9:8–9; 11:9–14; 2 Sam 12:24–25 sa vzťahujú na tú istú osobu? (túto otázku položil ateista)
Odpoveď: Všetky sa skutočne vzťahujú na Šalamúna. V odpovedi je potrebné zohľadniť šesť bodov.
Určitá súvislosť: Šalamún bol vždy inteligentným človekom a staviteľom chrámov. Šalamún využíval svoju múdrosť a stavebné zručnosti pre Boha, najmä v ranom období svojho života. Neskôr v živote však svoje zručnosti využil aj na stavbu chrámov pre modly. Niektorých ľudí poháňa túžba stavať a dosahovať úspechy; otázkou však je, do akej miery to bude pre Boha?
Šokujúce: Ak vám nepripadá prekvapujúce a šokujúce, že Šalamún, ktorý bol vyvolený na stavbu chrámu, predniesol Bohu takú krásnu modlitbu a napísal knihy Biblie, mohol upadnúť do hriechu, potom ste možno tieto pasáže ešte nečítali dostatočne pozorne. Je to šokujúce a ateistovi, ktorý túto otázku položil, možno odpustiť, že sa pýta, či ide o tú istú osobu.
A predsa sa to stáva: Je to rozhodne tá istá osoba. Rovnako ako Judáš mohol opustiť všetko, aby nasledoval Ježiša, a neskôr Ho zradiť; rovnako ako Demas mohol priniesť obetu, aby sprevádzal Pavla na jeho cestách, a potom odísť, lebo Demas miloval svet (2. Timoteovi 4:10), aj ľudia sa môžu zmeniť. Boh nad nami bdie a chráni nás, ale veriaci majú na výber, či odpadnú, alebo nie. Niektorí ľudia uniknú skazenosti sveta tým, že spoznajú nášho Pána, a potom sa do nej opäť zapletú (2. Petrov 2:17–22). Iní nikdy nezapreú vieru, ale idú na kompromis tým, že sa snažia slúžiť zároveň Bohu aj modlám alebo Bohu aj peniazom.
Prečo sa Šalamún zmenil? V prípade Šalamúna nám Písmo dáva jasnú odpoveď v 1. Knihe kráľov 11:1–4. Šalamún urobil kompromis tým, že si vzal cudzie ženy, či už z lásky, alebo kvôli politickým spojenectvám. Tento kompromis ho ešte viac zviedol na scestie, keďže jeho ženy obrátili jeho srdce k iným bohom.
Môžeme sa z toho poučiť, že ľudia vo vašom okolí môžu mať na vás silný vplyv, ak im to dovolíte. Dôsledkom malých kompromisov je, že bez rýchleho pokánia môžu viesť k čoraz väčším kompromisom.
Biblia berie vážne zodpovednosť každého veriaceho za to, aby bol usilovný (Hebrejom 6:11), skúmal sám seba (2. Korinťanom 13:5) a bol na stráži (Matúš 10:16–17). Inak môže Boží muž alebo žena hlboko padnúť, ako zistili šokovaní uctievači Jahveho a nadšení uctievači Kemosha.
Otázka: Aký je v 1. Kron 29:2 rozdiel medzi stavbou pre ľudí a stavbou pre Boha?
Odpoveď: Ak niečo staviaš pre človeka, mal by si to postaviť tak, ako to chce on, a nemusí to vydržať dlhšie, ako to potrebuje. Ak staviaš pre Boha, staviaš pre Jeho slávu, nie pre svoju vlastnú, a mal by si to postaviť tak, ako to chce Boh, a nie podľa svojho vlastného spôsobu. Ak staviaš niečo pre Boha, mal by si to stavať tak, aby to vydržalo na večnosť. Ďalším rozdielom je, že pre Boha nestaviaš fyzické budovy, peniaze a veci, ale životy a charakter, a to tak u seba, ako aj u druhých.
Otázka: Keďže Dávid v 1 Kr 29,19 prosil Boha o niečo dobré, aby dal Šalamúnovi srdce na zachovávanie Božích prikázaní, prečo sa Šalamún neskôr odvrátil od Boha?
Odpoveď: Boh bol so Šalamúnom a veľmi ho požehnal, ale nikdy nepovedal, že by mu odňal schopnosť zvoliť si poslušnosť alebo neposlušnosť, bez ohľadu na to, za čo sa Dávid modlil. Šalamún dostal všetku múdrosť, ktorú potreboval, ale Boh sa rozhodol dať Šalamúnovi (a nám) slobodnú vôľu.
Mimochodom, tvrdenie, že „Boh nikdy neovplyvňuje našu slobodnú vôľu“, nie je pravdivé. Boh skôr aktívne zasiahol do života Saula z Tarsu na ceste do Damasku. Bez ohľadu na to, aký silný vonkajší podnet Boh použil, bolo stále na Saulovi, ako naň zareaguje.
Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov, ktoré sa dodnes zachovali v 1. a 2. knihe Kroník?
Odpoveď: Svitky od Mŕtveho mora: (cca 1 pred n. l.) 1 kópia. Podľa výskumníka svitkov od Mŕtveho mora Nathana Jastrama tento malý fragment, nazývaný 4Q522 frag 9, obsahuje 1. Kroniku 7:24 a 2. Kroniku 28:18.
Kresťanské biblické rukopisy z obdobia okolo roku 350 n. l. obsahujú Starý zákon, vrátane 1. a 2. Knihy kroník.
Papyrus Egerton 4 (3. storočie n. l.) zachováva časť 2. Kroník.
Vaticanus (325–350 n. l.) zachoval celú 1. a 2. knihu Kroník.
Alexandrinus (okolo roku 450 n. l.) zachoval celú 1. a 2. knihu Kroník.
Sinaiticus (340–350 n. l.) zachoval 1. Knihu kroník 9:27–19:17.
Otázka: Ktorí raní autori odkazovali na 1. Knihu Kroník?
Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí odkazovali alebo narážali na verše z 1. Knihy kroník, sú:
Filón Žid z Alexandrie (15/20 pred n. l. – 50 n. l.) odkazuje na 1. Knihu kroník 7:14. The Preliminary Studies, kap. 8 (43), s. 307
Melito/Meleto zo Sardis (170–177/180 n. l.) uvádza zoznam všetkých kníh Starého zákona a zahrňuje doň všetky knihy, ktoré máme, s výnimkou Nehemiáša a Ester. Fragment 4 z Knihy výňatkov, s. 759.
Hippolyt (222–235/6 n. l.) naráža na 1. Kroniku 3:15, keď spomína, že Joziáš mal päť synov: Joachaza, Eliakima, Johanana, Sidkiju alebo Jekoniáša a Saduma [Šalluma]. Fragment z Komentára k Danielovi, kap. 1, s. 177
Origenes (225–254 n. l.) cituje 1. Kroniku 16:8 ako „Znovu, v Prvej kronike“.
Origenes (r. 240 n. l.) spomína „Prvú knihu Paralipomenon“, čo je iný názov pre 1. Knihu kroník. Komentár k Piesni piesní, prológ, s. 49
Laktancius (315–325/330 n. l.) cituje 1. Knihu kráľov 9:6–9, čo je zároveň 2. Kniha kroník 7:19–22, v diele Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 18, s. 121.
Po Nicei
Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.)
Atanáz (367, 325–373 n. l.)
Efraim/Efrem (350–378 n. l.)
Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.) (implicitne)
Rufinus (374–406 n. l.)
Jeroným (373–420 n. l.)
Augustín z Hippa (388–430 n. l.)
Sulpicius/Sulpitius Severus (363–420 n. l.)
Kartáginský koncil (218 biskupov) (393–419 n. l.)
Otázka: Ktoré verše z 1. a 2. knihy Kroník sa nachádzajú v zvitkoch z Mŕtveho mora?
Odpoveď: 2. Kronická 28:27; 29:1–3 sú zachované v 4Q118 (=4QChr)
Otázka: Aké sú v 1. Kronike niektoré rozdiely v preklade medzi hebrejčinou a gréckou Septuagintou?
Odpoveď: Tu je niekoľko prekladových rozdielov. Prvá veta je z hebrejčiny a druhá z gréckeho prekladu Septuaginty. Aby sme poskytli ukážku, táto časť sa zameriava najmä na 1. kapitolu.
1 Kr 1:11–23 V masoretskom texte a alexandrijskej Septuaginte, ale nie v iných verziách Septuaginty
1 Kr 1–9 obsahuje početné rozdiely v pravopise medzi rôznymi hebrejskými textami a textami Septuaginty. Pozri napríklad 1 Kr 1:29–31.
1 Krn 1:4 „Šem“ vs. „synovia Noeho: Šem“
1 Krn 1:5 „Javan a Tubal“ vs. „Jovan, Helisa, Thobal“
1 Krn 1:6 „Diphath“ (väčšina hebrejských textov) vs. „Riphath“ (mnohé hebrejské texty, Septuaginta, Vulgáta)
1 Krn 1:7 „Eliša a Taršíš, Kittim a Dodanim“ vs. „Helisa a Taršíš, Kittim a Rhodiani“
1 Krn 1:7 „Dodanim“ vs. „Rhodans/Rhodanim“ (Septuaginta, sýrčina, Vulgáta)
1 Krn 1:9 „Raama“ vs. „Regma“
1 Krn 1:10 „Nimrod“ vs. „Nebrod“
1 Krn 1:17 „Aram a Uz“ (masoretské texty) vs. „Aram. Synovia Arama: Uz“ (jeden masoretský text a niektoré verzie Septuaginty)
1 Krn 1:17–23 „a Arfaxad a Lud (atď. až po verš 24) Šem, Arfaxad, Šela, Eber“ (masoretské texty) vs. „a Arfaxad, Sala, Eber“ (väčšina Septuaginty)
1 Krn 1:22 „Obal“ (väčšina masoretských textov) vs. „Ebal“ (niektoré masoretské texty a sýrsky preklad) vs. (chýba) (Septuaginta)
1 Krn 1:24 „Arfaxad“ vs. „Arfaxad, Kainan“ (niektoré verzie Septuaginty)
1 Krn 1:29–31 „Nabaioth, potom Kedar, Adbeel, Mibsam, Mišma, Dumah, Massa, Hadad, Tema, Jetur, Nafiš a Kedemah“ vs. „Nabaeoth, Kedar, Nabdeel, Massam, Masma, Iduma, Masse, Chondan, Thaeman, Jettur, Naphes, Kedma“ (Toto je príklad toho, ako sa mená líšia v hebrejčine a gréčtine.)
1 Krn 1:32 „Šeba a Dedan“ vs. „Daedan a Sabai“
1 Krn 1:34 „Ezau a Izrael“ vs. „Jakub a Ezau“. (Jakub bol neskôr premenovaný na Izrael)
1 Krn 1:36 „Zefi“ (väčšina masoretských textov) vs. „Zefo“ (mnohé masoretské texty, niektoré verzie Septuaginty a sýrsky text. Aj v Genesis 36:11 sa uvádza „Zefo“.)
1 Krn 1:36 „Kenaz, Timna a Amalek“ (masoretský text a väčšina Septuaginty) vs. „Kenaz pri Timne a Amalek“ (niektoré verzie Septuaginty a Genesis 36:12)
1 Krn 1:40 „Alian“ (väčšina masoretských textov) vs. „Alvan“ (mnohé masoretské texty a niektoré verzie Septuaginty. Takisto Genesis 36:23) vs. „Alon“ (väčšina verzií Septuaginty)
1 Krn 1:43 „králi, ktorí vládli v zemi Edom, skôr než začal vládnuť akýkoľvek kráľ nad Izraelitmi: Bela, syn Beora“ vs. „králi, Balak, syn Beora“
1 Krn 1:44 „z Bozry“ vs. „z Bosorry“
1 Krn 1:50 „Pai“ (väčšina hebrejských rukopisov) vs. „Pau“ (mnohé hebrejské rukopisy, niektoré verzie Septuaginty, Vulgáta a sýrsky preklad. Aj v Genesis 36:39 sa uvádza „Pau“) vs. „Phogor“ (väčšina verzií Septuaginty)
1 Krn 1:50 „Pai a meno jeho ženy: Mehetabel, dcéra Mezahaba“ vs. „Phogor“.
1 Krn 1:51 „A Hadad zomrel; a kniežatá Edomu boli: knieža Timna; knieža Alia; knieža Jetheth; knieža Aholibama; knieža Ela; knieža Pinon, knieža Kenaz, knieža Teman, knieža Mibzar, knieža Magdiel a knieža Iram.“ vs. „Kniežatá Edomu: knieža Thamna, knieža Golada, knieža Jether, knieža Elibamas, knieža Elas, knieža Phinon, knieža Kenez, knieža Thaeman, knieža Babsar, knieža Magediel, knieža Zaphoin.“
1 Krn 2:6 „Dara“ vs. „Darda“ (niektoré verzie Septuaginty, niektoré sýrske targumy. Pozri 1 Kr 4:31) vs. „Darad“ (väčšina verzií Septuaginty)
1 Krn 2:42 „Meša“ vs. „Mareša“
1 Krn 2:50 „Syn“ vs. „Synovia“ (Septuaginta, Vulgáta)
1 Krn 3:5 „Bathšua“ (väčšina hebrejských rukopisov) vs. „Bathšeba“ (jeden hebrejský rukopis a Vulgáta; aj 2 Sam 11:3 uvádza „Bathšeba“) vs. „Bersabee“ (Septuaginta)
1 Krn 4:3 „otec Etama“ vs. „synovia Etama“
1 Krn 4:13 „Hathath“ vs. „Hathath a Meonothai“
1 Kr 5:24 „a Efer“ vs. „Efer“
1 Kr 6:28 (chýba) vs. „Joel“ (Septuaginta, sýrčina, arabčina, 1 Sam 8:2).
1 Krn 6:28 „Vašni a Abija“ vs. „druhý Abija“
1 Krn 7:28 „Aja“ (niektoré masoretské texty) vs. „Gaza/Gazza“ (mnohé masoretské texty, Septuaginta, Targum, Vulgáta)
1 Kr 8:30 „Baal“ verzus „Baal, Ner“
1 Kr 9:41 „Tahrea“ (masoretský text, Septuaginta) vs. „Tahrea a Achaz“ (masoretský text, sýrsky text, arabský text, Targum, Vulgáta)
1 Kr 11:11 „tridsať“ (masoretský text a niektoré verzie Septuaginty, Vulgáta) vs. „tri“ (niektoré verzie Septuaginty)
1 Kr 11:20 „Abshai“ vs. „Abishai“ (Septuaginta, Vulgáta, Targum, 2 Sam 23:18)
1 Kr 11:20 „traja“ (masoretský text, Septuaginta, Vulgáta) oproti „tridsiati“ (sýrsky text)
1 Kr 11:21 „z Troch“ vs. „z Tridsiatich“
1 Kr 12:33 „pomáhať“ vs. „pomáhať Dávidovi“
1 Kr 15:18 „Zachariáš, syn“ (masoretský text, Vulgáta) vs. „Zachariáš“ (Septuaginta)
1 Krn 17:5 „ale ja som sa sťahoval zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku“ vs. „ale ja som bol v svätostánku a v stane“
1 Krn 18:6 „Dávid rozmiestnil mužov“ vs. „Dávid umiestnil posádky“. Posádka je skupina vojakov poverená strážením pevnosti alebo iného miesta. (Septuaginta, Vulgáta a 2 Sam 8:6)
1 Krn 18:16 „Abimelech“ (väčšina masoretských textov) vs. „Ahimelech“ (niektoré hebrejské rukopisy, Vulgáta a sýrčina. Tiež 2 Sam 8:17).
1 Krn 20:2 „koruna ich kráľa“ vs. „koruna Milkomova“ (Septuaginta, Vulgáta a 1 Kr 11:5,33)
1 Krn 20:3 „[pracovali s] pílami“ vs. „rezali ich pílami“
1 Krn 23:7 „z mužov Geršonových“ (masoretský text) vs. „Geršonitovi“ (masoretský text podľa NRSV) vs. „A pre rodinu Gedsonovu“ vs. „Synovia Geršonovi“ (Vulgáta)
1 Krn 23:10 „Zina“ vs. „Zizah“ (Septuaginta, Vulgáta)
1 Krn 24:15 „Happizzez“ vs. „Aphses“ (Septuaginta, Vulgáta)
1 Kr 25:3 „Jeshaiah“ vs. „Jeshaiah, Shimei“ (jeden masoretský text, Septuaginta) vs. „Iseas“ (Septuaginta)
1 Krn 26:17 „bolo šesť Levitov“ vs. „bolo šesť Levitov každý deň“
1 Krn 26:20 „Čo sa týka Levitov, velil im Achija“ vs. „velili im ich spolulevitovia“
1 Krn 27:6 „Ammizabad bol jeho oddiel“ vs. „Ammizabad mal na starosti svoj oddiel“
1 Kr 27:24 „počet letopisov“ vs. „kniha letopisov“