< Otázka k Biblii z 2. knihy Samuelovej

Otázka: Kedy došlo v 2. knihe Samuelovej k oddeleniu tejto knihy od 1. knihy Samuelovej?

Odpoveď: V dnešných židovských Bibliách tvoria jednu knihu. 1. a 2. Kniha kráľov tvoria tiež jednu knihu. 1. a 2. Kniha Samuelova boli oddelené pri preklade Septuaginty okolo roku 250 pred n. l. V Septuaginte sa nazývajú 1., 2., 3. a 4. Kniha kráľov.

Nie je dôležité, či sa 1. a 2. kniha Samuelova považujú za jednu knihu alebo za dve. Dôležitý je obsah, ktorý sa nachádza v 1. a 2. knihe Samuelovej.

Otázka: V čom sa 2. kniha Samuelova líši od 1. knihy Kroník 1–21?

Odpoveď: Pokrývajú rovnaké časové obdobie a sú si podobné. 1. Kronika sa však viac zameriava na genealógiu a vynecháva zlé skutky, ktoré spáchal Dávid. Okrem toho je chválospev v 2. knihe Samuelovej 22 veľmi podobný Žalmu 18.

Otázka: Aké archeologické dôkazy o Dávidovej vláde máme v 2. knihe Samuelovej?

Odpoveď: Pred rokom 1993 sme nemali žiadne, ale teraz máme tri archeologické nálezy, ktoré sa môžu týkať Dávida.

Stéla z Tel Dan bola vytvorená z drahého kameňa aramejským vládcom okolo roku 800 pred Kr. Spomína „Jorama, syna Achaba, izraelského kráľa“ a „Achaziáša, syna Jorama, kráľa z Dávidovho rodu“.

Stéla z Meše (11–18) v Moabsku spomína „dom [Da]vida“. Obrázok stély z Meše, nazývanej aj Moabský kameň, si môžete pozrieť v knihe Rose Book of Charts, Maps & Time Lines na strane 77.

Reliéf Šošenka v Thébach v Egypte pripomína nájazd faraóna Šošenka/Šišaka do Júdy v roku 925 pred n. l. Spomína sa v ňom „vrchovina/výšiny Dávida“.

Viac informácií nájdete na stránke http://theophilogue.com/2009/04/24/extrabiblical-evidence-for-king-david/ (4. január 2014).

Otázka: Prečo sa v 2. Sam 1,4–10 slová Amalekitov nezhodujú so správou o Saulovej smrti v 1. Sam 31,3–5?

Odpoveď: Podrobnosti sa líšia. V 1. knihe Samuelovej 31:3–5 lukostrelci zasiahli Saula. Po smrteľnom zranení spáchal Saul samovraždu. Filištíni vzali Saulovu zbroj, aby ňou vyzdobili svoj chrám. Amalekita povedal, že to boli vozy a jazdci, že to on zabil Saula a že Filištíni nechali zbroj na mieste, aby si ju Amalekita neskôr mohol vziať.

Najjednoduchšia odpoveď je, že Amalekita klamal, lebo si myslel, že mu Dávid dá odmenu. Zrejme Amalekita narazil na Saula skôr, než Filištíni obrali mŕtveho, pretože si odniesol korunu a náramok. Bolo by tiež veľmi podivné, keby bol Amalekita v izraelskom tábore ako vojak v službách Izraelitov. Je pravdepodobnejšie, že Amalekita sa nachádzal v tej oblasti po bitke a prišiel neskôr, aby obrali mŕtvych o akékoľvek cennosti.

Josephus sa mylne pokúsil zosúladiť slová Amalekita s 1. Samuelovou 31, ale ak Amalekita klamal, nie je potrebné sa o to pokúšať.

Otázka: Existujú dnes, ako sa uvádza v 2. Sam 1,4–16, prípady, keď ľudia klamlivo vyznávajú hriechy, ktoré v skutočnosti nespáchali?

Odpoveď: V prípade Amalekita v tom videl veľký potenciálny prospech a žiadnu škodu. Určite by ho ani nenapadlo, že Dávid by to považoval za zlé. Podobne aj dnes môžu ľudia klamať o spáchaní hriechov, keď a) si nemyslia, že je to zlé, alebo b) nevidí žiadnu škodu v tom, že si tým „vylepšia reputáciu“, alebo c) vidia v tom prospech.

Čo Amalekit úplne prehliadol, je to, že Dávid bol predovšetkým ušľachtilý a čestný muž, zatiaľ čo Saul, rovnako ako mnohí iní, ním nebol. Mnohí ľudia na svete nerozumejú pojmu čestného muža alebo ženy.

Otázka: Prečo v 2 Sam 1,6–15 Dávid zabil muža, ktorý údajne zabil Dávidovho nepriateľa?

Odpoveď: Dávid považoval úctu k úradu kráľa za dôležitejšiu než to, ako rýchlo by sa mohol stať kráľom. Dávid sa možno tiež menej obával toho, že Boh poruší svoj sľub, než toho, že ľudia nebudú rešpektovať vládu. Tieto dve veci – dôvera v to, že Boh nakoniec všetko zariadi, a dôvera v to, že Božie načasovanie je najlepšie – sú dôležitými aspektmi našej viery v Boha aj dnes.

Na druhej strane, keby sa medzi ľuďmi rozniesla správa, že Dávid ušetril a dokonca odmenil muža, ktorý zabil predchádzajúceho kráľa, nebol by považovaný za legitímneho kráľa, ktorý odmeňuje tých, čo zabili jeho predchodcu.

Otázka: Aká je štruktúra tejto básne v 2 Sam 1,19–27?

Odpoveď: Tieto verše obsahujú druh hebrejskej literárnej symetrie, ktorá sa bežne vyskytuje v Starom zákone a nazýva sa chiasmus. Zrejme to bola slávna báseň, pretože autor 2. knihy Samuelovej spomína, že sa nachádza v Knihe Jashar. Tu je štruktúra tejto básne.

2 Sam 1:19 Jonatán (implicitne)

— 2 Sam 1:20 obaja muži (implicitne)

— — 2 Sam 1:21 Saul (explicitne)

— — — 2 Sam 1:22–23 Jonatan a Saul (explicitne)

— 2 Sam 1:24 Saul (explicitne)

— 2 Sam 1:25-26 Jonatan (výslovne)

2 Sam 1:27 obaja muži (implicitne)

Zaujímavou poznámkou je, že v hebrejčine sa takáto pohrebná pieseň, rovnako ako Kniha nárekov, keď je sprevádzaná nárekom, nazýva qyn. V Írsku sa pohrebná pieseň sprevádzaná nárekom nazýva „keen“. Dávid nariadil, aby to naučili mužov z Júdu, pretože Dávid ešte nebol kráľom nad Izraelom.

Otázka: Prečo v 2 Sam 1:23 Dávid povedal, že Saul bol „milovaný a príjemný za života“, keď sa Saul opakovane pokúšal Dávida zabiť?

Odpoveď: Dávid by mal veľa dôvodov na sťažovanie, keby sa tak rozhodol. Dávid bol zdvorilý a pripomínal si skoršiu a lepšiu časť Saulovho života.

Človek by prirodzene očakával, že Dávid bude mať v srdci horkú nenávisť voči Saulovi. Jeho slová tu ukazujú, že sa rozhodol túto zášť v srdci neuchovávať. Podobne aj my máme na výber, či chceme v srdci nosiť nenávisť a zášť, alebo nie. Matúš 18:21–35 a 1. Korinťanom 13 ukazujú, že to nesmieme robiť.

Otázka: Kedy by sme mali podľa 2. Samuela 1:23–24 ignorovať negatívne a paranoidné veci o človeku a hovoriť len to pozitívne, ako to urobil Dávid?

Odpoveď: Dávid sa vo svojej chvále Saula zdal byť trochu prehnaný a Písmo verne zaznamenáva to, čo spieval. Nemusíte o človeku hovoriť niečo negatívne; niekedy je lepšie mlčať. Dávid mal v tomto prípade tri ciele. Úprimne chcel smútiť za svojho priateľa Jonatána. Dávid chcel dať jasne najavo, že sa nepodieľal na smrti predchádzajúceho kráľa ani mu v tom nepomáhal. Dávid chcel získať podporu severných kmeňov. Kľúčovým bodom je, že Dávid neprejavuje voči Saulovi absolútne žiadnu zatrpknutosť.

Otázka: Keďže v 2. Sam 1,26 Dávidova láska k Jonatanovi prevyšovala lásku k ženám, znamená to, že k sebe chovali romantické city?

Odpoveď: Nie. Hebrejské slovo „aheb“ tu znamená priateľskú lásku. Nikde inde sa nepoužíva v súvislosti s homosexualitou. Ľudia môžu mať silné priateľské city bez toho, aby išlo o romantický vzťah.

Otázka: Aké boli v 2 Sam 2:1 dôsledky toho, že bol Dávid pomazaný za kráľa nad Júdskom?

Odpoveď: Dávid už bol súkromne pomazaný za kráľa Samuelom, približne pätnásť rokov predtým. Verejné pomazanie Dávida za kráľa by však vyvolalo poriadny rozruch. Po prvé, bolo by to jasným signálom pre Filištíncov, že nie je ich vazalom. Po druhé, Dávid čakal pätnásť rokov, kým zomrel Saul, Hospodinovým pomazaný, než sa stal kráľom. Dávid však nemal v úmysle súhlasiť s tým, aby sa ďalším kráľom stal Iš-Bošet, ktorého si Boh nevyvolil. Keď bol Dávid korunovaný za kráľa Júdu, znamenalo by to oddelenie od zvyšku Izraela, čo by viedlo k občianskej vojne.

Otázka: Prečo by Boh chcel, aby si Dávid v 2 Sam 2:1 zvolil za hlavné mesto Hebron?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale môžeme vidieť päť dôvodov.

1. Hebron bol jedným z najväčších miest v Júdsku.

2. Historicky tam boli pochovaní Abrahám a patriarchovia.

3. Izraeliti na severe ešte neuznali Dávida za kráľa.

4. Hebron ležal v horách, vyššie ako ktorékoľvek iné mesto v Júdsku, a bol tak bezpečnejší pred akýmkoľvek útokom. Jeruzalem, vzdialený 19 až 20 míľ na severoseverovýchod, by bol ešte lepší, ale Jeruzalem bol stále pod kontrolou Jebuzejcov.

5. Hebron bol jedným z judských miest, do ktorých Dávid už skôr poslal korisť (1. Samuelova 30:31).

Otázka: Prečo v 2. knihe Samuelovej 2:5–7 poslal Dávid poslov práve do mesta Jabeš-Gileád?

Odpoveď: Mohli si myslieť, že ich činy na počesť Saula a Jonatána nahnevajú nového kráľa Dávida. Dávid zámerne poslal poslov, aby ich uistil, že to tak nie je, a že Dávid si váži pamiatku Saula a Jonatána. Bolo to zo strany Dávida tiež múdre, aby sa pokúsil mierovou cestou získať si obyvateľov Jabeša v Gileáde, aby ho prijali za kráľa.

Otázka: Prečo sa v 2 Sam 2:8 Iš-bošet v 1 Krn 8:33; 9:39 nazýva Eš-baal?

Odpoveď: Baal môže znamenať pán, Pán alebo kanaánsky boh. „Eš-Baal“ znamená „oheň Baala“ a „iš“ znamená muž. Saul dal svojmu synovi meno Iš (muž) Baala, pravdepodobne s úmyslom označiť ho ako pána alebo Pána. Autori alebo pisári pravdepodobne zmenili meno na Bošet, čo znamená hanba. Iš-Bošet by mohol byť aj tým Išvi v 1. Samuelovej 14:49.

Otázka: Prečo v 2. Sam 2:8 Abner nepodporil Dávida?

Odpoveď: Keby Abner Dávida podporil, zabránilo by to siedmim rokom občianskej vojny. Hoci to Písmo neuvádza, nezabúdajme, že Abner bol pravdepodobne jedným z vojenských veliteľov, ktorí predtým prenasledovali Dávida. Abner bol Saulovým bratrancom, takže po Saulovom synovi by mal nárok na trón. Ľudia často trpia jedným z dvoch problémov. Buď nie sú lojálni, keď by mali byť, alebo sú lojálni k tomu, k čomu by nemali byť.

Mimochodom, Dávid vládol sedem a pol roka len nad Júdskom a Iš-bošet vládol na severe dva roky. To znamená, že Abner viedol severné armády päť a pol roka, než sa stal tvorcom kráľov a korunoval za kráľa Iš-bošeta, ktorý mal v tom čase 40 rokov. Všimnite si, že sa tam nehovorí, že izraelský ľud korunoval Iš-bošeta za kráľa; urobil to len Abner. Abner bol možno veľmi zaneprázdnený vytláčaním Filištíncov z Izraela. Abner mal väčší záujem o udržanie si moci, než o národnú jednotu alebo o to, aby sa Iš-bošet stal kráľom. Keď však Iš-bošet pokarhal Abnera za to, že si vzal za svoju jednu zo Saulových konkubín, Abner si uvedomil, že jeho moc je obmedzená, a prešiel na Dávidovu stranu, kde dúfal, že bude mať stále moc pod Joabom alebo po jeho boku.

Vynikajúcim príkladom bol brilantný nemecký chemik Fritz Haber. Bol otcom Haberovho procesu, ktorý predstavoval spôsob získavania dusíka zo vzduchu. To umožnilo Nemecku vyrábať výbušniny bez toho, aby bolo závislé od dovozu z Čile alebo iných krajín. Kniha faktov Isaaca Asimova na strane 254 poukazuje na to, že keby nebolo Haberovej práce, Nemecko by bolo v roku 1916 nútené odstúpiť z prvej svetovej vojny. Haber tiež riadil vývoj nemeckých bojových plynov počas prvej svetovej vojny. Kniha faktov Isaaca Asimova na strane 254 tiež spomína, že Haber bol po nástupe Hitlera k moci vyhnaný do exilu, pretože bol Žid.

Čomu všetkému ste verní?

Otázka: V 2. knihe Samuelovej 2:8 sa pýta, kedy by sme mali trpezlivo čakať, až zlo pominie, a v prípade potreby utiecť, a kedy by sme sa mali postaviť a bojovať, či už za to, čo nám dal Boh, alebo za to, čo dal Boh iným?

Odpoveď: Davidovo trpezlivé čakanie na Saula a jeho neochota tolerovať Iš-Bošeta sú zaujímavým príkladom toho, kedy je najlepšie byť zhovievavý a kedy nie.

Zjednodušená odpoveď znie: bojovať, keď to od nás Boh chce, a nebojovať, keď to od nás Boh nechce. Ale ako potom vieme, kedy Boh chce, aby sme bojovali?

Kresťania sú prenasledovaní v Číne, Severnej Kórei, Afganistane, Iráne, v indickom Assame a v severnej Nigérii. Samozrejme, Spojené štáty by nemali rozdeliť svoje vojenské sily na šesť častí a zaútočiť na Čínu a ostatných päť oblastí, aby naraz bránili všetkých utláčaných. Ako teda rozoznať, kedy brániť druhých a kedy to nie je možné?

Otázka: Prečo v 2. Sam 2,8–11 Abner a neskôr Iš-bošet zriadili hlavné mesto Izraela na východnej strane rieky Jordán?

Odpoveď: Nezabúdajte, že Filištíni obsadili značnú časť územia medzi Júdskom a Galilejským morom. Hlavné mesto na východnej strane by pre nich bolo ťažko dosiahnuteľné. Mahanaim bol pravdepodobne dobre opevnený, keďže sa tam Dávid uchýlil, keď utekal pred Absalomom.

Otázka: Kto boli Ašuriti v 2 Sam 2,9?

Odpoveď: Pravdepodobne to boli ľudia z dediny menom Ašuri. Ľudia z kmeňa Ašer boli ďalej. Neboli to ľudia z Aššuru, raného hlavného mesta Asýrie.

Otázka: V 2 Sam 2:10, vládol Iš-bošet dva roky, alebo vládol Dávid sedem a pol roka v Hebrone, ako sa uvádza v 2 Sam 2:11 a 2 Sam 5:5?

Odpoveď: Kresťania majú dve rôzne odpovede.

Dávid vládol nad Júdskom len sedem a pol roka: Iš-bošet, Abner a izraelská armáda sa po víťazstve Filištíncov museli stiahnuť na východ cez rieku Jordán. Podľa 2. Samuela 2:8–9 bol Iš-bošet najprv ustanovený za kráľa nad Gileádom, Ašúri a Jezreelom. Až po piatich a pol rokoch znovu dobyli dostatočné územie západne od Jordánu. Izrael teda nemal kráľa 5 a pol roka, potom vládol Iš-bošet dva roky a potom Dávid.

Dávid vládol v Hebrone sedem a pol roka: Hoci mohlo dôjsť k malému oneskoreniu pred korunováciou Iš-bošeta, toto obdobie siedmich a pol roka sa vzťahovalo na celú dobu, počas ktorej Dávid vládol v Hebrone pred dobytím Jeruzalema a vládnutím v ňom. V období medzi zavraždením Iš-Bošeta a Dávidovým nástupom na trón v Jeruzaleme Dávid nevládol nikde inde ako v Hebrone. Iš-Bošet teda bol kráľom Izraela dva roky, potom Dávid vládol v Hebrone ako kráľ Izraela aj Júdu päť a pol roka a následne presunul svoje hlavné mesto do Jeruzalema.

Prvý názor je však pravdepodobne správny; nikde sa neuvádza, že by Abner korunoval Iš-bošeta okamžite.

Otázka: Prečo v 2 Sam 2,19–24 Asahel prenasledoval práve Abnera a prečo ho Abner udrel pažbou kopije?

Odpoveď: Aj Joáb a Abišaj v 2. knihe Samuelovej 2:24 prenasledovali konkrétne Abnera. Možno si uvedomili, že Abner bol nielen hybnou silou vzbury, ale aj schopným generálom, a keby ho jednoducho zabili, Izraeliti by sa podriadili. Asahel bežal veľmi rýchlo; možno mal štíhlejšiu postavu ako Abner (ktorý bol starší) a ostatní. Abner sa nezdal príliš znepokojený tým, že by ho Asahel mohol zabiť; uvedomil si však, že táto vojna by sa skončila oveľa ťažšie, keby zabil brata Joába a Abišaja. Možno Abner namiesto toho, aby sa otočil a použil ostrý koniec kopije, mal v úmysle Asahela len zraniť. Bez ohľadu na to, čo Abner zamýšľal, úder nakoniec zabil Asahela, ktorý to nečakal.

Otázka: V 2 Sam 2,19–24 bol Asahel presvedčený, že jeho rýchly beh stačí na to, aby porazil mocného, dobre obrneného bojovníka. Asahelova prehnaná sebadôvera bola osudná. Stáva sa aj dnes, že niekto má vďaka svojim schopnostiam v jednej oblasti falošnú sebadôveru v inej oblasti?

Odpoveď: To sa často stáva v podnikaní, keď úspech v jednom odvetví vedie manažérov k presvedčeniu, že sa môžu rozšíriť aj do iných odvetví. Niekedy majú pravdu, inokedy nie. Niekedy politici a lekári, ktorí majú veľa skúseností alebo vedomostí v jednej oblasti, predpokladajú, že ich odbornosť sa prenesie do všetkých oblastí.

Otázka: Prečo v 2. Sam 2,26–32 Joáb prestal prenasledovať Abnerovu armádu?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Možno Joáb vedel, že ide o bezzmyselnú vojnu, a bol rád, že sa zastavil hneď, ako to urobil Abner. Keby však Abner nenavrhol milosrdenstvo, možno by Joáb nariadil armáde, aby bojovala ďalej a zabila čo najviac Izraelitov.

Otázka: Prečo boli straty v 2 Sam 2,30–31 – 360 oproti 20 – také nevyvážené?

Odpoveď: Dávid sa pravdepodobne naučil používať nové zbrane a nové bojové techniky v bojoch proti Filištíncom, v bojoch po boku Filištíncov z Gatu (1. Samuelova 27) a tým, že mal vo svojej armáde aj niektorých Filištíncov. (Nazývali sa Cheretiti a Peletiti.) 2. Samuelova 1:18 tiež hovorí, že Dávid naučil svojich vojakov, ako používať luky a šípy. Okrem toho mal Dávid skúsených vojakov, zatiaľ čo mnohí zo skúsených vojakov v Saulovej armáde boli zabití Filištíncami na vrchu Gilboa.

Otázka: Znamená 2 Sam 3:1, že sa bojovalo nepretržite sedem a pol roka?

Odpoveď: Išlo o stav nepriateľstva, nie o neustále boje. Nezabúdajme, že Abner, Dávid aj Joáb mali plné ruky práce s bojom proti Filištíncom. Uprostred týchto nepriateľských akcií Dávid požiadal Iš-bošeta, aby mu vrátil Dávidovu manželku Míkal, a Iš-bošet tejto žiadosti bez námietok vyhovel. Ako uvidíme neskôr v 2. Samuelovej 3–4, existujú rôzne druhy vernosti a rôzne druhy nevernosti. Počas takmer celého tohto obdobia bol Abner verný Iš-bošetovi, ale dôležitejšia otázka znie: „Bol verný Bohu?“

Otázka: Mal by sa Dávid podľa 2. Samuela 3:1–5 a 2. Samuela 5:13–16 oženiť so všetkými týmito ženami?

Odpoveď: Nie, niektoré z ich detí neskôr spôsobili Dávidovi veľa smútku. Deuteronómium 17:17 hovorí, že kráľ si nesmie brať veľa žien, aby sa jeho srdce neodvrátilo od vernosti voči Bohu. Potom, čo si Dávid vzal za manželky Míhal, Achinoam a Abigail, oženil sa ešte s Maakou, Haggitou, Abital a Eglou. Písmo už o Chileabovi/Kileabovi/Kaleabovi viac nehovorí, takže pravdepodobne zomrel skôr, ako dospel. Traja synovia jeho manželiek – Amnon, syn Achinoam, Absalom, syn Maaky, a Adonija, syn Haggity – spôsobili Dávidovi veľa smútku a ich životy skončili tragicky.

Otázka: Existujú v 2 Sam 3:3 a 1 Krn 2:23 nejaké archeologické dôkazy o kráľovstve Gešur?

Odpoveď: Áno. Spálený palác, v ktorom sa našlo sitko na pivo, bol podľa Timothyho Rennera a Iru Spara v článku „The Land of Geshur Project“ uverejnenom v New Jersey Archaeological Consortium Newsletter 3 (1988) datovaný do obdobia 1100–1000 pred n. l. Toto zničenie pravdepodobne spôsobil Joáb spolu s Izraelitmi tesne predtým, ako Dávid spáchal cudzoložstvo s Batšebou.

Q: Čo vieme o Rizpe v 2 Sam 3:7?

Odpoveď: Rizpa bola Saulovou konkubínou, čiže vedľajšou manželkou. Keď sa kráľom stal Iš-bošet, bolo zvykom, že králi zdedili konkubíny svojho otca. To by znamenalo, že Rizpa bola manželkou Iš-bošetovho otca, čo je dosť desivé. Tento zvyk je v rozpore s Levitikusom 18:8, ako aj s 1. Korinťanom 5:1 v Novom zákone. Potom s ňou mal Abner pohlavný styk. Nie sme si istí, či Rizpa mala v týchto veciach nejaké slovo. Rizpa bola tá, ktorá chránila odkryté mŕtve telá siedmich Saulových mužských potomkov v 2. knihe Samuelovej 21:8–11. Napriek svojej minulosti, keď ju „odovzdávali z ruky do ruky“, bola Rizpa verná dôstojnosti svojej širšej rodiny.

Otázka: Je v 2. Sam 3:8 vernosť obojstranná, alebo inými slovami, má vodca nejakú zodpovednosť voči svojim nasledovníkom?

Odpoveď: Abner to tak predpokladal a cítil sa zrazený Iš-bošetovým obvinením. Ľudia, ktorí vodcu dosadia do funkcie, očakávajú, že bude konať tak, ako sa od neho očakáva. Od vodcov sa očakáva, že sa budú verne starať o svoju pozíciu a o tých, ktorí sú im podriadení.

Všimnite si, že Abner nepovedal „pes“, ale „hlava psa“, čo je stále hanlivé. Židovskí komentátori to interpretovali tak, že Abner stratil trpezlivosť a nahnevane sa spýtal, či ho Iš-Bošet pohŕda ako len hlavu/vodcu svorky psov. Abner preháňa a unáhlene vyvodzuje závery z Iš-Bošetovho nelibosti nad tým, čo Abner považuje za maličkosť. Mohlo to však pomôcť pripraviť pôdu pre to, aby Abner neskôr prevzal trón, a Iš-bošet to nepovažoval za maličkosť.

Otázka: Čo mal Abner na mysli vo 2 Sam 3:12, keď povedal: „Komu patrí táto zem?“

Odpoveď: Mohlo by ísť o strategickú nejednoznačnosť zo strany Abnera. Na jednej strane Abner dosadil Iš-Bošeta za kráľa, čím sa dostal do mocenskej pozície, v ktorej mal kontrolu nad severným kráľovstvom. Na druhej strane bol Dávid právoplatným kráľom ustanoveným Bohom a Abner si uvedomoval, že Dávid by mal byť skutočne kráľom celého Izraela. Oba významy sa zhodujú v tom, že Abner povedal Dávidovi: „Mám faktickú kontrolu nad severným kráľovstvom a odovzdávam ti ho. Preto sa, prosím, o mňa dobre postaraj.“

Otázka: Prečo v 2 Sam 3,14–16 a 1 Sam 25,44 Dávid odobral Míhal jej manželovi Paltimu/Faltielovi?

Odpoveď: Keď si muž vezme ženu, ktorá je ešte vydatá, a jej manžel sa s ňou nerozviedol ani ju neopustil, je to zložitá situácia. Dávid ju neopustil dobrovoľne, ale bol donútený utekať pred Michalininým otcom, kráľom Saulom. Nie je spomenuté, či Michal protestovala proti druhému manželstvu, alebo nie. Dávid mal ako prvý manžel právo žiadať si ju späť. Nie je však spomenuté ani to, či Dávid konal v jej najlepšom záujme, či ho poháňala predovšetkým láska k Míkal, alebo pýcha. Keďže bola „odvedená“ od Faltiela, naznačuje to, že Dávid neublížil Faltielovi, ktorý sa ocitol v dosť nepríjemnej situácii voči svojmu kráľovi. Palti a Míkal si boli verní, ale medzi Dávidom a Míkal existoval predchádzajúci záväzok.

Navyše, keďže sa Dávid „oženil“ do Saulovej rodiny, mohlo to v očiach Izraelitov v severnom kráľovstve posilniť Dávidov nárok na trón po Saulovi.

Dnes môže byť opätovné manželstvo komplikovanou situáciou. Prinajmenšom je dôležité porozprávať sa so všetkými zúčastnenými.

V 2. Samuelovej 3:16 Phaltiel nasledoval Michal do mesta Bahurim, pravdepodobne asi 1,5 míle severovýchodne od Jeruzalema. Neskôr, v 2. Samuelovej 16:5–8, prišiel z toho istého mesta Šimei z domu Saula, aby preklial Dávida.

Otázka: Porušil Dávid v 2. Sam 3,14–16 Deuteronómium 24,1–4, kde sa píše, že muž, ktorý sa rozvedie so svojou ženou a ona sa vydá za iného, ju nemôže vziať späť?

Odpoveď: Vlastne nie. Dávid sa s Míhal nikdy nerozviedol; Saul ju vzal Dávidovi.

Otázka: Prečo v 2 Sam 3,24–25 Joáb obvinil Abnera z podvodu a z toho, že prišiel len špehovať Dávida?

Odpoveď: Nevidíme, že by Joáb mal akýkoľvek dôvod na takéto tvrdenie. Mohlo to však vyzerať ako možnosť. Joáb na to rýchlo poukázal, lebo nechcel mať konkurenta na poste najvyššieho veliteľa v Dávidovej armáde. Navyše, celá táto vojna začala kvôli Abnerovi a zahynuli verní muži z Júdu, vrátane Joábovho brata, a Joáb by nebol spokojný s tým, že Dávid hoduje s vrahom svojho brata.

Abner bol vo svojich vzťahoch s Dávidom s veľkou pravdepodobnosťou úprimný. V 2. Samuelovej 3:1, keď sa Dávidove sily posilňovali a Abnerove oslabovali, Abner videl konečný výsledok, keďže Iš-bošet sa dobrovoľne nevzdal trónu. Abner teda pochopil, že toto je jediné východisko.

Joáb sa zdal byť odborníkom na podvody. Bol to práve Joáb, kto sa v 2. Samuelovej 3:26–30 rozhodol zavraždiť Abnera bez toho, aby o tom informoval Dávida. Joáb prešiel od poslušnosti, nasledovania a služby Dávidovi k tomu, že robil čokoľvek, čo považoval za najlepšie pre seba samého. Hoci Abner zabil Asahela v boji, a to nie náhodou, Hebron bol mestom útočiska, takže Abner by mal aspoň právo na súdny proces. Ale ani to Joába nezaujímalo.

Niekedy je človek, ktorý koná čestne, obvinený z nelojality, a to dokonca tými, ktorí sú sami zradní. Joáb obvinil Abnera zo zrady, ale v skutočnosti to bol práve Joáb, kto sa dopustil zrady.

Otázka: Bol Joáb v 2. Sam 3,26–30 verný Dávidovi?

Odpoveď: Áno aj nie. Joáb určite prejavoval určitú lojalitu voči Dávidovi, ale svoje vlastné záujmy, vrátane pomsty a udržania si svojej pozície, považoval za dôležitejšie ako lojalitu voči Dávidovi. Rovnako ako existuje čiastočná poslušnosť, existuje aj čiastočná vernosť. Joáb mohol svoju vernosť ospravedlniť výhovorkami, že Dávida nikdy nezradil a že neporušil nič, čo mu Dávid výslovne prikázal. Joáb však s istotou vedel, čo Dávid chcel, a zradne prekazil Dávidovu vôľu a spôsobil, že jeho kráľ vyzeral ako zradný klamár. Človek by sa mohol zamyslieť nad tým, či sa čiastočná vernosť vôbec dá považovať za vernosť.

Otázka: Prečo boli v 2 Sam 3,27; 2 Sam 4,6 a 2 Sam 20,10 Abner, Iš-bošet a Amasa všetci zabití pod piatym [rebrom]?

Odpoveď: Pravdepodobne išlo o výraz znamenajúci, že boli bodnutí do dolnej časti rebier. Niektorí si myslia, že to znamená „bodnutý do brucha“, a BSB to prekladá ako „bodol ho do brucha“.

Otázka: Bolo Dávidovo kráľovstvo v 2. Sam 3:28–36 naozaj bez viny na Abnerovej krvi?

Odpoveď: Možno nie. Boli to Joáb a jeho brat Abišaj, ktorí konali na vlastnú päsť, keď zabili Abnera. Možno si mysleli, že príbuzní zavraždeného muža (Asahela) majú povinnosť postaviť vraha pred súd. Abner však Asahela nezavraždil; zabil ho čestne v boji. Napriek tomu Dávid nekonal spravodlivo a nezatkol Joába a Abišaja, aby ich popravil za vraždu. Na druhej strane si Dávid uvedomil, že ak by zatkli Joába a Abišaja, mohol by byť popravený on sám; to znamená, ak by sa Dávid nespoliehal na Boha.

Otázka: Prečo v 2 Sam 3:39 Dávid Joába iba preklial, namiesto toho, aby ho popravil?

Odpoveď: Joáb považoval Abnera len za oportunistu a možno ním v istom zmysle aj bol. Joáb chcel pomstiť spravodlivú smrť svojho brata v boji. Joáb tu ukázal, že dbal nielen na svoje vlastné záujmy, ale aj na to, čo považoval za najlepšie pre Izrael; nasledovanie Dávida nebolo jeho hlavnou starosťou. To, že Dávid v prípade potreby nedisciplinoval svojich veliteľov a synov, sa javí ako jedna z jeho najväčších slabostí. V istom zmysle Dávid uprednostnil svoje lojálne vzťahy s Joábom, Abišajom a svojimi synmi pred vernou službou pri vykonávaní Božej vôle. Dávid si to zdôvodnil tým, že nemal dosť moci na to, aby potrestal Joába a Abišaja.

Dávid vnímal Abnera ako čestného muža, aj keď bol jeho bývalým protivníkom. Úprimne smútil za Abnera, ale bola to aj mediálna udalosť, ktorej cieľom bolo presvedčiť všetkých, že Dávid s tým nemal nič spoločné. V 2. Samuelovej 3:31–38 muselo byť pre Joába a Abišaja nesmierne, nesmierne nepríjemné byť prítomní medzi ľuďmi a vodcami, keď Dávid verejne smútil za Abnera.

Otázka: Prečo v 2. Sam 4:1–2, 4–8 Rechab a Baanah zavraždili Iš-bošeta?

Odpoveď: Pravdepodobne to nebolo kvôli nejakej nenávisti voči Iš-bošetovi. Zdá sa, že Abner aj tak vynútil Iš-bošetovi kráľovskú hodnosť. Keď však ich schopný veliteľ Abner zomrel a niektorí severný šľachtici boli ochotní prejsť k Dávidovi, vypukla panika a títo muži pochopili, že severné kráľovstvo nemá žiadnu nádej na prežitie. Tiež si mysleli, že Iš-bošet sa nikdy nevzdá, a tak usúdili, že jediným východiskom je zradne vziať veci do vlastných rúk.

Dalo by sa argumentovať, že Rechab a Baanah konali podľa Božej tajnej/konečnej vôle, pretože Boh použil tento prostriedok, aby priviedol celé kráľovstvo k Dávidovi. Avšak porušili Božiu zjavenú vôľu, podľa ktorej nemáme zabíjať. Boh niekedy používa zlé činy a zlých ľudí na dosiahnutie svojich cieľov, ale to nezbavuje týchto ľudí zodpovednosti za neposlušnosť voči tomu, čo Boh prikázal.

Otázka: Prečo by v 2 Sam 4:4, 9:6–13; 16:1–4; 19:24–30; 21:7 nikto nechcel pomazať Mefibošeta za kráľa?

Odpoveď: Mefibošet mal asi 5 rokov, keď ochrnul, a mal len asi dvanásť rokov, keď bol zabitý Išbošet (pozri 2. Samuelova 4:4). Bez Abnera nebol nikto, kto by mohol slúžiť ako regent a vládnuť v mene detského kráľa. Ešte dôležitejšie však bolo, že kráľ, ktorý bol zmrzačený, by nebol schopný viesť armádu a bolo by pre neho ťažké cestovať a stretávať sa s inými.

Otázka: Mal by Dávid v 2 Sam 4:8 oslavovať Rechaba a Baanu za zavraždenie Išbošeta, keďže tvrdili, že pomstu zariadil Hospodin?

Odpoveď: Ako vedel Dávid, mali by sme si uvedomiť, že nemôžeme veriť všetkému, čo niekto povie. Aj keby tvrdili, že to bolo z Božej vôle, musíme vždy zvažovať možnosť, že si to vymysleli. Samozrejme, Boh sa môže pomstiť, ale to im nedáva právo zradne niekoho zabiť.

Otázka: Prečo si v 2 Sam 4:9–12 Rekab a Baana mysleli, že Dávid bude s nimi spokojný za to, že zradne zavraždili Iš-bošeta?

Odpoveď: Zrejme nevedeli alebo zabudli na Amalekitu, ktorý tvrdil, že zabil Saula. Považovali za samozrejmé, že Dávid bude považovať odstránenie vzbúrenca proti právoplatnému kráľovi za dobrý a zmysluplný cieľ. Nepochopili však, že Dávid nesúhlasil s ich zradnými a nečestnými prostriedkami. Mali prístup do Iš-bošetovho domu, pretože im dôveroval. Jedným z môt komunizmu a iných ideológií je „cieľ svätí prostriedky“. Rechab a Baanah sa veľmi mýlili, keď si mysleli, že pre Dávida je výsledok všetkým a vernosť ničím.

Niečo podobné sa stalo o niekoľko storočí neskôr. Keď Alexander Macedónsky dobýval Perzskú ríšu pod vládou kráľa Dária a Dárius bol zavraždený, Alexander namiesto toho, aby vrahov odmenil, ich podľa Justínovej histórie (12:6) a Curtiusa (7:5) zabil za ich zradný čin. Podobne ako mnohí ľudia, aj Alexander si cenil česť. Alexander si pravdepodobne tiež uvedomil, že v očiach svojich perzských poddaných bude mať väčšiu legitimitu ako kráľ, ak neschváli zradnú vraždu.

Otázka: Aké sú v 2 Sam 4:9–12 príklady toho, ako ľudia, vrátane nás samotných, môžu zabudnúť (v skutočnosti ignorovať) dôležité informácie?

Odpoveď: Rechab a Baanah boli presvedčení, že Dávid bude s nimi spokojný. Dávidova reakcia však naznačuje, že počuli, čo urobil s Amalekitom, ktorý tvrdil, že zabil Saula. V prípade mnohých ľudí, ktorí zabúdajú alebo ignorujú dôležité informácie, to nie je preto, že majú zlú pamäť; skôr je to niečo iné.

Máme „modely“, ktoré si vytvárame o iných ľuďoch, aby nám pomohli porozumieť realite a poskytli našej mysli stručné zhrnutia toho, ako veci fungujú. Ak máme niekoľko faktov a tie zapadajú do nášho vopred vytvoreného modelu, potom z toho vyvodíme záver, že celý model je pravdivý. Modely, podobne ako stereotypy, sú rýchlymi a efektívnymi spôsobmi, ako dospieť k záverom. Problém je v tom, že závery môžu byť nesprávne, alebo v tomto prípade veľmi, veľmi nesprávne. Problém pri vytváraní modelov spočíva v tom, že väčšina ľudí jednoducho odhodí fakty, ktoré do modelu nezapadajú. Je oveľa uspokojujúcejšie a vzbudzuje to u ostatných väčšiu dôveru, keď poviete: „Všetko tomu rozumiem“, ako keď poviete, že niektoré veci pre vás nedávajú zmysel. Ak boli Rechab a Baanah ako väčšina ľudí, nezabudli na to, čo počuli o Dávidovi a Amalekitovi, len túto skutočnosť odhodili, pretože bežní králi sa tak nesprávajú.

Pre nás bude múdrejší prístup, ak budeme vždy otvorení možnosti pokorne priznať sami sebe aj ostatným, že niektoré veci nezapadajú do nášho modelu. Potrebujeme modely; nemôžeme strácať obrovské množstvo času dôkladnou analýzou tisícok malých rozhodnutí, ktoré denne robíme. Musíme si však uvedomiť, že naše modely sú príliš zjednodušené. Ako to výstižne vyjadril jeden tvorca matematických modelov: „Všetky modely sú nesprávne, ale niektoré modely sú užitočné.“

Otázka: Prečo v 2. Sam 4,11–12 nazval Dávid vzbúrenca Iš-Bošeta spravodlivým mužom?

Odpoveď: Znie to podobne ako to, čo Dávid spieval o Saulovi vo svojej smútočnej piesni. Pokiaľ vieme, Iš-bošet bol čestný; konal čestne; lenže jeho cieľ bol namierený proti Božiemu pomazanému. Počas americkej občianskej vojny niektorí ľudia obvinili Roberta E. Leeho z toho, že je zradca, pretože prisahal vernosť, že bude bojovať za našu krajinu, a potom zmenil svoju vernosť. To je však nepravda; Lee nebol zradca. Nepoužil podvod ani zradu, ale svoju vernosť zmenil čestne. Bohužiaľ, bojoval – a bojoval dobre – za vec, ktorá viedla k trvalému zotročeniu Afroameričanov. Keby bol mizerným generálom namiesto takého dobrého, zomrelo by oveľa menej vojakov, vrátane vojakov z juhu. Ak sa vždy správate čestne, je to skvelé; ale uistite sa tiež, že bojujete na správnej strane.

Po skončení občianskej vojny nebol Lee nikdy postavený pred súd ani za zradu, ani za vojnové zločiny, pretože všetci vedeli, že je nevinný. Na jeho pozemku však vznikol Národný cintorín v Arlingtone, odkiaľ mal vždy dobrý výhľad.

Otázka: Ako veľká bola citadela v Jeruzaleme podľa 2 Sam 5,7?

Odpoveď: Citadela bola „pevnosťou“ vnútri mesta a miestom posledného útočiska. V roku 1983 Yigal Shiloh vykopal miesto, ktoré bolo pravdepodobne citadelou z čias pred Dávidom, a je veľké – má rozlohu 2 150 štvorcových stôp. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 858, a v článku Hershela Shanksa „The City of David After Five Years of Digging“ v časopise Biblical Archaeology Review 11, 6 [1985], s. 25–26.

Otázka: Prečo v 2. Sam 5,8 Dávid pohŕdal chromými a slepými?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Keďže chromí a slepí neboli veľmi pohybliví, jebusitskí vodcovia im zverili úlohu strážiť vodnú šachtu.

2. Chromí a slepí sa zvyčajne nezúčastňovali bojov. V skutočnosti neexistuje žiadna zmienka o tom, že by Dávid alebo ktokoľvek iný niekedy bojoval proti chromým a slepým, okrem tohto jediného prípadu.

3. Keďže však v tomto prípade zložili svoj status nevojakov, aby bojovali proti Dávidovi, Dávid a jeho muži proti nim bojovali, bez ohľadu na to, aké nepríjemné to bolo.

Otázka: Čo bolo Milo (alebo Millo) v 2 Sam 5:9, 1 Kr 9:15, 2 Kr 12:20, 2 Krn 32:5?

Odpoveď: Archeológovia si nie sú istí, čo bolo Millo, ale Wycliffeho biblický slovník na str. 1120–1121 uvádza, že to mohla byť pevnosť na severnej strane jeruzalemských hradieb.

V „New International Dictionary of the Bible“ (str. 651) sa uvádza, že išlo o vyvýšený val, nazývaný hradba, nachádzajúci sa mimo Dávidovho mesta.

Nech už to bolo akokoľvek, malo to strategický význam, keďže ho postavil Dávid, Šalamún ho posilnil (1 Kr 9:15, 24; 11:27) a Ezechiáš ho posilnil proti Asýrčanom v 2. Kron 32:5.

Otázka: Keďže bol Hiram z Týru taký slávny, bol v 2. Sam 5:11 a 1. Kr 5:1 anachronicky umiestnený na trón v Dávidovej dobe, ako tvrdí skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na s. 304, 325?

Odpoveď: Nie. Asimov uvádza, že Hiram z Týru sa stal kráľom práve v roku 969 pred Kr., štyri roky po Šalamúnovi (Asimov, s. 325). Študijná Biblia NIV (s. 479) však uvádza, že Hiram vládol približne v rokoch 978–944 pred Kr. a že mohol vládnuť aj ako spoluvládca so svojím otcom už v roku 993 pred Kr. Nelsonova študijná Biblia na s. 567 tiež uvádza, že Hiram vládol v rokoch 978–944 pred Kr. Nová ženevská študijná Biblia na s. 480 uvádza, že Hiram vládol približne v rokoch 980–947 pred Kr.

Otázka: V 2. knihe Samuelovej, kapitolách 5 a 6, priniesol Dávid truhlu do domu Obed-Edomovho po porážke Filištíncov, alebo predtým, ako naznačujú 1. kniha Kroník, kapitoly 13 a 14? (Túto otázku položil moslim.)

Odpoveď: 1. Kronická 13 a 14 neuvádzajú, že to bolo pred porážkou Filištíncov. Nie je v tom žiadny problém, keď si uvedomíte, že tieto pasáže nemusia byť v chronologickom poradí. Pokiaľ pasáž neprechádza slovom „potom“ alebo „následne“ či niečím podobným, môžu sa odohrávať v rovnakom čase alebo v ľubovoľnom poradí.

2. Samuelova 6:1 obsahuje slovo „opäť“, ale „opäť“ nemusí nutne znamenať po boji. Ani v 1. Kronike sa nenachádza žiadne slovo označujúce časové poradie.

Podobne súra 16:115–119 hovorí, že Židom boli zakázané rôzne potraviny. Avšak súra 16:120 hovorí o Abrahámovi. Židia začínali s Jakubom, Abrahámovým vnukom, takže tieto pasáže nie sú v správnom poradí. Je to teda problém v Koráne? V tomto konkrétnom prípade nie, pretože Korán netvrdil, že tieto verše sú v poradí. V súre 16:119–120 sa nenachádzalo žiadne slovo označujúce časovú postupnosť.

Otázka: Čo je nezvyčajné na štruktúre tohto úryvku v 2 Sam 5:17–8:18?

Odpoveď: Ide o literárny prostriedok bežný v hebrejčine, nazývaný chiasmus, ktorý sa vyznačuje symetriou veršov.

— Dávid porazí Filištíncov (5:17–25)

— — Dávid prináša truhlu do Jeruzalema (6:1–23)

— — — Boh uzatvára zmluvu s Dávidom (7:1–17)

— — Dávid sa modlí k Hospodinovi (7:18–29)

— Dávid porazí svojich nepriateľov (8:1–14)

Otázka: Čo chvályhodného urobil Dávid v 2 Sam 6:1-5?

Odpoveď: Dávid sa práve stal jediným kráľom Júdu a Izraela, a napriek tomu dal Bohu prednosť. Keď ste úspešní alebo ste boli pomazaní za kráľa nad niečím, usporiadate oslavu pre seba, alebo usporiadate oslavu na počesť Boha, vášho kráľa?

Otázka: Čo urobil Dávid zle v 2 Sam 6:3 a 1 Krn 13:7?

Odpoveď: Dávid uctil Boha tým, že dal truhlu na nový voz. Nebol to však správny spôsob, ako s truhlou zaobchádzať. Truhla sa mala prepravovať tak, že sa cez slučky vložili tyče a niesli ju Leviti, nie zvieratá.

Dnes sa niekedy stáva, že robíme veci, aby sme Boha osobitne uctili. Boh však chce, aby sme Ho uctievali len spôsobmi, ktoré nie sú v rozpore s tým, čo učí Biblia.

Otázka: Ako vznikli cimbaly, o ktorých sa píše v 2. Sam 6:5?

Odpoveď: Hoci nevieme, odkiaľ pochádzajú, išlo o veľmi starobylý hudobný nástroj. Podľa diela The Expositor's Bible Commentary, zväzok 3, s. 879, sa zdá, že hebrejský množný tvar „mesiltayim“ pochádza zo starovekého ugaritského slova „msltm“. Obyvatelia Ugaritu žili na pobreží Sýrie a Libanonu už pred dobou Abraháma.

Otázka: Prečo Boh v 2. Sam 6:6–7 a 1. Kron 13:9–14 zabil Uzu?

Odpoveď: Uza a ostatní prejavili neúctu voči Bohu tým, že v 2. knihe Samuelovej 6:3 niesli truhlu na hrboľatom voze. Truhla sa mala niesť na tyčiach a to výlučne Levitmi. Niektorí sa domnievajú, že Boh konal nespravodlivo, keď zabil Uzu za to, že sa snažil truhlu stabilizovať.

Je však potrebné zvážiť tri body.

1. Uza a ostatní sa k truhle nesprávali s úctou, ktorú im Boh prikázal preukazovať. Dávid si neskôr v 1. Kronike 15:13 uvedomil, že urobil chybu, keď povolil ľahostajný prístup k truhle.

2. Bohovi zrejme išlo viac o úctu, ktorú ľudia preukazovali truhle, ako o to, či sa dostala do blata. Blato by zlatu aj tak neublížilo.

3. Pokiaľ ide o predmety uctievania, Boh má právo stanoviť pravidlá. Naša služba Bohu musí prebiehať podľa Božích podmienok, nie podľa našich.

Otázka: Prečo v 2. Sam 6,6–7 Boh nezabil Filištíncov, ktorí sa dotýkali truhly, keď v 2. Sam 6,6–7 zabil Uzu za to, že sa jej dotkol?

Odpoveď: Biblia neuvádza, či Filištíni niesli truhlu rukami alebo pomocou tyčí. V každom prípade však Boh vedel, že nepoznali Božie pravidlá týkajúce sa truhly, a Boh berie do úvahy, koľko mohol človek vedieť, ako ukazujú Rímskym 4:15 a 5:13.

Otázka: Znamená to, že keď sa v 2 Sam 6,7 hovorí o truhle ako o posvätnej, mali by sme uctievať relikvie tak, ako to robia pravoslávna a katolícka cirkev?

Odpoveď: Nie. Ak by sa to týkalo „relikvií“, podporovalo by to skôr to, aby sa relikvie nikdy nedotýkali, ako ich uctievanie. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Uza bol zabitý za porušenie zákona o dotyku truhly (Numeri 4:15), nie za nedostatok uctievania alebo úcty.

2. Izraeliti mali mať úctu k tejto truhle Pánovej, ale ide o iný druh úcty, než akú prejavujeme voči ľudským veciam.

3. Hoci je úcta k Božiemu ľudu na zemi aj v nebi v poriadku, je to niečo iné ako uctievanie. Uctievanie sa líši od úcty v tom, že zahŕňa modlitbu k obrazu alebo soche alebo modlitbu prostredníctvom nich.

Otázka: Prečo v 2 Sam 6,20 Dávid (údajne) tancoval na verejnosti bez odevu?

Odpoveď: Dávid nebol nahý; podľa 2. Samuela 6,14 mal na sebe ľanový efod. Dávid nebol oblečený v kráľovských šatách ani sa nesprával tak, ako si Míkal myslela, že by sa mal kráľ správať, a Míkal ho za to kritizovala.

Jedna vec je kritizovať človeka, aby sa zlepšil. Iná vec je kritizovať človeka takým spôsobom, že tým preukážete, že k nemu už nemáte žiadnu úctu.

Otázka: Ako by sme mali vnímať situáciu opísanú v 2. Sam 6:20, keď sa snažíme potešiť Pána a iný veriaci sa nám sarkasticky vysmieva?

Odpoveď: Všimnite si štyri dobré veci, ktoré urobil Dávid.

Žiadna odveta: Nemali by sme sa mstiť (Lukáš 6:27–36 a Matúš 5:43–44) ani sa brániť (1. Petrov 2:23).

Obhajovať: Mali by sme obhajovať svoje konanie tým, že vysvetlíme, prečo je to, čo robíme, správne. Podobne aj v Rímskym 14:16 sa píše, aby sme nedovolili, aby to, čo považujeme za dobré, bolo označované za zlé.

Pokračovať: Dávid zdôrazňuje, že v tom bude pokračovať.

Sústredte sa na Boha, nie na posmievača: Mali by sme sa rozhodnúť, že nedovolíme, aby pár zlých slov pokazilo naše zážitky z uctievania Boha.

Otázka: V 2. Sam 6:23, nemala Míkal deti kvôli svojim poznámkam voči kráľovi?

Odpoveď: Áno, to je to, čo tento verš ukazuje. Míkal nemala deti kvôli svojim poznámkam, ktorými prejavila neúctu voči svojmu manželovi, kráľovi. Biblia sa však nevyjadruje k tomu, či to, že nemala deti, bolo spôsobené Božou vôľou alebo Dávidovou neprítomnosťou.

V každom prípade však jedno nelojálne, bezbožné slovo od niekoho, od koho by ste očakávali lojalitu a zbožnosť, môže mať dlhodobý účinok. Matúš 12:36 hovorí: „Ale hovorím vám, že ľudia budú v deň súdu skladať účty za každé nedbanlivé slovo, ktoré vyslovili.“ (BSB). To nás vedie k rovnakému záveru, aký nás naučil Jakub v Jakubovi 1:19.

Otázka: Prečo bola Míkal v 2. Sam 6,23 po zvyšok svojho života bezdetná?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, existujú však štyri možnosti.

1. Nikdy nemohla mať deti. Všimnite si, že nemala deti ani s Faltielom.

2. Dávid zámerne nechcel mať s ňou žiadne deti, keďže ho nerespektovala.

3. Dávid s ňou nebol často a ona neotehotnela.

4. Dávid s ňou bol často, ale Boh spôsobil, že Míkal zostala bezdetná po tom, čo prejavila neúctu voči svojmu manželovi.

Nech je to akokoľvek, Písmo mlčí o tom, či sa Míhal niekedy zmierila, obrátila sa buď na Dávida, alebo na Boha a požiadala o odpustenie.

Písmo mlčí o priamom dôvode, prečo nemala žiadne deti. Možno je dôvodom toho, že Písmo mlčí, to, že to nemusíme vedieť. Poučenie pre nás je tu to, že Míkal nepreukazovala úctu svojmu manželovi a izraelskému kráľovi a akýmkoľvek spôsobom ju za to Boh potrestal.

Otázka: V 2. Sam 7,1–2, pochádzajú všetky naše dobré úmysly skutočne od Boha?

Odpoveď: Nie. Hoci Boh pozná všetko, čo si myslíme (Žalm 139:2), a všetko, čo povieme, ešte skôr, ako to povieme (Žalm 139:4), Boh sa rozhodol, že nás nebude ovládať ako bábky. Niektoré dobré veci vychádzajú z vlastnej iniciatívy veriaceho, ako ukazuje 2. Korinťanom 8:17. V tomto prípade mal Dávid dobrý úmysel, ale nebola Božou vôľou, aby tento úmysel uskutočnil. Dôležité je poslúchať Božiu vôľu, nie len nasledovať dobré úmysly. Dobré úmysly nemôžu nahradiť poslušnosť.

Otázka: Bol Nátan v 2. Sam 7,3–17 falošným prorokom, keď najprv povedal Dávidovi, aby urobil, čo chce?

Odpoveď: Nie. Byť pravým prorokom neznamená, že nikdy nepoviete nič nesprávne. Znamená to, že keď pravý prorok hovorí ako prorok: „Toto hovorí Hospodin“, je to Božie pravé slovo.

Otázka: V 2. Sam 7,13.16 sa píše, že Šalamúnovo kráľovstvo bude zrejme trvať naveky, ale netrvalo. Ako to vysvetlíme?

Odpoveď: 2. Samuelova 7:5–17 je jedno proroctvo adresované Dávidovi, ktoré má dvojité naplnenie: týka sa Dávidovho potomstva, a to bezprostredného aj dlhodobého. Hneď po Dávidovej smrti sa jeho vlastný potomok, Šalamún, stane kráľom a práve Šalamún postaví chrám. Z dlhodobého hľadiska 2. Samuelova 7:13 sľubuje, že trón Šalamúnovho kráľovstva bude ustanovený navždy.

Biblia tiež hovorí, že Mesiáš bude pochádzať z Dávidovho rodu: Jeremiáš 23:5; a v Novom zákone Lukáš 3:31; Skutky apoštolov 13:22–23; Zjavenie 22:16.

Mnohé židovské talmudy uvádzajú, že Mesiáš bude pochádzať z Dávidovho rodu. Podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 298, túto myšlienku zvažovali určité skupiny v neskorom judaizme, napríklad 4QFlor.

Ukázalo sa, že toto tvrdenie je pravdivé v dvoch rôznych zmysloch. Z biologického hľadiska pochádzal Ježiš od Márie, ktorá bola potomkom Dávida, ale nie Šalamúna, ako uvádza Lukáš 3:23–31. Z právneho hľadiska, nie však z biologického, bol Ježiš synom Jozefa, potomka Dávida aj Šalamúna (Matúš 1:6–16). Biologicky teda Ježiš pochádzal z Dávidovho rodu cez Máriu, ale kráľovská hodnosť sa neprenášala cez matku. Takže len cez Máriu by Ježiš nemal právo na kráľovskú hodnosť v Izraeli. Keďže však bol Ježiš z právneho hľadiska Jozefovým synom, mal právo na trón.

V tejto súvislosti sa však vynárajú dve zaujímavé vedľajšie otázky.

Keby bol Ježiš skutočne biologickým potomkom Jozefa, porušilo by sa biblické proroctvo. Jozef bol podľa Matúša 1:11–12 potomkom kráľa Jekoniáša (Jehojachina), ktorý bol potomkom Šalamúna. Jeremiáš 22:30 však hovorí, že žiadny potomok Jekoniáša už nikdy nebude sedieť na tróne.

Druhým problémom je, že od exilu nebol žiadny potomok Dávida, ktorý by bol kráľom, a len málo Židov dnes vôbec vie, z ktorého kmeňa pochádzajú (hoci niektorí kňazi s priezviskom Cohen to vedia). Z čisto židovského hľadiska sa teda zdá, že toto proroctvo sa nenaplnilo – pokiaľ, samozrejme, nebol Šalamúnov trón navždy upevnený skrze Krista.

Otázka: Čo je významné na Dávidovom postoji v 2 Sam 7,18–29?

Odpoveď: Na jednej strane by to pre Dávida mohlo byť veľmi sklamaním. Dávid ponúkol, že postaví chrám pre Boha, pričom použije všetky svoje vlastné zdroje, a Boh ho tu výslovne odmietol. Dávid tak veľmi túžil postaviť dom pre Boha. Boh povedal „nie“, ale potom sa obrátil a postavil živý dom pre Dávida prostredníctvom Šalamúna a jeho potomkov.

Môžeme sa domnievať, že keďže Boh vedel, čo Dávid urobí s Batšebou a moabskými mužmi, nepovažoval za vhodné, aby práve Dávid postavil chrám.

Niekedy chceme niečo urobiť, aby sme pomohli Bohu, lebo si myslíme, že nás Boh potrebuje. V skutočnosti je to však Boh, kto sa o nás stará, a nie naopak.

Viac informácií nájdete v knihe The Tony Evans Bible Commentary na strane 328.

Otázka: Mal Dávid v 2. Sam 8,2 právo zabiť dve tretiny moabských mužov?

Odpoveď: Dávid tu postupoval veľmi prísne. Jeho cieľom zrejme nebolo zabiť všetkých Moabčanov, ale oslabiť ich schopnosť vzbúriť sa. V Písme sa nikde nehovorí, že by Boh tento čin schválil. Naopak, v 1. Knihe kráľov 5:3 sa píše, že Boh nechcel, aby práve Dávid postavil chrám, pretože Dávid bol muž vojny.

Otázka: Porazil Dávid v 2 Sam 8:3 Hadadezera, alebo Hadarezera, ako uvádza 1 Kr 18:3?

Odpoveď: Tento rozdiel v jednom písmene v hebrejčine je s najväčšou pravdepodobnosťou chybou pisára. V knihe „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ (str. 130) sa uvádza, že hebrejské písmená „d“ a „r“ sú si navzájom podobné.

Otázka: V 2 Sam 8:4 zajal Dávid 1 700 jazdcov, alebo 7 000 vozatajov/jazdcov, ako uvádza 1 Kron 18:4?

Odpoveď: Bolo to tisíc vozov a 7 000 vozníkov. Aj 1. Kronická 18:4, aj Mŕtve morské zvitky v 2. Samuelovej 8:4 uvádzajú číslo 7 000. Aj grécky preklad Septuaginta uvádza 1 000 vozov a 7 000 jazdcov. Číslo 1 700 v masoretskom texte 2. Samuela 8:4 je teda takmer s určitosťou chybou pisára. To isté uvádzajú publikácie When Critics Ask, s. 171–172, Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 184, The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 4, s. 398, a NIV Study Bible k 2. Samuelovej 8:4. Masoretský text obsahuje aj gramatickú chybu, ktorá naznačuje, že jedno slovo chýba.

Otázka: Prečo je v 2 Sam 8:17 Achimelech uvedený ako syn Abiatara, keďže Abiatarov otec, ktorý bol zabitý ešte predtým, ako sa Dávid stal kráľom, sa volal Achimelech?

Odpoveď: Existujú dve možnosti.

Chyba prepisovača: Je pravdepodobné, že mená boli vymenené. Tak v 2. Samuelovej 8:17, ako aj v 1. Kroník 18:16 sa v sýrskom preklade uvádza „Abiatar, syn Achimelecha“ namiesto „Achimelech, syn Abiatara“, ako to uvádza masoretský text a Septuaginta. (2. Samuelova 8:17 a 1. Kronická 18:16 sa v Zvitkoch od Mŕtveho mora nezachovali.) Viac o tomto pohľade nájdete v publikáciách The New Geneva Study Bible, s. 438, a New International Bible Commentary, s. 380.

Vnuk pomenovaný po dedovi: Ak bol vnuk pomenovaný po svojom mučeníckom dedovi, mladý Achimelech sa pravdepodobne stal kňazom až v závere Dávidovej vlády. V diele „Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 3, s. 911 sa uvádza, že táto prax, nazývaná papponymia, bola bežná. (pozri 1. Kronická 6:9b–10a; 7:20). Tento názor nájdete v diele The Bible Knowledge Commentary: Old Testament, s. 466.

Otázka: Ako mohli byť Dávidovi synovia kňazmi podľa 2 Sam 8:18, keďže Dávid pochádzal z kmeňa Júdu, a nie z kmeňa Léviho?

Odpoveď: Neboli; neexistuje žiadny dôkaz, že by Dávidovi synovia mali v chráme akékoľvek kňazské povinnosti. Hoci je tu použité bežné hebrejské slovo pre kňazov (kohen), 1. Kronická 18:17 uvádza, že slúžili ako najvyšší úradníci. Kniha When Critics Ask, s. 172, poukazuje na to, že toto hebrejské slovo znamená aj sluha, minister alebo poradca.

Otázka: Kto boli v 2. Sam 8:18 Cheretiti a Peletiti?

Odpoveď: Boli to filistínski vojaci, ktorí verne slúžili v Dávidovej armáde. Podľa 2. Samuela 8:18 boli pod velením Dávidovho veliteľa Benaiáša.

Zvlášť v ugaritčine sa slovo „Krty“ používa na označenie ľudí z ostrova Kréta. Cheretiti teda pravdepodobne neboli len Filištíni, ale konkrétne kmeň Filištíncov pochádzajúci z ostrova Kréta.

Otázka: Aká je štruktúra kapitoly 2 Sam 9:1–13?

Odpoveď: Je napísaná formou chiasmu, čo je bežný prvok hebrejskej poézie.

9:1 Dávid chce preukázať milosť Saulovej rodine

- 9:2–5 Dávid hovorí so Zibom, Saulovým sluhom

- - 9:6–8 Dávid preukazuje milosť Mefibošetovi

- 9:9–11a Dávid hovorí so Zibom, Saulovým sluhom

9:11b–13 Dávid preukazuje milosť Saulovej rodine prostredníctvom Mefibošeta

Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 916.

Otázka: Prečo bol Dávid v 2 Sam 9:1–13 milosrdný k chromému Mefibošetovi, keď podľa 2 Sam 5:8 pohŕdal chromými a slepými, ktorí bránili Jeruzalem?

Odpoveď: Hoci chromí a slepí nedokázali dobre bojovať, Dávid nenávidel myšlienku, že by ich musel zabiť, aby sa zmocnil akvaduktu zásobujúceho Jeruzalem. Skutočnosť, že Mefibošet bol chromý, nijako nezväčšila ani nezmenšila Dávidovu láskavosť voči nemu.

Môžu mať dobrí vojaci dnes podobné pocity? Chcel by si ako vojak niekedy zastreliť malé dieťa? A čo keby to malé dieťa držalo pušku AK-47 a mieri na teba? Áno, zabil by si ho, ale necítil by si sa pri tom dobre a nenávidel by si okolnosti, ktoré ťa k tomu donútili.

Otázka: Prečo bol Dávid v 2. Sam 9,1–13 láskavý k Mefibošetovi?

Odpoveď: Dávid nebol k Mefibošetovi láskavý len preto, že ho náhodou stretol. Skôr sa Dávid rozhodol vyhľadať Mefibošeta, lebo hľadal spôsoby, ako prejaviť súcit voči Saulovej rodine a dokázať, že k nim necíti nenávisť. Dávid dal Jonatanovi v 1. Samuelovej 20:42 sľub, že sa postará o neho a jeho rodinu, a Dávid bol muž cti. To je podstata toho, čo je zmluvná láska v Starom zákone – sľúbený záväzok a dôvera. Hoci bol Jonatan mŕtvy a už nemohol nič urobiť, aby Dávidovi pomohol alebo ublížil, Dávid sa chystal dodržať svoj záväzok postarať sa o Jonatanových potomkov.

Mefibošet však o tomto sľube pravdepodobne nevedel a bol šokovaný Dávidovou láskavosťou. Mefibošet bol chromý (2. Samuelova 4:4), pretože ho jeho pestúnka vzala so sebou, keď utekala pred Dávidom. Mefibošet mal v tom čase asi päť rokov. Králi často zabíjali všetky deti svojich predchodcov a predpokladalo sa, že Dávid sa bude správať ako typický kráľ a bude chcieť urobiť to isté. Dávid však nebol obyčajný kráľ.

Mefibošeta možno alegoricky vnímať ako stratenú osobu. Je to chudobný vyhnanec, chromý, ktorý nemá žiadnu možnosť dostať sa k Dávidovi. Ale z milosti a zmluvnej lásky dal Dávid Mefibošeta priviesť do Jeruzalema a postaral sa o neho.

Ďalšie informácie nájdete v publikáciách: New International Bible Commentary, s. 380; The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 916–918; The Tony Evans Bible Commentary, s. 329–330; Evangelical Commentary on the Bible, s. 218–219; Believer’s Bible Commentary, s. 332–333; a The Bible Knowledge Commentary: Old Testament, s. 466.

Otázka: V 2. Sam 9,1 – povedal to Dávid po poprave Saulových synov, ako uvádza Asimovova príručka k Biblii, s. 309?

Odpoveď: Asimov tvrdí, že Dávid to povedal po popravách, pretože pred popravami by nebolo ťažké nájsť členov Saulovej rodiny.

V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

Hľadanie syna, ktorý by mu bol verný: Dávid nepovedal, že hľadal len jedného zo Saulových synov. Skôr povedal, že hľadal jedného zo Saulových synov, ktorému by mohol preukázať milosrdenstvo kvôli Jonatanovi.

Nie je to chronologické: 2. Samuelova 21:1 hovorí, že poprava Saulových synov sa udiala „za vlády Dávida“, a to nemusí byť nutne chronologické. Inými slovami, je možné, že Asimov má v tomto prípade pravdu.

Otázka: Kde sa nachádzalo Lo-Debar podľa 2 Sam 9:4?

Odpoveď: Lo-Debar ležal na východ od Jordánu a na juh od Galilejského mora. Toto mesto by bolo bezpečným miestom ďaleko od Jeruzalema, na druhej strane rieky Jordán a blízko púšte, odkiaľ by Dávid mohol v prípade potreby uniknúť do púšte. V publikácii New International Dictionary of the Bible na strane 599 sa uvádza, že toto mesto doteraz nebolo objavené. Wycliffe Bible Dictionary na s. 1044 a The Expositor's Bible Commentary, zväzok 3, s. 917 uvádzajú, že hoci poloha nie je istá, archeológovia sa domnievajú, že by sa mohlo jednať o Umm ed-Dabar, približne 8 až 10 míľ južne alebo juhojuhovýchodne od Galilejského mora. Lo-Debar tiež znamená „nič“.

Otázka: Keďže pôvodným motívom Dávida v 2. Sam 10:2,4–8 bolo zrejme prejaviť láskavosť voči Nahášovmu synovi, prečo proti nemu Dávid vytiahol do vojny?

Odpoveď: Dávid nevedel o Hanunovi, synovi Naháša, nič, ani dobré, ani zlé, ale chcel uctiť život kráľa, ktorý bol jeho spojencom. Možno Dávid konal v súlade s politickou etikou, ale Hanunovi šľachtici, možno v obavách z väčšieho kráľovstva susediaceho s Ammonom, navrhli Hanunovi, aby to interpretoval úplne inak. Keď Hanun neočakávane prejavil, že chce byť Dávidovým nepriateľom, Dávid mu vyhovel. Hanun vyjadril pohŕdanie voči Dávidovi a nebál sa to dať najavo. Dávid pravdepodobne usúdil, že ak nebude konať, aj iné národy budú Izrael pohŕdať.

Otázka: Ako sa v 2 Sam 10,2.4–8 môže paranoja alebo predpokladanie najhorších úmyslov u druhých stať samosplniteľným proroctvom?

Odpoveď: Keď od druhých očakávate zlé, ľahko sa vám môže vymknúť, že očakávate, že budú proti vám. Keď ľudia vedia, že im nedôverujete a dokonca si myslíte, že vám ublížia, môžu si hneď položiť otázky: „Existuje dôvod, prečo to o mne tak cítia?“, „Je tu niečo, čo by som mal vedieť, aby som sa proti nim mohol brániť?“ a „Mal by som konať tak, ako to odo mňa očakávajú?“

Otázka: Ako mohli Joáb a Dávid v 2. Sam 10,7–19 poraziť spojené vojsko Ammonitov a Sýrčanov?

Odpoveď: V odpovedi treba zohľadniť tri body.

1. Byť vozníkom bojujúcim proti slabo vyzbrojenej armáde je relatívne bezpečná úloha. Stačí len strieľať šípy z diaľky. Ak by sa armáda priblížila príliš blízko, stačilo by jednoducho odohnať kone ďalej. Pechota by nedokázala zastaviť útok vozov, ak by mala k dispozícii len krátke meče.

2. Boj proti dobre vyzbrojenej pechote je však iná vec. Izraeliti mali skúsenosti s bojom proti filistínskym bojovým vozom. Mali šípy a zoskupená skupina peších lukostrelcov by mala koncentrovanejšiu palebnú silu než bojové vozy. Múr pechoty s dlhými kopijami by zastavil útok bojových vozov.

3. O niekoľko storočí neskôr sa o tom na vlastnej koži presvedčil perzský kráľ Dárius, keď falangy macedónskej armády, zloženej prevažne z pechoty, zakaždým porazili obrovské množstvo perzskej jazdy.

Otázka: Aké boli dôsledky tejto vojny, ako sa uvádza v 2 Sam 10:17–19?

Odpoveď: Naháš, kráľ Ammonitov, bol porazený Saulom už v 1. Samuelovej 11, potom, čo Ammoniti zaútočili na Jabéš-Gileád. Predpokladá sa, že pomáhal Dávidovi, keď bol Dávid na úteku pred Saulom. Dávid preto chcel vyjadriť sústrasť, keď kráľ Naháš zomrel. Táto vojna mala pôvodne slúžiť len na potrestanie Hanuna, kráľa Ammonitov, za hanebné zaobchádzanie s Dávidovými vyslancami, podobné tomu, aké sa mohlo uplatňovať voči vojnovým zajatcom. Dávid to však rozpoznal ako to, čím to skutočne bolo: vyhlásenie vojny. Keď však Hanun priviedol mnohých spojencov z rôznych aramejských (sýrskych) kráľovstiev, Izraeliti si uvedomili, že to nebude ľahká bitka (2. Samuelova 10:11–12). Dve izraelské armády nakoniec porazili všetkých nepriateľov a podriadili si kráľovstvá až po rieku Eufrat. Z politického aj vojenského hľadiska to vyzeralo ako veľké víťazstvo Izraelitov. Niekedy však uprostred veľkého úspechu musíme byť opatrní, aby sme neznížili ostražitosť a nedovolili, aby sa k nám vkradlo niečo zlé, ako ukazuje nasledujúca kapitola.

Cudzoložstvo s Batšebou bolo zlomovým bodom v Dávidovej vláde. Potom stratil rešpekt medzi ľuďmi a čelil viacerým povstaniam. Boje a tesné uniknutie zničenia v súboji s Absalomom boli závažnejšími krízami než získanie územia až po Eufrat.

Otázka: Bolo v 2 Sam 10,18 700 vozníkov, alebo 7 000 vozníkov, ako uvádza 1 Kr 19,18?

Odpoveď: Mohlo to byť oboje. Ide zrejme o chybu kopírovateľa masoretského textu.

2. Samuelova 10:18 uvádza v masoretskom texte a v Septuaginte 700 vozov a 40 000 jazdcov.

V 1. Kronike 19:18 sa v masoretskom texte aj v Septuaginte uvádza 7 000 mužov bojujúcich na vozoch a 40 000 pešiakov.

Pravdepodobne to bolo 700 mužov bojujúcich na vozoch a 40 000 pešiakov.

Doktrína neomylnosti znamená, že veríme, že Biblia bola v pôvodných rukopisoch bez akejkoľvek chyby (vrátane skutočných protirečení), ale uznávame, že pri prenose došlo k niektorým chybám prepisovačov.

Objektívne nie je možné ani dokázať, ani vyvrátiť, či išlo o chybu prepisovača alebo o chybu v pôvodných rukopisoch. Avšak

1. Vzhľadom na mnohé archeologicky overené tvrdenia v Starom zákone a

2. vzhľadom na to, že väčšina ostatných miest, kde sa v moderných kópiách vyskytujú skutočné nezrovnalosti, sa týka čísel,

dôkazy síce nie sú jednoznačné, ale skôr nasvedčujú chybe prepisovača.

Otázka: Aká je štruktúra týchto dvoch kapitol v 2. Sam 11–12?

Odpoveď: Sú usporiadané ako chiasmus a ide o jeden z dlhších chiasmov v Písme.

11:1 Dávid posiela Joába obliehať Rabbu

- 11:2–5 Dávid splodil dieťa s Batšebou

- - 11:6–17 Dávid dáva zabiť Uriáša

- - - 11:18–27a Joáb posiela Dávidovi posla

- - - - 11:27b Hospodin je veľmi rozhorčený

- - - 12:1-14 Hospodin posiela Dávidovi posla

- - 12:15–23 Hospodin zabíja Dávidovho malého syna

- 12:24-25 Dávid opäť oplodnil Batšebu

12:26–31 Joáb posiela po Dávida, aby dobyl Rabbu

Ďalšie informácie nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 3, s. 927, 940.

Otázka: Keďže bol Dávid mužom Božím, ako mohol v 2. Sam 11,1–5 túžiť po žene iného muža, dopustiť sa cudzoložstva, opiť niekoho a nariadiť vraždu? (Túto otázku položil ateista.)

Odpoveď: Dávida nemožno ospravedlniť; týmito činmi sa dopustil veľkého hriechu. Nachádzal sa v pohodlnej situácii; bol pánom všetkého – všetkého, ako sa ukázalo, okrem seba samého. Namiesto toho, aby išiel s armádou, lenivoval, bol v istom zmysle „príliš pohodlný“ a mal blúdiaci pohľad. Dávid kráčal s Bohom vo víťazstve a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chcel dopustiť hriechu. Skôr sa Dávid dostal do zraniteľnej situácie a neodvrátil zrak, ale podľahol pokušeniu. Deuteronómium 27:24 zdôrazňuje, aké zlé je, keď niekto tajne zabije svojho blížneho.

V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Problémom tu nie je údajný rozpor v Biblii. Písmo iba zaznamenalo zlé veci, ktoré Dávid povedal a urobil. Dávid o tom nielen uvažoval; Dávid bol muž činu a uskutočnil to. Niekedy je byť človekom činu zlá vec.

2. Problémom je tu rozpor vo vnútri samotného Dávida. Dávid bol muž podľa Božieho srdca, ale 2. Samuelova 12:10 hovorí, že Dávid tu pohŕdal Bohom. Mnohí ľudia však v určitom období svojho života majú rozdvojenú myseľ (pozri Jakub 1:8). Pokrytci existovali vždy a všetci sa zhodneme, že v tomto prípade bol Dávid pokrytcom prvého stupňa.

3. Skutočnou otázkou je, prečo by Boh aj tak miloval a používal niekoho ako Dávida. K tejto otázke sú štyri veľmi jednoduché body.

3.1 Boh môže robiť, čo chce, s kýmkoľvek chce. Kto sme my, aby sme Bohu hovorili, ako má používať svoje stvorenia?

3.2 Boh vedel, že Dávid k Nemu skutočne choval úprimnú lásku. Poučenie z toho je, že hoci nie každý pokrytec je skutočným veriacim, niektorí pokrytci môžu byť napriek tomu skutočnými veriacimi a pod svojou pokryteckosťou skrývajú úprimnú lásku k Bohu.

3.3 Boh miloval Dávida a za jeho pokrytectvo ho prísne potrestal. Prísny trest môže byť formou Božej lásky: hoci je v danej chvíli nežiaduci, môže priniesť ovocie pokánia.

3.4 Potom, čo sa Dávid pokánil, Boh mu úplne odpustil. Dávid musel stále znášať dôsledky a trest; napriek tomu mu však bolo odpustené. Aj my by sme mali odpúšťať tým, ktorí sa pokánili. List Rímskym 15:7 hovorí, že by sme sa mali navzájom prijímať tak, ako nás prijal Kristus.

Ako odlišnú, ale dopĺňajúcu odpoveď uvádzame, čo o skutočnom probléme hovorí publikácia Today’s Handbook for Solving Bible Difficulties na s. 260–261.

„Majte na pamäti, že len veľmi málo z Božích vyvolených nástrojov bolo bez chyby alebo dokonca bez vážneho hriechu. Mojžiš bol vrah. Dávid bol cudzoložník a vrah. Jakub bol podvodník a Abrahám bol klamár. Jonáš bol rasista, ktorý sa vzbúril proti myšlienke, že Boh odpustí Asýrčanom. A čo Petrova impulzívnosť a sporné postoje, ktoré prejavovali Jakub a Ján? Napriek tomu ich Boh všetkých použil.

Boh môže použiť kohokoľvek, koho si vyberie. Použil Bileáma, sýrskeho proroka. Použil Kýra, perzského kráľa. Dokonca použil faraóna a jeho zatvrdilosť srdca, aby posunul svoj plán dopredu. … Táto skutočnosť ma povzbudzuje.“

Otázka: V 2 Sam 11,1 – zvyčajne zostával Dávid doma, keď armáda išla do vojny?

Odpoveď: Nie. Dávid išiel s armádou v 2. Samuelovej 5:2; 8:1–14 a 10:17. Keď však Dávid zostarol, jeho muži ho požiadali, aby zostal v meste (2. Samuelova 18:3; 21:17).

Otázka: Čo vieme o pôvode Batšeby (2 Sam 11:3)?

Odpoveď: Batšebin manžel Uriáš bol Chetita a Chetiti zvyčajne pracovali v chráme. Uriášovo meno znamená „Hospodin je moje svetlo“, takže jeho rodičia boli pravdepodobne veriaci. Batšebiným otcom bol Eliam, jeden z Dávidových udatných mužov (2. Samuelova 23:34). Eliam bol synom Achitofela, Dávidovho múdreho poradcu. Neskôr, keď sa Absalom vzbúril proti Dávidovi, Achitofel prešiel na stranu Absaloma namiesto Dávida. Možno mu spôsob, akým Batšeba prišla o svojho prvého manžela, zanechal v ústach trpkú pachuť.

Otázka: Čo nám 2 Sam 11,1–5 hovorí o záznamoch v 2. knihe Samuelovej?

Odpoveď: Zvyčajne dvorskí kronikári zaznamenávali kráľove dejiny; a kráľ mal priamu kontrolu nad tým, čo sa do nich zahrnie a čo sa vynechá. Tento úryvok ukazuje, že tento záznam nebol pod kontrolou kráľa. Ani Dávid, ani Šalamún by pravdepodobne nechceli, aby sa táto informácia zverejnila, takže to nebolo pod ich kontrolou.

Otázka: Prečo sa v 2 Sam 11:3 Eliam, Batšebin otec, v 1 Kr 3:5 nazýva Amiel?

Odpoveď: V Starom zákone sa nachádza najmenej 22 párov miest, kde mali ľudia dve mená. Odpoveď nájdete v diskusii k 2. Mojžišovej 2:18.

Otázka: Prečo v 2 Sam 11:8 a nasl. dal Dávid Uriášovi dar?

Odpoveď: Mohlo to vyzerať, ako keby Dávid uprednostňoval Uriáša a prejavoval mu vďačnosť. Zároveň by to ostatným ukázalo, že Dávid má k Uriášovi veľmi priaznivý postoj. V skutočnosti to však bol podlý a lacný trik. Pravdepodobne to nebolo kvôli pocitu viny, vzhľadom na to, čo Dávid s Uriášom urobil potom. Dávid sa sprisahal, aby oklamal ostatných ohľadom svojich zámerov, pričom na Uriáša vôbec nehľadel.

Otázka: Existujú aj dnes situácie, keď niekto dá špinavý, lacný dar niekomu, na kom mu nezáleží, ako je to opísané v 2 Sam 11:8 a nasl.?

Odpoveď: Dávidovou jedinou motiváciou bolo zakryť svoj hriech, aj keby to znamenalo zakryť aj Uriáša. Výslovný úplatok je trochu podobný; existujú však aj skryté úplatky. Kedykoľvek dostanete dar, najmä veľkorysý dar, od niekoho, o kom ste si nemysleli, že k vám chová toľko náklonnosti a vďačnosti, je dobré si v duchu položiť otázku, prečo. Je tu niečo, čo by od vás chceli, a sú v tom úprimní a otvorení?

Otázka: Čo v 2 Sam 11,11 cítil Dávid?

Odpoveď: Dávid pravdepodobne prežíva zmiešaný pocit frustrácie a zúfalstva až na hranici paniky. Myslel si, že má dokonalý plán na zakrytie svojho hriechu, avšak Uriáš bol príliš lojálny na to, aby sa na ňom podieľal. Uriáš to nevedomky „ešte viac zdôraznil“, keď ju nazval „mojou ženou“ namiesto „Batšebou“. Uriáš ju oslovil podľa jej úlohy. Uriáš vedel, kto je, a vedel, kto je jeho žena, práve v čase, keď Dávid zabúdal, kto je.

Otázka: Čo bolo na tom v 2. Sam 11,14–21 dvojnásobne nespravodlivé?

Odpoveď: Samozrejme, bolo nespravodlivé, že Uriáš, Dávidov verný bojovník, bol takto zradne zabitý. Ale čím si izraelskí vojaci v okolí zaslúžili, aby ich zabili David a Joáb svojou zradou? Ich jediným „zločinom“ bolo, že stáli v ceste Davidovej žiadosti. Davidovo zlo nebolo namierené len proti Uriášovi, ale bol ochotný obetovať aj iných verných okoloidúcich, aby zakryl svoj hriech jednej noci.

Q: Ako je možné, že v 2. Sam 11,15–27 sa zbožní veriaci, ktorí začínajú naozaj veľmi, veľmi dobre, nechajú skorumpovať mocou? Ako tomu možno zabrániť?

Odpoveď: Žiaden veriaci, bez ohľadu na to, kto je, nie je natoľko dobrý, aby mohol poľaviť v ostražitosti. Ten istý Dávid, ktorý nebol ochotný zabiť kráľa Saula, ktorý ho prenasledoval, zabil Uriáša a tých, ktorí boli v jeho blízkosti. Ten istý Dávid, ktorý oplakával smrť Saula a ušľachtilého Jonatána, zrejme neoplakával smrť verného Uriáša, ktorého smrť sám spôsobil. To by malo byť pre nás varovaním. Keby nebolo Božej milosti a toho, že sa každý deň približujeme k Bohu, mohli by sme skončiť ako on alebo ako Demas v Novom zákone.

Ak by niekto mohol poľaviť v ostražitosti, človek by si myslel, že by to bol práve Pavol. A predsa sám Pavol povedal: „Neviete, že v behu všetci bežia, ale len jeden získa cenu? Bežte tak, aby ste získali cenu. Každý, kto súťaží v hrách, trénuje s prísnou disciplínou. Robia to pre veniec, ktorý je pominuteľný, ale my to robíme pre veniec, ktorý je nepominuteľný. Preto nebežím bezcieľne; nebojujem tak, ako keby som bil do vzduchu. Nie, krotím svoje telo a podriaďujem si ho, aby som, keď kážem iným, sám nebol diskvalifikovaný.“ 1. Korinťanom 9:24–27 (BSB). Pavol hovorí k veriacim, keď v 2. Korinťanom 13:5 hovorí, že by sme mali skúmať sami seba, či sme „vo viere“.

Aby sme neznížili ostražitosť, musíme zostať blízko Bohu a byť v spoločenstve s ostatnými, ktorí nás môžu volať k zodpovednosti.

Otázka: Čo nám v 2. Sam 11:16 hovorí o Joabovej vernosti?

Odpoveď: Skôr sme videli, že Joáb bol síce verný Dávidovi, ale ešte viac bol verný svojim vlastným záujmom. Tu však Joáb preukazuje väčšiu vernosť svojmu vodcovi než tomu, čo je správne. Vernosť môže byť dobrá vec, ale je zlá, ak sa týka niečoho, čo Boh nechce. Keďže Joáb bol Dávidovi verný len čiastočne, k tomu, čo je správne, bol ešte menej verný.

Uriáš je uvedený ako jeden z 37 najlepších Dávidových vojakov v 2. Samuelovej 23:39, ale vidíte, kam ho jeho vernosť doviedla – slúžil čiastočne vernému generálovi a zradnému kráľovi.

Otázka: Prečo v 2. Sam 12,1–12 použil Nátan práve tento prístup, keď s Dávidom hovoril o jeho hriechu?

Odpoveď: Existujú dva možné dôvody, z ktorých oba môžu byť pravdivé.

1. Kráľ Dávid už vedel, že to, čo urobil, bolo zlé. Dávid v tomto prípade nepotreboval ani poučenie, ani napomenutie; potreboval pokarhanie. Nátan oslovil Dávida takým spôsobom, aby nevzbudil jeho „obranné mechanizmy“. Akonáhle Nátan apeloval na Dávidov silný zmysel pre spravodlivosť a vyvolal v ňom hnev voči tomuto „neznámemu utláčateľovi“, potom na Dávida tvrdo zaútočil.

2. Dávid bol kráľ, ktorý práve nariadil smrť cenného a verného sluhu. Hoci Nátan už riskoval svoj život, aby Dávida pokarhal, chcel použiť nepriamy, no účinný prístup.

Všimnite si tiež, že Boh nenariadil Nátanovi, aby Dávida pokarhal hneď. Uplynulo isté obdobie, počas ktorého sa vášne upokojili, Dávid pocítil vinu a prešla príležitosť, aby sa Dávid sám pokánil.

Otázka: Čo sa môžeme naučiť z Nátanovho majstrovského prístupu v 2 Sam 12,1–12?

Odpoveď: V Nátanovom nepríjemnom rozhovore je šesť zaujímavých bodov.

1) V tom čase Dávid dokázal vidieť hriech skôr u iných ako u seba samého. Viděl smítko v oku druhého, ale nepozoroval trám vo vlastnom (Matúš 7:3–5). Hriech to s ľuďmi robí – spôsobuje im selektívnu slepotu. Nátan preto rozprával príbeh, ktorý sa zdanlivo týkal niekoho iného.

2) Nátan mohol použiť podobenstvo o teľati, o obchodníkovi, ktorého okradli, alebo o niečom inom, ale použil baránka – niečo, s čím sa Dávid ako pastier mohol ľahko emocionálne stotožniť.

3) Nátan dostatočne pozmenil okolnosti, aby Dávid nepoznal, že toto podobenstvo je o ňom. Nepoužil teda podobenstvo o vernom sluhovi ani o manželstve. Ale bohatý muž s množstvom oviec odkazoval na Dávida a jeho ženy, a chudobný muž odkazoval na Uriáša a jeho ženu.

4) Dávid mal zmysel pre česť a súcit s roztomilým baránkom a jeho majiteľom. Nátan apeloval na tieto Dávidove cnosti.

5) Na konci tohto príbehu bol Dávidov hnev voči bohatému mužovi – vyplývajúci z Dávidovho zmyslu pre česť a súcitu voči chudobnému majiteľovi jahniatka – narušený odhalením Dávidovho hanebného a nemilosrdného zaobchádzania s Uriášom.

6) Keď Nátan povedal: „Ty si ten muž!“, Dávidovi sa otvorili oči a uvedomil si tú nespravodlivosť. Ako pastier Izraela si uvedomil, akú veľkú škodu spôsobil svojmu stádu.

Otázka: Čo je zaujímavé na Dávidovej reakcii na bohatého muža v Nátanovom príbehu (2 Sam 12, 5–6)?

Odpoveď: Najprv Dávid hovorí, že utláčateľ by mal za to zomrieť, hoci zákon nehovorí, že by si to zaslúžil (na rozdiel od toho, čo urobil Dávid podľa Levitiku 20:10 a 24:17). Potom Dávid ovládol svoj hnev a povedal, že bohatý muž musí chudobnému zaplatiť štyri jahňatá, čo je v súlade s Exodusom 22:1. Je zaujímavé, že zomreli štyria Dávidovi synovia: Batšebin prvý syn (2. Samuelova 12:18), Amnon (2. Samuelova 13:28–29), Absalom (2. Samuelova 18:14–15) a neskôr za čias Šalamúna Adonijáš (1. Kráľov 2:25).

Potom, čo ho Nátan usvedčil, Dávid odpovedal: „Zhrešil som proti Hospodinovi“, a nie: „Poprime Nátana.“

Otázka: Prečo v 2 Sam 12:8 Boh dal Dávidovi viacero žien, ak bola polygamia [údajne] hriechom?

Odpoveď: Polygamia nebola hriechom. Niektoré veci sa praktizovali v starozákonných časoch, ale od príchodu Ježiša máme vyššie štandardy. Ježiš povedal, že v starozákonných časoch Boh niektoré veci (napríklad rozvod) povolil, pretože ľudia mali zatvrdnuté srdcia. Myslím si, že polygamia je ďalšou z týchto vecí. Biblia však skutočne hovorí, že kráľ nesmie mať príliš veľa manželiek a že Šalamún zhrešil tým, že mal toľko manželiek (Nehemiáš 13:26; 1. Kniha kráľov 11:2–11).

Starý zákon uvádza príklad monogamie (Adam a Eva, ale nie aj Lisa) a poukazuje na problémy, ktoré vznikli v súvislosti s polygamiou u Abraháma, Jakuba, Šalamúna atď., avšak Biblia polygamiu v skutočnosti nezakazuje. Ak je však muž polygamný, podľa 1. Timoteovi 3:2 je diskvalifikovaný z funkcie staršieho.

Mimochodom, v Spojených štátoch je dnes asi 50 000 členov sekty, ktorí sú polygamní; nazývajú sa fundamentalistickí mormoni. Porušujú Rímskym 13:1, kde sa píše, že máme poslúchať vládnuce autority. Mnohí z nich žijú v južnom Utahu, severozápadnej Arizone a Nevade.

Keď svedčím mormónom, je veľa vecí, o ktorých sa s nimi dá hovoriť, ale nie všetky sú rovnako prospešné. Najdôležitejšie body sa týkajú:

a) Vieru v pravého, Najvyššieho Boha

b) Vieru v pravého Ježiša

c) vieru v pravdu o spasení

d) viery v správne Písmo.

Ak sa človek mýli v týchto štyroch veciach, nezáleží na tom, v čom má pravdu. Radšej ako hovoriť s mormónmi o polygamii, by som sa radšej rozprával o tom, prečo veria v menej významného boha, prečo Joseph Smith, keď si vzal svoju druhú ženu, to tajil pred svojou prvou ženou. Keďže doktrína proti černochom v ich Písme bola zmenená v roku 1978 a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (LDS) zmenila svoju doktrínu tak, aby zakázala polygamiu, aké ďalšie doktríny v mormonizme by mali byť zavrhnuté?

Pre každého je rozdiel, či číta Bibliu s cieľom zistiť, „čo je maximum, s čím môžem prejsť“, alebo ju číta s cieľom zistiť, „aká je Božia dokonalá vôľa pre mňa“. Ak by niekto v časoch Starého zákona čítal Bibliu tým prvým spôsobom, videl by, že rozvod a iné veci sú v poriadku.
Na druhej strane, niekto v časoch Starého zákona mohol čítať Malachiáša 2:16: „Lebo nenávidím rozvod,“ hovorí Hospodin, Boh Izraela. Podobne ani polygamia nie je Božou dokonalou vôľou, ale bola povolená.

Otázka: V 2. Sam 12,9 Dávid v podstate vydal Uriáša Božím nepriateľom. Existujú dnes situácie, keď by veriaci mohol vidieť výhodu v tom, že niečo dá svojim nepriateľom alebo nepriateľom Boha?

Odpoveď: Niekedy ľudia dávajú peniaze, povolenie alebo dôveryhodnosť zlému človeku, aby dosiahli svoj cieľ. Inokedy sa ľudia vzdávajú svojej integrity, povesti, rodiny a iných vzťahov, aby dosiahli zlý cieľ pre seba samých. Dôsledkom toho, čo urobil Dávid, bolo pohŕdanie Božím prikázaním a zneuctenie Božej pravdy.

Slangový výraz pre uzavretie dohody s diablom je v angličtine „Faustian bargain“; nemecké prídavné meno je „faustisch“. Je to pomenované po Faustovi, skutočnom nemeckom alchymistovi a astrológovi. Z tejto legendy neskôr vznikla kniha a potom francúzska opera. Faustovská dohoda je zlá dohoda, pri ktorej človek zaplatí vysokú cenu za to, čo sa v krátkodobom horizonte javí ako lákavé.

Ďalším slangovým výrazom pre prefíkanosť je „byzantský“. Byzantínci robili napríklad to, že uzavreli mier so svojimi nepriateľmi, ako boli Bulhari, a potom tajne platili peniaze nepriateľom Bulharov, Pečenehom, aby ich podnietili k útoku na Bulharov.

Boh zlomil Dávidovi srdce smrťou jeho detí. Dávid napísal o svojom hriechu v Žalme 51.

Otázka: Čo je významné na Dávidovej reakcii v 2. Sam 12,13?

Odpoveď: Dávid sa postil, aby dojal Božie srdce. Boh už rozhodol, čo urobí, a keď dieťa zomrelo, Dávid vedel, že nemá zmysel prosiť Boha o to, čo Boh už inak určil.

Otázka: Prečo v 2. Sam 12,15–23 Boh nechal zomrieť prvé dieťa Dávida a Batšeby?

Odpoveď: Nebolo to trestom pre dieťa, ale trestom za vinu Dávida a Batšeby. Boh nakoniec všetko napraví a my musíme počkať, kým uvidíme úplnú spravodlivosť na zemi.

Niektorí kalvinisti tvrdia, že keďže deti umierajú, je to „dôkazom“ toho, že sú vinné z Adamovho hriechu. Je to nesprávne uvažovanie, pretože znášanie následkov nedokazuje vinu. Inak by skutočnosť, že umierajú mačiatka, „dokazovala“, že aj ony sú vinné z Adamovho hriechu. Pravda je však taká, že celé stvorenie bolo podrobené pádu, ako hovorí Rímskym 8:19–22.

Záver:

1. Všetci kresťania sa zhodujú, že novorodenci nemajú žiadne vlastné hriechy.

2. Všetci kresťania sa zhodujú na tom, že všetci sa rodia s hriešnou povahou.

3. Bohužiaľ, nie všetci kresťania sa zatiaľ zhodujú na tom, že znášanie následkov nedokazuje vinu.

Otázka: Prečo sa Dávid v 2. Sam 12,20 klaňal Bohu hneď po smrti svojho syna?

Odpoveď: Boha by ste mali uctievať, keď ste s Ním v poriadku. Mali by ste Ho uctievať aj vtedy, keď ste boli neposlušní a teraz sa chcete s Bohom zmieriť. Keď Dávid utekal pred Saulom, keď počul pokarhanie od Nátana a keď videl zomrieť svoje dieťa, nebol voči Bohu vôbec zatrpknutý ani nahnevaný. Dávid sa modlil, aby ho Boh zachránil pred touto ranou, a keď tak Boh neurobil, Dávid aj napriek tomu naďalej uctieval Boha.

Otázka: V 2. Sam 12,20 – prijal by Boh takúto úctu?

Odpoveď: Áno. Boh prijíma každú úprimnú úctu voči Nemu. Uctievanie modiel však nie je uctievaním Boha, ako jasne ukazujú 1 Korinťanom 10,20 a 2 Korinťanom 6,15–17.

Otázka: Čo hovorí 2 Sam 12,21 o katolíckej praxi modlitby za zosnulých?

Odpoveď: Hovorí to, že Dávid nevidí žiadny zmysel v modlitbe za svojho syna, ktorý zomrel. Katolíci veria v modlitbu za mŕtvych na základe pasáže v katolíckych a pravoslávnych apokryfoch (2. Makabejská 12:46), ktorá sa nenachádza v protestantských ani židovských Bibliách. Dávid sa však modlil za dieťa len dovtedy, kým bolo ešte nažive.

Otázka: V 2. Sam 12,21–23, dostal sa prvý syn Dávida a Batšeby do neba, alebo nie?

Odpoveď: Nič nenasvedčuje tomu, že by nešiel, a pravdepodobne tam aj šiel. 2. Kniha Samuelova 12:21–23 však v skutočnosti nedokazuje, že tam šiel. Keď Dávid povedal, že pôjde tam, kde je jeho syn, mal na mysli hrob (Šeol), nie nevyhnutne nebo. V Mezopotámii sa hrob nazýval „krajina bez návratu“.

Otázka: Čo mal Dávid na mysli v 2 Sam 12:23, keď povedal, že dieťa sa k nemu nevráti, ale že on pôjde za dieťaťom?

Odpoveď: Biblia často hovorí o Šeole, ktorý grécka Septuaginta a grécky Nový zákon nazývajú „Hádes“. Znamená to hrob a každý tam išiel. Židia učili, že Šeol sa delil na dve časti: raj, kam išli zbožní ľudia, a väzenie, kam išli zlí ľudia. Niektorí si myslia, že Dávid hovorí, že dieťa je teraz v raji a Dávid pôjde do raja s ním. Tento verš však môže dokázať len to, že dieťa odišlo do Šeolu a že Dávid sa nakoniec tiež ocitne v Šeole.

Otázka: Prečo bol v 2 Sam 12,25 nazývaný Šalamún, keď mu Boh dal meno Jedidiah, čo znamená „milovaný Hospodinom“?

Odpoveď: Dávid a Batšeba mu už dali meno Šalamún, ktoré znie podobne ako slovo „mier“. Neskôr ho Boh prostredníctvom Nátana nazval Jedidiah, aby ukázal, že ho miluje a nezabije ho. Jedidiah v skutočnosti nebolo jeho meno, ale len prezývka. Nebolo však nezvyčajné, že človek mal dve mená, takže to mohlo byť aj jeho meno.

Otázka: Prečo v 2. Sam 12,28 Joáb takto hovoril k Dávidovi?

Odpoveď: Joáb a Dávid sa poznali už dlho. Joáb vedel, že nemôže Dávidovi rozkazovať, ale naozaj chcel, aby Dávid prišiel a vyzeral, že niečo robí. Preto Joáb predstieral hrozbu, že chce premenovať mesto na svoje meno, aby motivoval Dávida k príchodu. Joáb bol predovšetkým lojálny voči sebe samému. Keďže však nebol ohrozený, bol lojálny aj voči Dávidovi a chcel, aby Dávid prišiel, lebo vedel, že to bude pre jeho kráľa vyzerať najlepšie, a mal na zreteli Dávidove najlepšie záujmy.

Joáb mal na zreteli Dávidove záujmy, avšak bez úplnej úcty. Je to takmer ako keby Joáb hovoril: „Dávid, nechcem vedieť, čo si robil v Jeruzaleme, ale teraz sa sem musíš dostať ako poriadny kráľ.“ Táto mierna neúcta voči starému priateľovi je však nič v porovnaní s tým, ako budú neskôr Dávida znevažovať iní.

Otázka: Aká bola hmotnosť tejto koruny v 2 Sam 12:30?

Odpoveď: Vážila asi 75 libier, teda 34 kg. Je zrejmé, že muž by túto korunu nemohol nosiť bez oporného stojana. Koruna však pravdepodobne neslúžila na nosenie, ale na predvádzanie sa.

Otázka: V 2 Sam 12:31, zabil Dávid niektorých Ammonitov tým, že ich dal pod píly, sekery a do tehelne?

Odpoveď: Pravdepodobne nie. Skôr Dávid prinútil zajatcov, aby používali píly a sekery na rezanie a aby vyrábali tehly v tehelni. V publikácii New International Bible Commentary na strane 383 sa uvádza, že druhý názor je prevládajúci.

Otázka: Aká je štruktúra kapitoly 2 Sam 13:1–22?

Odpoveď: Je usporiadaná do hlbokého chiazmu.

13:1–2 Amnon túžil po Tamar

- 13:3–5 Jonadab radí Amnonovi, aby Tamar znásilnil

- - 13:6–9a Tamar prišla uvariť jedlo a nakŕmiť Amnona

- - - 13:9b Amnon nariadil svojim sluhom, aby všetci odišli

- - - - 13:10-14a Amnon prikazuje Tamar, aby s ním išla do postele; ona odmieta

- - - - - 13:14b-15a Amnon znásilnil Tamar a jeho túžba sa zmenila na nenávisť

- - - - 13:15b-16 Amnon prikazuje Tamar, aby odišla, napriek jej prosbám

- - - 13:17 Amnon prikazuje svojmu sluhovi, aby sa vrátil a vyhodil Tamar von

- - 13:18–19 Tamar odíde

- 13:20 Absalom hovorí Tamar, aby sa nebála; Absalom sa o to postará

13:21–22 Absalom nenávidí Amnona

Uprostred toho všetkého je 2. Samuelova 13:15 chiasmus.

Amnon ju nenávidel

- s nenávisťou

- - Veľkou

- - - Nesmierne

- - - Naozaj

- - Veľkou

- Bola nenávisť

, s akou ju nenávidel.

Otázka: Keďže sa v 2. Sam 13:1-2 naplnilo Nátanovo proroctvo, poslal Boh tento hriech?

Odpoveď: Nie, ale Boh, ktorý poznal Amnonovo zlé a nezvládnuteľné srdce, dovolil, aby sa Amnon vymkol spod kontroly. Boh nielenže dokáže predvídať dobro, ktoré urobí, ale dokáže tiež predvídať dobro a zlo, ktoré ľudia urobia a urobili by, keby mali príležitosť. Boh nielenže predvída, čo by ľudia urobili, ale môže im umožniť, aby naplnili svoje zámery ako súčasť Jeho plánu.

Otázka: V 2. Sam 13:5, 7–8, odkiaľ Jonadab vzal tento nápad?

Odpoveď: Hoci to nevieme, nebolo nezvyčajné, aby sa sestra starala o chorého človeka. Egyptská milostná báseň (cca 1303–1200 pred Kr.) v knihe Pieseň piesní a Staroveké egyptské milostné piesne na str. 13 hovorí: „Ľahnem si dovnútra a budem predstierať [simulovať] chorobu. Potom vojdú moji susedia, aby sa pozreli, a potom príde s nimi (moja) sestra. Ona zahanbí lekárov (lebo ona) pochopí moju chorobu.“

Otázka: V 2. Sam 13:5, 7–8 Jonadab navrhol Amnonovi, aby bez toho, aby si to uvedomoval, využil Dávida na uskutočnenie svojho zlého plánu. Existujú od tej doby prípady, keď zlý človek využil nič netušiacu osobu na uskutočnenie svojho zla?

Odpoveď: Tu je niekoľko príkladov.

Najbežnejším scenárom je „právna vojna“, keď niekto využíva zákon alebo zmluvy, ktoré jedna strana podpísala v dobrej viere, aby sa nespravodlivo pomstil. Nemusí to byť tak, že zlý človek sa snaží byť nespravodlivý; môže to byť tým, že nemá poňatie o tom, čo je spravodlivé.

Druhým príkladom, v ktorom figurujú Dávid, Uriáš a Joáb, je odoslanie odkazu, aby sa páchalo zlo prostredníctvom nič netušiacej osoby.

Tretím príkladom je takzvaná Hindawiho aféra. K nej došlo 17. apríla 1986, keď Jordánec Nezar Hindawi cestoval so svojou 32-ročnou írskou priateľkou Anne-Marie Murphyovou, ktorá bola v piatom mesiaci tehotenstva, z Londýna do Tel Avivu. Rozišiel sa s ňou, keď zistil, že je tehotná, potom sa k nej vrátil a povedal, že si ju chce vziať. Našiel jej prácu ako upratovačka v hoteli Hilton v Betleheme. Povedal jej, že bude musieť cestovať neskorším letom, pretože vybavenie jeho víza potrvá dlhšie. Hindawi, ktorého Mike Royko nazval „tým ušľachtilým moslimským bojovníkom“, dal svojej tehotnej priateľke kufor s bombou, aby počas letu vybuchla a zabila všetkých. Kufr prešiel britskou bezpečnostnou kontrolou, ale bezpečnostný pracovník spoločnosti El Al mal podozrenie, keďže v Betleheme sa nenachádza žiadny hotel Hilton. Vykonal ručnú dodatočnú prehliadku, aby zistil, prečo je vyprázdnený kufr stále ťažký, a našiel bombu. Hindawi bol odsúdený na 45 rokov väzenia. Viac informácií nájdete na stránke https://www.timesofisrael.com/35-years-after-el-al-bomb-plot-security-staff-recount-stopping-unwitting-bomber/.

Štvrtým príkladom je prípad, keď raz pristihli osobu, ktorá prevážala nelegálne drogy v lietadle, pričom o tom nemala ani tušenie. Kufrík jej požičal priateľ a ona si ho mala neskôr vyzdvihnúť v mieste destinácie. Cestujúca netušila, že do podšívky kufríka boli všité nelegálne drogy.

Piaty príklad je o tom, ako v Pakistane niekto na čas odišiel a požiadal kresťana, aby mu uschoval veci. Kresťan povedal: „Iste.“ Kresťan netušil, že tá osoba mala medzi svojimi vecami zbraň. Polícia dostala tip a zatkla kresťana za to, že sa v osobných veciach tej osoby nachádzala zbraň. Kresťan musel zaplatiť peniaze, aby ho prepustili.

Mimochodom, Jonadab premenil svoje meno na zlý vtip. Jeho meno znamená „Hospodin je vznešený“.

Otázka: Ako si Amnon v 2. Sam 13,6 spôsobil nevoľnosť?

Odpoveď: Amnon len predstieral, že je chorý. Hoci sa človek môže privodiť nevoľnosť tým, že zje alebo vypije niečo, čo môže spôsobiť nevoľnosť, nič nenasvedčuje tomu, že by to Amnon v tomto prípade urobil; len predstieral, že je chorý. Keď fyzicky znásilnil Tamar, zdal sa byť fyzicky dosť zdravý, hoci duchovne nie. Dávid bol zaslepený túžbou po Batšebe a teraz musel sledovať činy a neskôr aj dôsledky toho, že jeho syn bol „chorý z túžby“. Dávidovi sa z toho však pravdepodobne robilo zle.

Otázka: Čo sa môžeme v 2. Sam 13,6–7 naučiť od Dávida o rodičovstve?

Odpoveď: Aj niekto, kto miloval Boha, ako Dávid, môže byť mizerným rodičom, ak neberie rodičovstvo dostatočne vážne. Dávidovou prvou chybou nebolo to, že nepotrestal Amnona. Už predtým bola Dávidova disciplína taká laxná, že si Amnon myslel, že mu to prejde.

David svoje deti nielen miloval, ale mal ich aj rád. Ak však rodič nemiluje svoje deti natoľko, aby ich vychovával, možno miluje skôr ten pocit, ktorý mu tento vzťah prináša, ako samotného syna či dcéru.

Dávid miloval svoje deti citovo, najmä keď ich stratil smrťou. Nemáme však žiadny dôkaz o tom, že by preukazoval rodičovskú starostlivosť. Nedisciplinoval Amnona; neutešil Tamar a ani sa s Amnonom nerozprával. Dávid bol vzdialený od Absaloma. Tamarina veta, že Dávid by jej dovolil vydať sa za svojho nevlastného brata, naznačuje, že jej chýbala výchova v Božom slove. Dávid miloval Boží zákon a miloval svoje deti. Bohužiaľ, Dávid zrejme nikdy nepochopil, že mal povinnosť učiť svoje deti Božiemu zákonu, a že práve to by bolo prejavom jeho lásky.

Otázka: Ako môže človek dnes, podľa 2 Sam 13,6–7, „milovať vzťah“ viac než samotnú osobu?

Odpoveď: Keď som bol na strednej škole, poznal som chlapca, ktorý mal priateľku a pekné auto. Jedného dňa však havaroval, a tak sa s ním priateľka rozišla. Niekto by mohol povedať, že miluje svojho partnera, ale ak partner urobí niečo zlé, napríklad zostarne alebo zchudobnie, zdá sa, že láska zmizla. Možno však tá láska v skutočnosti nezmizla, lebo tam vlastne nikdy naozaj nebola. Ak hovoríte, že niekoho milujete, ale potom sa niečo stane – napríklad ak sa tá osoba stane obeťou vážnej nehody, popáli sa pri požiari alebo utrpí veľmi ťažkú mozgovú príhodu – milovali by ste ju aj naďalej? Boh nás volá k tomu, aby sme milovali iných ľudí, a niekedy si myslíme, že to robíme, ale v skutočnosti to tak nie je; v skutočnosti milujeme len ten vzťah. Skúmajte svoje pocity voči svojej rodine a priateľom. Naozaj ich milujete, alebo milujete len ten vzťah a to, ako sa vďaka nim cítite?

Jedným zo spôsobov, ako to zistiť, je toto: keby tá druhá osoba robila veci, ktoré sú zlé alebo škodlivé pre ňu samú aj pre ostatných, boli by ste ochotní viesť nepríjemný rozhovor a povedať jej to, alebo by ste to len tak nechali tak? Skutočná láska sa stará, aj za cenu rizika, že vás tá osoba už nebude mať rada.

Otázka: Prečo sa v 2. Sam 13,11–17 Amnonove city k Tamar tak rýchlo zmenili z túžby na nenávisť?

Odpoveď: Amnonova „láska“ tak rýchlo vyprchala, lebo v skutočnosti tam nikdy nebola žiadna láska, iba túžba. Zaobchádzal s ňou ako s vecou, nie ako s osobou. Hoci láska a nenávisť sú protiklady, túžba a nenávisť nie sú nutne nezlučiteľné. Akonáhle bol Amnon uspokojený, uvedomil si, že za to, čo urobil, ho pravdepodobne čakajú strašné dôsledky. Ako najstarší syn práve ohrozil svoje nástupníctvo na trón. Zdalo sa, akoby Amnon premietol svoje pocity viny na Tamar. Teraz bolo jasné Amnonovi, Tamar a nakoniec všetkým, že Amnonova túžba po Tamarinom tele neznamenala, že by k nej cítil akúkoľvek lásku.

Keď Amnon nariadil svojmu sluhovi, aby zavrel dvere a zamkol Tamar vonku, v istom zmysle sa dvere zavreli aj pred Amnonom. Jeho osud je spečatený.

Otázka: Mali by deti v 2 Sam 13,11–29 a 2 Sam 16,22 vnímať biblické postavy ako Absaloma a Amnona ako vzory hodné úcty a obdivu? (Túto otázku položil ateista.)

Odpoveď: Samozrejme, že nie; nikto týchto mužov nikdy nepovažoval za vzory. Biblia nehovorí, že by sme mali týchto mužov považovať za hrdinov viery o nič viac, ako by sme mali takto vnímať Judáša a Kaifáša. Biblia objektívne zaznamenáva mnohé zlé skutky, ktoré spáchali bezbožní ľudia.

Táto „neexistujúca otázka“ zdá sa naznačuje, že niektorí ateisti zásadne nepochopili, čo Biblia učí. Biblia nie je prikrášlený propagandistický dokument, ktorý maľuje ľudstvo v ružových farbách. Nie, je to úprimný, realistický portrét ľudí, zbožných aj bezbožných, takých, akí sú. Keby tak každý vedel rozlíšiť „dobrých“ od „zlých“, bez toho, aby museli nosiť biele a čierne klobúky ako v televíznych westernoch.

Otázka: Aké sú tri možné dôvody, prečo Tamar v 2. Sam 13,13 povedala, že sa má opýtať kráľa a on im dovolí, aby sa vzali?

Odpoveď: V prvom rade je incest zakázaný v Levitiku 18:9,11; 20:17; Deuteronómiu 27:22. Tamar to mohla povedať z jedného z dvoch dôvodov a možno aj z tretieho, doplnkového dôvodu.

1) Tamar nevedela, čo Tóra hovorí o inceste. Toto je najpravdepodobnejšia odpoveď. Sobáše medzi sestrami a nevlastnými sestrami boli pomerne bežné medzi egyptskou a neskôr aj perzskou kráľovskou rodinou. Ich predok Abrahám si vzal za ženu svoju nevlastnú sestru Sáru v knihe Genesis 20:12.

2) Tamar to vedela, ale klamala a snažila sa povedať čokoľvek, len aby sa akýmkoľvek spôsobom dostala preč od Amnona.

3) Tretím možným dôvodom je, že hoci bola Tamar v celej tejto situácii nevinnou obeťou, vyzeralo by to pre ňu veľmi zle; ako by si ľudia mohli byť istí, že nebola ochotná, ak sa dopustila chyby v úsudku, keď súhlasila, že zostane sama s Amnonom? Zúfalo sa snažila zachrániť svoju povesť po tom, čo by bola pošpinená bez jej vlastnej viny.

Otázka: Prečo by si Tamar v 2 Sam 13,16–17 myslela, že keby ju Amnon poslal preč, bolo by to väčšie zlo?

Odpoveď: Spôsob, akým ju Amnon vyhodil a zamkol dvere, by naznačoval, že to bola ona, kto sa ho pokúšal zviesť. Tu bola čistá žena, poslušná svojmu otcovi, ktorej bola v priebehu niekoľkých minút bez vlastnej viny náhle odňatá povesť a česť. 2. Samuelova 13:19–20 ukazuje, že bola zdrvená. Nie je to tak, že by Amnon spáchal úplne iný hriech. Skôr situáciu ešte zhoršil tým, že svoj prvý hriech znásobil. To isté urobil Dávid po tom, čo si vzal Batšebu, keď sa rozhodol zabiť Uriáša.

Ale rovnako ako Amnon teraz nenávidel Tamar, Absalom nenávidel Amnona ešte viac.

Otázka: Prečo v 2. Sam 13:20 Absalom povedal Tamar, aby sa toľko netrápila tým, že ju znásilnili?

Odpoveď: Existujú dva rôzne pohľady.

Neúprimná útecha: Absalom sa snažil Tamar utešiť tým, že jej poradil, aby sa tým príliš nezaoberala. Absalom však nebol úprimný, pretože sám to tak necítil. Buď v tom čase, alebo neskôr Absalom vymyslel plán, ako sa pomstiť Amnonovi tým, že ho zabije.

Jonadab a Absalom spolu sprisahali: Druhý názor bol, že Absalom už dlho plánoval stať sa kráľom a bol ochotný obetovať čokoľvek alebo kohokoľvek, aby to dosiahol, vrátane svojej sestry a nevlastného brata. Tento názor hovorí, že Jonadab bol s Absalomom, aby naviedol Amnona, aby znásilnil jeho sestru, takže Absalom nebol prekvapený, keď sa to stalo. Absalom by sa potom dal považovať za človeka, ktorý mal dôvod zabiť syna, ktorý bol v poradí na trón. Potom, po vražde, Absalom ušiel do kráľovstva svojho starého otca a čakal dva roky, kým Dávidov hnev opadol.

Otázka: Prečo bol Dávid v 2. Sam 13,21 vlastne nahnevaný?

Odpoveď: Existujú pravdepodobne tri dôvody. Prvým je, že ho samozrejme rozhnevalo, že bola zneuctená jeho vlastná dcéra.

Hoci bol Dávid rozhnevaný, že to Amnon urobil, sám Dávid spáchal cudzoložstvo s Batšebou a dal zabiť jej manžela. Dávid si možno spomenul na to, čo Boh povedal prostredníctvom Nátana, a zistil, že Boh nezabudol.

Tretí dôvod je zložitejší. Amnon bol prvorodený, nasledník trónu. Levitikus 20:17 hovorí, že incest sa má trestať smrťou, nieto ešte znásilnenie. Mal Dávid uprednostniť poslušnosť Božiemu zákonu, alebo lásku k svojmu synovi Amnonovi? Boh a všetci ostatní by videli odpoveď. Odpoveďou bolo, že Dávid uprednostnil svojho syna. Pokarhanie Amnona by bolo takým nepríjemným rozhovorom, že nemáme žiadnu zmienku o tom, že by Dávid Amnonovi vôbec niečo povedal. Pre pripomenutie: keď Rúben vošiel k Jakubovej konkubíne, stratil svoje právo ako prvorodený syn (Genesis 35:22; 49:4). Nikde sa nehovorí, že by Dávid niečo také urobil Amnonovi. Dávid sa nepostavil za spravodlivosť, keď išlo o jeho vlastného syna.

Otázka: Ako sa dá text z 2. Sam 13:21 aplikovať na niektorých dnešných veriacich?

Odpoveď: Dávid úprimne miloval Boha; vidíme však, že svojho syna miloval viac. Keď milujeme svoje deti viac ako Boha, ukáže sa, že im tým nijako neprospievame.

Otázka: Prečo v 2. Sam 13:24–25 Absalom požiadal Dávida, aby šiel na „vražednú oslavu“?

Odpoveď: Absalom sa v tom čase nesnažil zabiť Dávida ani prevziať trón, keďže Absalom nezabil žiadneho z kráľových synov okrem Amnona. Keďže tam bolo veľa ostrých nožov na strihanie ovčej vlny, mali Amnonovi vziať život. Absalom nariadil svojim mužom, aby zabili Amnona; nezabil ho osobne, rovnako ako Dávid nezabil Uriáša osobne.

Absalom pravdepodobne vedel, že Dávid nemôže prísť. Požiadal Dávida, aby odvrátil podozrenie a zaviedol ho do omylu, aby si myslel, že ide o nevinný plán.

Povest, založená iba na špekuláciách, že všetci kráľovi synovia boli zabití, mohla vzniknúť čiastočne preto, že všetkých Gideonových synov zabil Gideonov syn Abimelech v knihe Sudcov 9:5.

Otázka: Prečo v 2. Sam 13,29 Absalom utiekol spolu s ostatnými kráľovými synmi?

Odpoveď: Po prvé, Absalomov útek mohol vyvolať mylný dojem, že Absalom, rovnako ako ostatní synovia, nevedel o sprisahaní na zavraždenie. Po druhé, Absalom potreboval čas, aby mohol utiecť k Talmaimu do kráľovstva Geshur, ktoré patrilo jeho dedkovi a ležalo na východ od Galilejského mora.

Otázka: Ako to Jonadab vedel tak s istotou v 2. Sam 13:32-33?

Odpoveď: Jonadab bol ten, kto v 2. Samuelovej 13:3–5 navrhol Amnonovi, aby predstieral, že je chorý, a tak mohol znásilniť svoju sestru. Buď Jonadab hovoril s nádejou, aby sa pokúsil bagatelizovať incident, alebo Jonadab vopred vedel, čo Absalom urobí. Jonadab nebol pre Amnona práve priateľom. Jedna kľúčová otázka, ktorá nikdy nebola položená, ale ktorú mal Dávid položiť, znela: „Jonadab, ako to vieš?“ Možno by Jonadab mohol povedať, že len poukazoval na Absalomov motív pomsty, aby zakryl skutočnosť, že to bol práve on, kto Amnonovi navrhol, aby to urobil.

Otázka: Aká je štruktúra kapitoly 2 Sam 14,1–20?

Odpoveď: Ide o pomerne hlboký chiasmus s nasledujúcou štruktúrou.

14:1 Joáb „vedel“

- 14:2–3 Joáb povedal múdrej žene, čo má povedať

- - 14:4–5a Žena prednesie kráľovi prosbu

- - 14:5b–10 Prvá prosba tej ženy

- - - 14:11 Úspešne prosí o život svojho syna

- - 14:12–17 Žena prednesie svoju druhú prosbu.

- - 14:18–19a Kráľ položí žene otázku

- 14:19b-20a Priznáva, že ju Joáb poučil

14:20b Kráľ „vie“

Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 975.

Otázka: Čo mal Dávid v 2 Sam 14:1–9 a 13:21 urobiť ako prvé, aby potrestal Amnona za znásilnenie a incest a neskôr Absaloma za vraždu, vzhľadom na to, že sám Dávid spáchal cudzoložstvo a vraždu?

Odpoveď: Pre Dávida bolo ťažké čokoľvek urobiť, vzhľadom na to, že sa verejne nekájal zo svojho hriechu a neponúkol sa, že ponesie dôsledky. Samozrejme, Boh prostredníctvom Nátana povedal, že Dávid nemusí byť za svoje hriechy popravený. Ak teda chcel Dávid potrestať Amnona bez toho, aby vyzeral ako pokrytec, mal sa najprv vyznať. Keďže však nebol ochotný to urobiť, pravdepodobne si myslel, že by stratil ešte viac rešpektu, keby potrestal svojich synov za činy podobné tým, ktoré spáchal on sám. Samozrejme, tým, že Dávid nepodnikol žiadne kroky, stratil rešpekt aj voči sebe samému.

Dávid mal prinajmenšom okamžite zbaviť Amnona nároku na trón. Ruben stratil právo prvorodeného syna, keď sa vyspal s Jakubovou konkubínou (Gn 35,22; 49,3–4). Keby Dávid verejne pokarhal Absaloma, mohlo by to zmierniť očakávania ľudí, že Absalom bude ďalším kráľom.

Otázka: Prečo Joáb v 2. Sam 14,1–9 použil túto stratégiu, aby prinútil Dávida privolať späť Absaloma?

Odpoveď: Komentár Keila-Delitzscha k Starému zákonu, zväzok 2, časť 2, s. 411, sa domnieva, že Joáb predtým neúspešne predložil Dávidovi viacero priamych žiadostí. Dvor si pravdepodobne uvedomoval, že Dávid túži po svojom synovi, ale nebolo možné prinútiť Dávida, aby urobil prvý krok, bez toho, aby sa Dávid obával, že ho ľudia budú kritizovať za odpustenie Absalomovi. Joáb, taktický génius, preto prišiel s nápadom. Bol podobný Nátanovej stratégii a Joáb pravdepodobne usúdil, že ak to fungovalo raz, mohlo by to fungovať aj druhýkrát. Tentoraz to však nefungovalo tak dobre.

Žena tu apelovala na Dávidov súcit. Dávid smútil za Absalomom a aj tá žena smútila, alebo aspoň tak pôsobila. Neskôr Dávid spoznal dôsledky svojho súcitu, keď sa Absalom vzbúril a pokúsil sa ho zabiť. Samozrejme, Dávid nepreukázal veľa súcitu voči Uriášovi.

Dávid sa silne zasadzoval za spravodlivosť voči iným, ale bol slabý v tom, aby sa postavil za spravodlivosť, keď zlyhali jeho vlastné deti. Či už to bola hlavne Joabova múdrosť, múdrosť tej ženy alebo oboch, tá žena dostala Dávida do slepej uličky. Keďže mal súcit s (fiktívnym) synom tej ženy, musel byť dôsledný a priviesť späť svojho vlastného syna.

Otázka: Vidíme v 2. Sam 14,15–23 nejaké pokánie zo strany Absaloma?

Odpoveď: Vôbec žiadne. V skutočnosti Absalom teraz spriadal plány, ako sa zmocniť trónu. Namiesto toho, aby prejavil pokánie a poslušnosť, bol Absalom manipulatívny. Dávid mal v tom čase asi 60 rokov a Absalom asi 30. Absalom bol dosť zrelý na to, aby sa stal kráľom hneď teraz, keby mu v tom niekto nestál v ceste. Absalom sa rozhodol, že sa stane kráľom a že Dávidovi dá zaplatiť za to, že Amnona vôbec nepotrestal a že Absalomovi v skutočnosti neodpustil.

Na jednej strane Absalom hovorí, že ak je vinný zo spáchania trestného činu, za ktorý sa udeľuje trest smrti, je pripravený nechať sa popraviť. Na druhej strane, muž, ktorý znásilnil ženu, bol popravený, a Absalom tento trest vykonal.

Dávid zo svojej strany neudelil Absalomovi milosť ani ho neoznačil za nevinného; len povedal, že nebude popravený. Keď nazval Absaloma „mladým mužom“, možno mal na mysli skôr to, ako vnímal Absaloma a jeho zrelosť, než to, že mal asi 30 rokov.

Otázka: Kedy by sme mali podľa 2 Sam 14,15–23 odpustiť a prijať späť niekoho, kto sa previnil?

Odpoveď: Ježiš povedal, že by sme mali vždy odpúšťať, aj keď nás o odpustenie nepožiadajú. Ale ak vám niekto ukradol peniaze a neprejavuje žiadnu ľútosť, mali by ste mu dať prístup k vášmu bankovému účtu? Samozrejme, že nie. Ak neprizná, že urobil zle, ak nepožiada o odpustenie a neprejaví žiadnu ľútosť, musíte si úprimne uvedomiť, že je veľmi pravdepodobné, že to urobí znova, ak bude mať príležitosť. Ježiš v Matúšovi 10:16 povedal, že máme byť „múdri ako hady a nevinní ako holubice“.

Otázka: Mal Dávid v 2. Sam 14,24.28 pravdu, keď nedovolil Absalomovi vidieť svoju tvár?

Odpoveď: Nie. Polovičné odpustenie nefunguje dobre. Čiastočné odpustenie nie je vôbec odpustením a osoba, ktorej sa odpúšťa, to vie. Neochotné odpustenie nie je dobre prijaté a je odsúdené na neúspech. Dávid udelil Absalomovi „čiastočný trest“. Nebol to naozaj vážny trest, ale odcudzil Absaloma od Dávida. Zhoršilo to Absalomov vzťah k otcovi. Dávid a Absalom sa dva roky nevideli.

Ak bol Absalom pravdepodobne ďalším v poradí na trón a nemôže byť ani v Jeruzaleme, ani vidieť tvár svojho otca, nie je to predpoklad pre úspech. Joáb to vedel a snažil sa situáciu napraviť.

Otázka: Ako mohli Absalomove ostrihané vlasy v 2 Sam 14,26 vážiť 200 šekelov?

Odpoveď: Aj keby išlo o ľahší chrámový šekel, hmotnosť by stále mohla dosiahnuť štyri alebo päť libier (1,8 až 2,3 kg), čo je veľmi veľa. Priemernému človeku dorastú vlasy o pol palca za rok, hoci existujú veľké rozdiely; niektorým ľuďom dorastú vlasy o jeden palec za mesiac. Svetový rekord sa pohybuje okolo 2 palcov za mesiac. Ak si Absalom nechal vlasy ostrihať len raz ročne, je to veľa vlasov, ale ani vtedy by nevážili štyri libry (1,8 kg), pokiaľ si nezachoval aj vlasy z predchádzajúcich rokov. V 1. a 2. knihe Samuelovej sa však na mnohých miestach vyskytujú rozdiely v číslach. V tomto prípade nemáme žiadny iný odkaz na to, aké číslo je správne. Nech je to akokoľvek, podstatné je, že Absalom bol dosť márnivý, čo sa týka jeho vlasov. Samozrejme, neskôr mu práve jeho vlasy spôsobili záhubu.

Absalomove vlasy možno považovať za varovný príbeh o pýche. Jeho pýcha na vlastné vlasy ho zamotala a uväznila na mieste, z ktorého nemohol odísť, a nakoniec mu to bolo osudné. Niekedy, keď sa človek, najmä politický vodca, vydá cestou, ktorú nakoniec všetci považujú za nesprávnu alebo pošetilú, nedokáže urobiť to, čo je zrejmé, a zmeniť smer, pretože je zamotaný v pýche. Opýtajte sa potenciálneho vodcu, či niekedy urobil chybu. Ak nikdy neurobil chybu, ku ktorej by sa vedel priznať, získate vodcu, ktorý by radšej „havaroval s autom“, ako by odbočil, aby sa vyhol nehode. Vidieť to na Napoleónovi, Hitlerovi, Stalinovi, ktorý nedovolil svojim jednotkám ustúpiť, a na francúzskom maršalovi Philippovi Pétainovi, ktorý bol tak presvedčený, že Nemci nemôžu preniknúť cez neprechodný Ardenný les, že ignoroval prosby francúzskej armády o pomoc, keď Nemci práve to robili. V auguste 1945 japonskí vojenskí vodcovia Anami, Umezu a Toyoda, ktorí tvorili polovicu šesťčlennej Najvyššej vojnovej rady, tvrdili, že Japonci by mali pokračovať v boji aj po zhodení atómových bômb. Keď cisár Hirohito nariadil, aby prijali kapituláciu, a nahral rozhlasový prejav pre svoj ľud, major Hatanaka a ďalší dôstojníci zavraždili generála, ktorý sa k nim odmietol pridať, a zorganizovali krátky, neúspešný prevrat, aby zabránili odoslaniu tohto rozhlasového odkazu. Chceli cisára umiestniť do domáceho väzenia a namiesto toho vyslať falošný odkaz. Ostatní generáli sa však k nim nepridali, a tak sa sprisahania spáchali samovraždu. V nedávnej dobe, keď sa pozrieme na „tvrdohlavú vytrvalosť“ Saddáma Husajna, iránskych strážcov a Putinovu „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, možno nás prekvapí ich hlúposť, že v nevyhnutnej situácii nepriznali porážku. Prečo by nás však malo prekvapiť, že sú rovnako pošetilí ako iní vodcovia, ktorí žili pred nimi? Jedným z vodcov, ktorý to vzdal – a pravdepodobne si tým zachránil život – skôr, než sa situácia ešte viac zhoršila, bol Bašár al-Asad, bývalý vodca Sýrie, ten však bol výnimkou.

Viac informácií nájdete na stránkach https://www.reddit.com/r/Naturalhair/comments/1ipt9ah/has_anyone_consistently_grown_23_inches_of_hair/ a https://en.wikipedia.org/wiki/Ky%C5%ABj%C5%8D_incident.

Otázka: Mal Absalom v 2. Sam 14:27 troch synov, alebo nemal žiadnych synov, ktorí by pokračovali v jeho mene, ako hovorí 2. Sam 18:18?

Odpoveď: Pravdepodobne oboje. V staroveku mohla približne polovica všetkých detí zomrieť skôr, ako dosiahli dospelosť. Keil a Delitzsch spomínajú, že mená synov sa zvyčajne uvádzajú, avšak v 2. knihe Samuelovej 14:27 nie sú uvedené. Nebol by žiadny dôvod na toto vynechanie, okrem toho, že zomreli v mladom veku.

Absalom si dal postaviť pomník kvôli svojmu smútku nad tým, že nemal žiadnych synov, ktorí by mu mohli slúžiť ako pamiatka. Zvyčajne by človek, ktorý nemá žiadne deti, nebol tak citlivý na to, že nemá nikoho, kto by niesol jeho meno, ako ten, kto mal deti, ktoré zomreli.

Otázka: Čo to v 2. Sam 14:29-32 vypovedá o Absalomovi?

Odpoveď: Absalom bol inteligentný a manipulatívny. Absalom nemohol hovoriť s Joábom, pretože Joáb neprišiel, keď ho pozval. Absalom sa teda postaral o to, aby upútal Joábovu pozornosť. Niekedy sa však veci obrátia proti vám. Absalom netušil, že týmto krokom nastaví kurz udalostí, ktorý vyústi do toho, že Joáb osobne zabije Absaloma, napriek tomu, že Dávid nariadil, aby Absaloma ušetrili.

Otázka: Nachádzajú sa v 2. Sam 15:1-12 aj iné príklady synov, ktorí chceli svojmu otcovi odňať trón?

Odpoveď: Asýrsky kráľ bol zavraždený svojimi synmi (2. Kronická 32:21). Hoci podrobnosti nie sú rovnaké (syn bol právoplatným dedičom), situácia bola podobná.

V Ugarite (ešte pred Dávidovou dobou) princ Jassib vyzval na súboj svojho otca, kráľa Kereta.

Yassib hrozí: „Počúvaj ma pozorne! Keby nepriatelia vtrhli do krajiny, kým si bol chorý, vyhnali by ťa a donútili by ťa utiecť do hôr. Tvoja choroba ťa zmenila na bezohľadného: nevypočul si prípad vdovy, nevypočul si prípad chudobných, neodsúdil si utláčateľa, nenakŕmil si sirotu v meste, … ani vdovu na vidieku… Zriekni sa kráľovského trónu, dovoľ mi vládnuť. Vzdať sa svojej moci, nech sa posadím na tvoj trón.“ Toto je z diela Dona C. Benjamina Old Testament Parallels: Laws and Stories From the Ancient Near East [Mahwah: Paulist, 1991], s. 205. Citované z The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 989–990.

Otázka: Ako sa v 2 Sam 15,6 dá ukradnúť srdcia ľudí?

Odpoveď: Podobne ako mnohí politici v neskorších dobách, aj Absalom bol majstrom v sľubovaní ľuďom, že ich dokáže schopne viesť, bez toho, aby v skutočnosti niečo urobil. Aby o tom ľudí presvedčil, Absalom znižoval úctu, ktorú ostatní prechovávali k Dávidovi. Aj dnes sa ľudia často snažia vyzdvihnúť seba tým, že zhadzujú ostatných.

Absalom bol pekný a predovšetkým príťažlivý. Ľudia si často vytvárajú „predstavy“ o tom, ako by mal vodca vyzerať, a majú tendenciu podporovať tých, ktorí týmto predstavám zodpovedajú, bez ohľadu na to, či by boli dobrými vodcami, alebo nie. Napríklad v amerických prezidentských voľbách väčšinou vyhráva vyšší kandidát. Ešte dôležitejšie však bolo, že Absalom predstieral, že sa o nich stará a berie si ich záujmy k srdcu. Absalom bol trpezlivý; túto fázu svojho sprisahania realizoval štyri roky. Keď Absalom usporiadal hostinu v Hebrone, pozval 200 mužov, ktorí o jeho sprisahaní nič nevedeli. Keď už tam boli, ocitli sa v slepej uličke; bolo by pre nich veľmi ťažké verejne povedať: „Nie, nemyslím si to. Budem podporovať Dávida.“

Otázka: Čo urobil Absalom v 2 Sam 15,7–12, čo odvtedy robili aj iní?

Odpoveď: Absalom využil svoju náboženskú prax na oklamanie druhých. Absalom sa vyhovoril, že ide do Hebrona splniť sľub daný Bohu a priniesť náboženské obete. Jeho predstierané uctievanie Boha bolo zásterkou pre jeho zradu. Odvtedy mnohí využívajú náboženstvo (vrátane kresťanstva, ale nielen to) na to, aby presvedčili ľudí, aby sa pridali k ich zlým plánom.

V islame bolo vojakom povedané, že ak budú bojovať za Alaha, môžu si byť istí, že bez ohľadu na svoju minulosť sa dostanú do raja. V rímskokatolíckom cirkvi, počnúc pápežom Urbanom II., bolo tým, ktorí „vzali kríž“ v prvej križiackej výprave, sľúbené odpustenie hriechov. Podobne pápež Eugenius III. vydal 1. decembra 1145 pápežskú bulu Quantum praedecessores, v ktorej sľúbil odpustenie hriechov všetkým, ktorí dokončia druhú križiacku výpravu alebo zahynú na ceste.

Viac informácií nájdete na stránkach https://www.reddit.com/r/AskHistorians/comments/76jtys/i_gather_that_papal_indulgences_were_first_issued/ a https://en.wikipedia.org/wiki/Quantum_praedecessores.

Otázka: V 2 Sam 15,7 by malo byť uvedené 40 rokov alebo 4 roky?

Odpoveď: Malo by tam byť štyri roky, čo viac zodpovedá dĺžke Absalomovho života. Masoretský text uvádza 40 rokov, ale Septuaginta, sýrsky preklad, arabský preklad, Vulgáta, Theodoret a Josephus uvádzajú všetci 4 roky. Pozri text BSB a poznámky pod čiarou v prekladoch NKJV, NIV a NRSV.

Otázka: Ako v 2 Sam 15:7,20 zložil Absalom sľub Hospodinovi?

Odpoveď: Absalom to povedal len preto, aby sa dostal do Hebrona a bol korunovaný za kráľa. Buď Absalom klamal a sľub nesložil, alebo možno hovoril pravdu. V histórii existujú aj iné prípady, keď uchádzači o trón zložili sľub svojmu bohu, ak sa stanú kráľmi. Absalom teda mohol zložiť sľub Bohu, ale nie každý sľub zložený Bohu je dobrý sľub.

Absalom si pravdepodobne vybral Hebron nielen preto, že sa tam narodil, ale aj preto, že to bolo staršie hlavné mesto a niektorí ľudia možno neboli spokojní s tým, že hlavné mesto bolo presťahované do Jeruzalema.

Absalom využil uctievanie Boha ako „zámienku“ na začatie svojej vzbury. Neskôr v dejinách zlé pápeže využívali kresťanské náboženstvo ako „zámienku“ na vlastné obohatenie a pomstu svojim nepriateľom. Napríklad pápež Bonifác VIII. (1294–1303) vyhlásil „krížovú výpravu“ proti talianskemu mestu Palestrina, aby sa pomstil širšej rodine predchádzajúceho pápeža Celestína V. Bonifác mal na svedomí to, že využil celý „aparát“ rímskokatolíckej cirkvi na zlé účely.

Otázka: Nachádzajú sa v 2. Sam 15:10 aj iné príklady, keď sa syn pokúsil prevziať trón od svojho otca?

Odpoveď: Áno. V Ugarite sa nachádza báseň o princovi Yassibovi, ktorý vyzval svojho otca, kráľa Kereta, na súboj o trón.

Otázka: Prečo v 2 Sam 15,14 Dávid utiekol z Jeruzalema, keď bol Jeruzalem veľmi silne opevnený?

Odpoveď: Dávid, ako skúsený kráľ, si okamžite uvedomil, že nejde o žiadnu malú nespokojnosť, ale o priamu výzvu na prevzatie jeho kráľovstva a na jeho život. Dávid nikdy neutrpel porážku v boji, ale vedel, že tentoraz to môže byť inak. Dávid pravdepodobne múdro urobil, že z Jeruzalema utiekol. V tom momente nevedel, komu v Jeruzaleme môže dôverovať, a ak je tam len niekoľko zradných strážcov brán, aj dobre opevnené mesto je ťažké udržať.

Otázka: Prečo v 2 Sam 15,19–20 Dávid povedal Ittajovi z Gitu, že s ním nemusí ísť?

Odpoveď: Dávid nechcel, aby s ním išiel niekto, kto ho podporuje len polovičato. Dávid dal Ittajovi zámienku, aby zostal, a zároveň chcel podľa jeho odpovede spoznať jeho srdce. Podobná situácia bola u Noemi a jej neviest v knihe Rút 1:11–18.

Mimochodom, Gitita pochádzal z filistínskeho mesta Gát. Archeológia objavila v Amarnských listoch jedného (alebo dvoch) správcov filistínskeho mesta Aškelon menom Itiya a Witiya, a to niekoľko storočí pred Dávidom. Meno Ittai je tomu veľmi podobné.

Dnes, keď vedieme tím, ktorý sa chystá podniknúť nejakú úlohu, je v poriadku dať ľuďom možnosť odstúpiť. Týmto spôsobom síce možno nebudete mať toľko ľudí, ale budete mať tých, ktorí sú vám oddaní.

Otázka: Prečo v 2. Sam 15,31–34 poslal Dávid svojho najmúdrejšího poradcu, Hušaja z Arkitu, späť k nepriateľovi?

Odpoveď: Dávid a Joáb už vedeli, čo je najlepšie urobiť; a bolo lepšie, aby Husai presvedčil Absaloma o zlej rade, než aby Husai poskytoval Dávidovi a Joábovi nanajvýš postupne o niečo lepšie rady. Niekedy na dosiahnutie úspechu nemusíte robiť múdre alebo geniálne veci; stačí, ak urobíte menej hlúpych vecí ako ostatní.

Otázka: Mal Dávid v 2. Sam 15,32–34 pravdu, keď prinútil Hušaja, aby za neho klamal?

Odpoveď: Biblia zaznamenáva, čo Húšai urobil v čase vojny. Kresťania majú na túto otázku dva názory.

Niektorí hovoria, že Hušaj urobil chybu, keď klamal, a Dávid urobil chybu, keď mu prikázal klamať.

Iní tvrdia, že počas vojny je v poriadku klamať nepriateľovi, ak ide o záchranu života. Miesta v 2. knihe Samuelovej, kde sa použil podvod, sú 2. Samuelova 15:25–29, 35–36 (Zadok, Abiatar a ich synovia), 2. Kniha Samuelova 15:34 (Hušaj z Arkitu), 2. Kniha Samuelova 17:17–18 (obaja) a 2. Kniha Samuelova 17:18–21 (muž a žena v Bahurime).

Otázka: Čo je zaujímavé na štruktúre tohto úryvku v 2 Sam 16:5–14?

Odpoveď: Je usporiadaná do chiastickej štruktúry.

16:5a Dávid uteká smerom k Bahurimu

- 16:5b-6 Šimei preklína a hádže kamene na Dávida a jeho mužov

- - 16:7–8 Ako Šimei preklínal Dávida

- - - 16:9 Abišaj chce Šimeiho zabiť

- - 16:10-12 Dávid znáša Šimeiho kliatby bez reakcie

- 16:13 Dávid vysvetľuje, prečo nereaguje na Šimeiove kliatby

16:14 Dávid a jeho sprievod prechádzajú Bahurimom

Otázka: Prečo v 2 Sam 16:5-8 Šimei preklínal Dávida za popravu Saulových synov, keď k tejto poprave došlo až neskôr v knihe, ako tvrdí Asimovov sprievodca Bibliou na str. 315-316?

Odpoveď: Nie je tam výslovne uvedené, že Šimei preklínal Dávida za popravu Saulových synov. Šimei skôr preklínal Dávida za jeho krvou zafarbený rod vo všeobecnosti. Existujú dve možné vysvetlenia Šimeiho preklínania.

Iné dôvody: Šimei sa mohol veľmi dobre odvolávať na dlhotrvajúcu vojnu medzi Dávidovými a Iš-bošetovými vojskami. Šimei nikdy skutočne neakceptoval, že by kráľovská moc mala opustiť Saulovu rodinu.

Nie je to chronologické: Keďže 2. Samuelova 21:1 hovorí, že poprava Saulových synov sa udiala „za vlády Dávida“, nemusí to byť nutne chronologické. Shimeiho prekliatie Dávida sa teda mohlo chronologicky odohrať až po poprave Saulových synov.

Otázka: Čo je významné na Dávidovej reakcii v 2. Sam 16,5–12, keď sa nepokúsil Šimeimu odplatiť?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Z ľudského hľadiska by človek na Dávidovom mieste pravdepodobne pociťoval zvláštnu zmes skľúčenosti, hnevu voči Šimeimu a pasívneho prijatia toho, že si zaslúži to, čo sa mu deje. Môžeme sa podrobne dozvedieť, ako sa Dávid cítil, pretože o tom napísal v Žalme 3. Žalm 3 nám ukazuje, že Dávid mal vieru, že Boh ho z tejto situácie vytiahne. V tomto momente bol Dávid presvedčený, že jeho nepriatelia budú zabití. Neskôr však Dávid oplakával, že jedným z týchto zabitých nepriateľov bol jeho vlastný syn Absalom.

2. Dávid nemal ani tušenie, ktorí z jeho kedysi verných priateľov stáli pri ňom, ktorí boli neutrálni a ktorí boli na strane Absaloma. Vyzeralo to tak, že toto by mohol byť pre Dávida koniec cesty. Keďže sa väčšina jeho kedysi verných poddaných obrátila proti nemu, bol by to biedny koniec a možno by to bolo považované za primeraný trest za Dávidovo cudzoložstvo a vraždu človeka, ktorý mu bol verný. Dávid vedel, že niečo z toho, čo Šimei hovoril, bola pravda. Medzi Júdou a Saulovým rodom už niekoľko rokov prebiehala občianska vojna. Dávid nepotrestal Joába za zradné zabitie Abnera. Ako ukazujú verše 10–11, Dávid si myslel, že možno Boh chcel, aby Šimei verejne odsúdil Dávida.

3. Keďže sa Dávid cítil vinný za zabitie Uriáša, nemal náladu nechať zabiť muža, ktorý hovoril pravdu.

4. Verš 12 ukazuje, že Dávid to nechal v Božích rukách. Ak by Dávid Šimeiho zabil a Boh by to nepovažoval za správne, Boh by za to mohol potrestať aj Dávida. Ak by Dávid Šimeiho ušetril a Boh by to nepovažoval za správne, Boh by mohol aj tak potrestať Šimeiho a Dávida by mohol odmeniť za jeho zhovievavosť.

Mimochodom, Šimei akoby zabudol, že aj Saul mal krvou poškvrnený dom, keď zabil Achimelecha a chcel zabiť každého, kto podporoval Dávida.

Záver: Dávid nevedel, či bolo správne, že ho Šimei v tom čase preklínal, alebo nie. Dnes, keď nevieme, či je krivda, ktorá sa nám stala, spravodlivá, je trpezlivosť a čakanie na Boha cnosťou.

Otázka: Čo sa môžeme z 2 Sam 16,7–14 dozvedieť o Dávidovom postoji v tejto situácii?

Odpoveď: Dávid tu urobil jednu dobrú vec a neskôr jednu zlú.

(dobrá vec) Niektoré veci (ako napríklad pomsta) by sme mali nechať tak a zveriť ich do Božích rúk. Dávid nielen veril, že Boh je prítomný a vidí všetko, ale veril aj tomu, že Boh aktívne koná. Už skôr mal byť Saul zbavený trónu a zabitý, ale Dávid vedel, že to nemá urobiť on sám. Možno by mal byť zabitý aj Šimei, ale Dávid vedel, že sa sám previnil, a tak si myslel, že nie je tým, kto by mal Šimeia zabiť. Preto to Dávid zanechal v Božích rukách. Po Absalomovej smrti sa Šimei kajal, alebo aspoň tak vyzeral, a pomohol priviesť Dávidovu rodinu v 2. Samuelovej 19:16–23.

(zlé) Bohužiaľ, opäť nebolo Dávidovo odpustenie úplné. V 1. Knihe kráľov 2:8–9 prikázal Šalamúnovi, aby Šimeiho zoslal do hrobu v krvi (t. j. aby ho zabil), a Šalamún tak urobil v 1. Knihe kráľov 2:36–46.

Otázka: Aká je štruktúra tohto úryvku v 2 Sam 16,15–17,29?

Odpoveď: Ide o zložitú štruktúru; je chiastická, ale nie je to chiasmus.

16:15–19 Absalom sa spriatelil s Hušajom

- 16:20–22 Achitofel radí Absalomovi

- - 16:23 Achitofel je opísaný ako veľmi múdry

- 17:1-4 Achitofel dáva svoju radu

- - 17:5-13 Hushai dáva svoju radu

- - - 17:14 Husajova rada sa považuje za lepšiu než Achitofelova

- - 17:15–16 Chušaj radí Sádokovi a Abiatarovi

- 17:17-22 Dávid prekročí rieku Jordán

- - 17:23 Achitofel spácha samovraždu

- 17:24-25 Absalom prekročí rieku Jordán

17:27-30 V Mahanaime sa s Dávidom spriatelili Šobi, Makir a Barzillai

Otázka: Prečo sa v 2 Sam 16:22 Absalom vyspal s desiatimi Dávidovými konkubínami za bieleho dňa?

Odpoveď: Nebol to Absalomov nápad, ale Ahitofelov, bývalého dôveryhodného múdreho muža Dávida. Absalom bol s konkubínami, po jednej, v stane na streche paláca. Ľudia nemohli vidieť všetko, ale videli, čo sa deje, a to s jednou konkubínou za druhou. Nebolo to urobené na uspokojenie Absalomovej žiadostivosti; išlo o moc, o urážku jeho otca a o nárok na trón. Absalom chcel ukázať, že on je teraz právoplatným kráľom, a že týmto krokom už nie je cesty späť. Chcel tým ukázať, že pre novú vernosť ľudu už nie je cesty späť, ale ukázalo sa, že cesty späť už nie je ani pre samotného Absaloma. Tak ako si Dávid „vzal“ Uriášovu ženu, Pán si „vezme“ Dávidove ženy.

V kultúre Blízkeho východu bolo bežné, že kráľ zdedil konkubíny svojho otca. Boh však v Levitiku 18:8 hovorí, že nesmieš mať vzťah s manželkou svojho otca – aj keby nebola tvojou matkou.

Nezabúdajme tiež, že Achitofel bol Batšebiným starým otcom, takže tu mohlo hrať úlohu aj pomstichtivé zmýšľanie. Po tomto urážlivom čine by všetci vedeli, že zmierenie medzi Absalomom a Dávidom bude nemožné. Absalom konal nesprávne, ale tu je možné racionálne vysvetlenie jeho konania. Mnohí Izraeliti boli naklonení tak Dávidovi, ako aj Absalomovi, zdanlivo budúcemu kráľovi. Až sa táto hádka preženie, títo Izraeliti zostanú na strane víťaza. Absalomovo konanie neznamenalo len to, že on je kráľom, ale aj to, že Dávid už kráľom nie je. Ľudia by sa museli verejne rozhodnúť medzi týmito dvoma. Keďže Absalom mal v danej chvíli navrch, pre mnohých by sa najbezpečnejšou cestou zdalo byť rozhodnúť sa pre Absaloma. Achitofel a Absalom si pravdepodobne nespomenuli, že keď to urobil Rúben v 1. knihe Mojžišovej 35:22; 49:3–4, prišiel o svoje dedičské práva.

Nie je to odpoveď: Hoci by sa mohlo zdať, že Absalomova skutočnosť, že nemal synov (2. Samuelova 18:18), bola motiváciou, je to nepravdepodobné. Spanie s konkubínami za bieleho dňa v tom čase by nebolo len na tento účel.

Otázka: Prečo bola v 2. Sam 17:1–14 Ahitofelova rada skutočne lepšia ako Hušajova a ako to môžeme zistiť?

Odpoveď: Achitofel správne usúdil, že ak by Dávid zomrel, Absalom by úplne zvíťazil, ako to videli aj Dávidovi muži v 2. Samuelovej 18:3. Cieľom nebolo nevyhnutne poraziť Dávidových vojakov, ale len zabiť Dávida. Nakoniec sa pre Dávida ukázalo ako lepšie, že Absalom nasledoval Hušajovu radu, ale ako to mohol Hušaj vedieť? Písmo to nehovorí, ale môžeme o tom špekulovať. Tu je šesť bodov, ktoré treba zohľadniť pri hľadaní odpovede.

1. Nedá sa povedať, že to bolo len preto, že Húšai mal viac informácií z toho, že bol s Dávidom (2. Samuelova 15:32–37), pretože aj Achitofel vedel, že táto rada nebola dobrá (2. Samuelova 16:23; 17:1–3).

2. Pokiaľ by Dávid nebol zabitý, skutočná bitka sa neodohrávala na bojisku, ale o srdcia a vernosť Izraelitov. Pre ľudí, ktorí boli Dávidovi verní ešte pred pár rokmi, by bolo ľahké chcieť mu byť verní znova.

3. Hoci zabitie Dávida by ukončilo boj a rozprášenie Dávidových vojsk by Absalomovi stále pomohlo, bolo by to riskantné, pretože akákoľvek porážka by znamenala zlé zviditeľnenie. Stojí tento risk za potenciálny zisk?

4. Hushaiho rada vychádzala z predpokladu, že sa celý Izrael zjednotí okolo Absaloma. Ak by ľudia mali nejaký čas na rozmyslenie, než by sa vydali za Dávidom, možno by sa proti nemu nechceli vzbúriť.

5. V tomto prípade sa riziko oplatilo. Hoci Hushai v podstate tvrdil, že Absalom by mal počkať, kým bude pripravený, to by dalo Dávidovi čas na prípravu, a v tom čase nebol pripravený ani Dávid, ani jeho armáda. Neposlúchnutie Ahitofelovej rady spôsobilo, že Absalom stratil iniciatívu a prvok prekvapenia.

6. Nebolo pochýb o tom, či sa pustia do boja s Dávidovou armádou; jedinou otázkou bolo kedy. Mnohokrát môžeme stratiť iniciatívu v dôsledku zlých rozhodnutí. Naše emócie nám môžu napovedať, aby sme odložili konanie, hoci nám múdrosť hovorí, že odklad situáciu zhorší, nie zlepší.

Otázka: Vidíte v 2 Sam 17,1–14 nejaké príklady múdrych, skúsených ľudí, ktorí neboli lojálni?

Odpoveď: Achitofel bol známy ako veľmi múdry človek a mnoho rokov radil Dávidovi ako poradca a pravdepodobne aj ako priateľ. Tu však Achitofel radil Absalomovi, ako najlepšie zabiť Dávida. To je ale priateľ! Achitofel nepochybne usúdil, že pre neho bude najvýhodnejšie prejsť na druhú stranu.

Dnes sa ľudia môžu „prejsť na druhú stranu“, ak sa im to javí ako osobný prospech. Alebo si môžu myslieť, že budúcnosť je tak či tak nevyhnutná, a môžu byť buď pred vlakom, alebo vo vlaku. Môžete si spomenúť na Vichy vo Francúzsku, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny lojálne voči nacistom pri vyvražďovaní Židov. Philippe Pétain bol najvyšším vodcom Vichy vo Francúzsku. Bol francúzskym vojenským hrdinom, ktorý bojoval proti Nemcom v prvej svetovej vojne. V Amerike to bol Benedict Arnold a neskôr Aaron Burr.

Otázka: V 2. Sam 17,7–14, mal Hushai pravdu, keď klamal v prospech Dávida tým, že dal Absalomovi zlú radu?

Odpoveď: Kresťania sa v tom nezhodujú. Niektorí kresťania tvrdia, že klamať neveriacim je v čase vojny a na záchranu života v poriadku. Iní kresťania hovoria, že v takýchto situáciách by sme sa mali spoliehať na Boha, nie na podvod. Všetci sa však zhodujú na tom, že mlčanie nie je klamstvo; bez klamania človek nemusí dobrovoľne poskytovať citlivé informácie ani odpovedať na každú položenú otázku.

Otázka: Prečo sa v 2. Sam 17,23 Achitofel obesil, keď jeho radu neposlúchli?

Odpoveď: Nedá sa si nevšimnúť, že Achitofel mal o svojej vlastnej múdrosti veľmi vysokú mienku. Hoci to Písmo výslovne neuvádza, môžeme tu vidieť jednak racionálny smer, jednak iracionálny extrém. Achitofel chcel slúžiť niekomu, kto by bol úspešným kráľom. Pravdepodobne si uvedomoval, že ten, kto by sa riadil najjednoduchším riešením namiesto strategických rozhodnutí, by ako kráľ dlho nevydržal – a ani jeho poradcovia by dlho nevydržali.

Kľúčovou chybou v Hushaiovej rade aj v Absalomovom uvažovaní je predpoklad, že celý Izrael by sa okamžite obrátil a nasledoval Absaloma. Vo svojej arogancii mohol Absalom len v to dúfať, ale keď túto nádej urobil podstatnou súčasťou svojho plánu, Ahitofel si možno uvedomil, že Absalom je odsúdený na neúspech, pokiaľ bude Dávid nažive.

Neracionálne je, že keď niekto, kto sa považuje za múdreho, nepredloží dobrý argument a jeho rada nebude nasledovaná, rýchlo nadobudne pocit, že ani nič iné, čo povie, nebude nikým akceptované. Achitofel sa mohol pokániť pred Bohom, prísť k Dávidovi, Božiemu pomazanému kráľovi, prosiť o milosť a veriť, že Boh mu odpustí bez ohľadu na to, či ho Dávid popraví, alebo nie. Táto možnosť však Achitofelovi pravdepodobne ani nenapadla.

Dávajte si pozor, keď je vaša identita viazaná na to, akí ste múdri, rozumní alebo skúsení, namiesto toho, aby vaša identita spočívala v tom, že ste Božie dieťa, ktoré poslušne kráča s Ním.

Otázka: Kto bol Amasa v 2 Sam 17:25?

Odpoveď: Naháš bolo bežné meno, takže je nepravdepodobné, že by išlo o Naháša, kráľa Ammonitov. Amasov otec bol podľa 1. Kroník 2:17 Izmaelit. Amasova matka Abigail bola sestrou Zeruije, matky Joába. Amasa bol teda Dávidov synovec a Absalomov bratranec. Amasa bol dokonca ešte bližším príbuzným Joába. Hebrejský text v 2. knihe Samuelovej 17:25 však doslovne hovorí, že Amasov otec, menom Ithra, „vošiel“ k Abigail, čo niektorí vykladajú tak, že nikdy neboli manželia. (Preklad BSB to prekladá ako „vzal si ju za ženu“.) Po skončení vzbury Dávid v 2. knihe Samuelovej 19:13 vymenoval Amasu za veliteľa Dávidovej armády namiesto Joába. Dávid bol nahnevaný, že Joáb zabil Absaloma, hoci mu Dávid výslovne prikázal, aby to neurobil. Vymenovanie Amasu za veliteľa malo tiež pomôcť zmierniť rozkol medzi Júdskom a ostatnými kmeňmi, ktoré sa vzbúrili. Joáb zradne smrteľne bodol Amasu (2. Samuelova 20:9–10). Z Joábovho pohľadu videl, že Dávid chcel Amasovi bezvýhradne odpustiť vzburu proti nemu, zatiaľ čo on sám zostal verný, a Dávid ho dokonca chcel nahradiť Amasom, pretože Joáb zabil vzbúrenca, ktorého bolo potrebné zabiť.

Otázka: Kde sa v 2. Sam 18:6 nachádzali Efraimove lesy?

Odpoveď: Dnes si nie sme istí polohou Efraimových lesov. Existujú dve možnosti.

(pravdepodobne nie) Na západ od rieky Jordán: Lesy sa nachádzali na území Efraima a bitka sa odohrala práve tam. Keďže však Dávid a jeho muži už utiekli na východ od Jordánu, prečo by sa mali vracať späť na západ?

(pravdepodobne) Na východ od rieky Jordán: To, čo sa nazývalo Efraimskými lesmi, sa nachádzalo mimo pôvodného územia Efraima a bitka sa odohrala práve tam.

Otázka: Prečo by Dávidovi vojaci bojovali v lesoch, ako sa uvádza v 2 Sam 18,6?

Odpoveď: Dávidovi ozbrojení profesionálni vojaci boli vo veľkej početnej nevýhode oproti Absalomovej armáde. Les mohol neutralizovať výhodu lukostrelcov a početnej prevahy. Pomohol by silnejším vojakom v súboji jeden na jedného.

Otázka: Bol Absalom v 2 Sam 18:17 pochovaný v efrajimskom lese (ďaleko od Jeruzalema), alebo si dal postaviť pomník v údolí Kidron (blízko Jeruzalema), ako sa píše v 2 Sam 18:18?

Odpoveď: Obe udalosti sa skutočne stali. Absalom si postavil vlastný pomník v údolí Kidron, ale nikde sa neuvádza, že by ho tam pochovali Dávidovi muži, ani to, že by mal v úmysle byť tam pochovaný.

Otázka: Prečo v 2 Sam 18:17 nad Absalomom postavili veľkú hromadu kameňov?

Odpoveď: Veľká hromada kameňov nebola pomníkom. Bol to spôsob, ako si niečo pripomenúť a ukázať, kde sa to stalo, bez akejkoľvek pocty pre osobu, ktorá tam bola pochovaná. Ďalšími, nad ktorých telami bola navršená veľká hromada kameňov, boli Achán v Jozue 7:26 a kráľ Ai v Jozue 8:29.

Otázka: Prečo v 2. Sam 18,7 zahynulo 20 000 mužov v dôsledku hriechov Dávida a Absaloma?

Odpoveď: Vieme presne, prečo zomreli: kvôli nedostatku úcty a vernosti, ktorú mnohí prejavovali po Dávidovom hriechu s Batšebou, a kvôli Absalomovmu hriechu vzbury proti vlastnému otcovi. Skutočnou otázkou tu je, prečo aj zbožní ľudia niekedy zomierajú kvôli hriechom iných.

V tomto živote ľudia často trpia kvôli hriechom iných. Či už ide o obeť vraždy, civilné obete vo vojne alebo deti narodené so zníženou inteligenciou, pretože ich matka bola alkoholik, veľa utrpenia na tomto svete je spôsobené tým, ktorí za to neboli priamo zodpovední. Od pádu Adama a Evy nie je samotné stvorenie dokonalé (Rímskym 8:20–22) a celý svet je pod vplyvom zlého (1. Jánova 5:19). Dokonalosť, absencia utrpenia ani spravodlivosť nám v tomto živote nie sú zaručené. Všetci musíme čakať až do budúceho života, kedy bude spravodlivosť vykonaná v deň súdu.

Otázka: Prečo chcel Joáb v 2. Sam 18,19–22 zabrániť Achimaazovi, aby oznámil Dávidovi, že Absalom je mŕtvy?

Odpoveď: Joáb dobre poznal Dávida a mal rád Achimaaza. Joáb sa snažil Achimaazovi preukázať láskavosť. Keď naposledy niekto oznámil Dávidovi, že Saul je mŕtvy – pretože ho zabil –, Dávid ho dal popraviť (2. Samuelova 1:9–16). Joáb sa možno bál o Achimaaza.

Okrem toho Dávid prejavoval voči Absalomovi veľkú sentimentálnosť. Nebola to cnosť, ale skôr slabosť. Jeho náklonnosť k synovi bola väčšia ako jeho láska k Bohu alebo snaha o to, aby jeho deti dodržiavali Boží zákon.

To ukazuje, že Joáb už vopred tušil, že Dávid bude smútiť za Absalomom a demoralizuje armádu.

Otázka: Prečo v 2. Sam 18,16–18 Joáb dal zatrúbiť na trúbku, aby zastavil víťazstvo, keď predsa vyhrávali?

Odpoveď: Cieľom nebolo zabiť nepriateľov, svojich izraelských spoluobčanov, ale zastaviť vzburu. Keď bol Absalom zabitý, vzbura už nemala okolo čoho sa zjednotiť. Takže zatiaľ čo Dávid chcel Absaloma ušetriť, Joáb videl, že zabitie Absaloma zastaví boje a ušetrí životy mnohých ďalších Izraelitov. Joáb teda nemilosrdne zabil muža, ktorému pomohol zmieriť sa so svojím otcom.

Otázka: Ako v 2 Sam 18,19 Ahimaaz, syn Sádoka, predbehol druhého posla, ak sa ich cesty nekrížili?

Odpoveď: Achimaaz bol rýchly bežec. Vybral si inú cestu, po rovine, ktorá bola síce pravdepodobne dlhšia, ale dalo sa po nej bežať rýchlejšie. Nezabúdajme tiež, že práve Achimaaz bol tým, komu bola zverená úloha priniesť Dávidovi správu od Húšaja (2. Samuelova 17:17).

Otázka: Ako bol Ahimaaz v 2 Sam 18,30–33 v skutočnosti nespoľahlivým poslom?

Odpoveď: Na jednej strane bol Achimaaz rýchly a dorazil skôr ako druhý posol, a všetko, čo povedal kráľovi Dávidovi, bola pravda. Keď však Dávid požiadal o konkrétne informácie, Achimaaz klamal a povedal, že to nevie. Jeden komentátor sa domnieva, že Achimaaz to skutočne nevedel, ale keďže počul trúbku a bol s Joábom, pravdepodobne to vedel.

Niekedy aj ľudia v dnešnej dobe môžu byť nespoľahlivými posolmi, hoci hovoria len správne polopravdy. Keď hovoria pravdu, ale vynechajú kľúčové body, alebo klamú, aby kľúčové body zamlčali, ľudia im prestanú dôverovať, akonáhle na to prídu.

Keď zdieľame Božiu pravdu s ostatnými, musíme dávať pozor, aby sme im povedali celú pravdu, aj veci, o ktorých vieme, že ich nebudú chcieť počuť. Hoci je pre vládcu dôležité mať spoľahlivých poslov, o to dôležitejšie je pre nás byť spoľahlivými posolmi Boha.

Otázka: Aké sú v 2. Sam 19,1–7 príklady toho, ako vodcovia odovzdávajú nesprávne posolstvo, ako to takmer urobil Dávid?

Odpoveď: Dávid chcel vyjadriť to, čo cítil, bez ohľadu na to, ako by to niekto interpretoval. Joáb mu povedal: „Nerob to.“ Keby to Dávid urobil, vyjadril by tým, že si cení životy svojich obetavo verných vojakov menej ako život jedného vzbúreného muža, ktorý spôsobil smrť niektorých z nich. Keď spoločnosť alebo šéf dá najavo, že si cení jednu osobu, ktorá neprispela ničím významným, viac ako ostatných, ktorí verne urobili viac, nemal by sa čudovať, keď sa vernosť stratí a ľudia odídu.

Otázka: Aké sú v 2 Sam 19,3–7 príklady toho, ako môže ostré sústredenie sa len na jednu vec spôsobiť, že človek pre svoje úzke videnie prehliada veľké problémy?

Odpoveď: V Dávidovom prípade by bolo každému jasné, že sa o nich vôbec nezaujíma v porovnaní so svojím synom, ktorý spôsobil smrť mnohých. Svoju osobnú stratu považoval za dôležitejšiu než národnú krízu.

Lýdska ríša zanikla v roku 546 pred Kr. Perzská armáda obliehala Sardis, hlavné mesto Lýdskej ríše kráľa Kréza, už 14 dní. Jedna strana mesta nemusela byť strážená, pretože tam boli len strmé útesy. Perzský vojak však videl, ako lýdskemu vojakovi náhodou vypadla prilba z útesu. Lýdsky vojak zišiel po úzkej, serpentínovej cestičke, aby si prilbu vyzdvihol, a potom sa opäť vyšplhal hore. Perzský vojak si tú cestičku zapamätal a tej noci sa perzská armáda tajne vyšplhala po zvislej stene, prekvapila Lýdčanov a dobyla ich ríšu. Možno ten lýdsky vojak nemal byť tak nadmerne sústredený na to, aby si získal späť svoju prilbu!

Vo Veľkej Británii kráľ Juraj III. a väčšina parlamentu buď považovali sťažnosti 13 kolónií za nepodstatné veci, alebo ich považovali za zradcov, ktorých treba rozdrviť. Benjamin Franklin v istom momente viedol delegáciu do Anglicka, aby sa pokúsil riešiť tieto záležitosti a zostať pod britskou nadvládou.

Vo Francúzsku kráľ Ľudovít XVI., keď 14. júla 1789 došlo k dobytí Bastily, zapísal do svojho denníka slovo „nič“, pretože na svojom love nič neulovil.

V Rusku bol posledný cár, Nikolaj II., veľmi oddaný rodine. Viac sa staral o svoju rodinu a najmä o svojho syna trpiaceho hemofíliou než o Rusko.

V Číne boli cisár Xuanzong a jeho dvor počas An Lushanovho povstania nútení utiecť z hlavného mesta. Armáda odmietla bojovať za cisára, pretože verila, že mu viac záleží na jeho obľúbenej konkubíne, Yang Gui Fei, ako na ríši. Odmietli bojovať, pokiaľ nebude splnená ich požiadavka, a to aby cisár popravil Yang Gui Fei. Cisár tak veľmi neochotne urobil, vojaci bojovali a povstanie bolo potlačené.

V našich životoch je dôležité, aby sme sa občas zastavili v tom „neustálom zhonu“, zhodnotili, čo je dôležitejšie a čo menej dôležité, a uistili sa, že sa venujeme veciam, ktorým sa venovať musíme. Veľmi dôležitou lekciou, ktorú sa môžeme naučiť v 2. knihe Samuelovej 19:3–7, je dôležitosť mať priateľov, ktorí na vás dávajú pozor a upozorňujú vás na vaše slepé miesta. Samozrejme, priatelia, ktorí vám nikdy nepovedia, keď zbadajú potenciálnu slepú škvrnu, nie sú v tomto smere veľmi užitoční. Upozorňujete svojich priateľov s láskou, keď vidíte, že by mohli mať nejakú slepú škvrnu?

Otázka: Aké sú v dnešnej dobe (úmyselné alebo neúmyselné) spôsoby, ktorými môžete v 2. Sam 19,6 vyjadriť, že pre vás niekto neznamená takmer nič?

Odpoveď: Je to zvláštna otázka, ale musíme na ňu odpovedať, aby sme sa uistili, že sa tak nesprávame. Môžeme to urobiť tým, že preukážeme, že si viac ceníme niečo bezvýznamné ako ich. Môžeme to urobiť tým, že s nimi nehovoríme, keď je zrejmé, že by sme mali. Môžeme to urobiť tým, že ich prerušujeme zakaždým, keď hovoria; tým dávame najavo, že nás už nezaujíma, čo hovoria. Môžeme to urobiť tým, že si z neho robíme srandu, najmä pred ostatnými. Čím je to zosmiešňovanie vtipnejšie, tým je to horšie.

Keď s niekým hovoríte o Kristovi alebo zdieľate niečo, čo mu pomôže rásť vo viere, najprv sa uistite, že mu dáte najavo, že ho rešpektujete, vážite si ho a milujete ho. A o Kristovi by ste mali hovoriť s každým, či už je kresťan, alebo nie.

Otázka: Prečo v 2. Sam 19,13 Dávid spomína Amasove rodinné väzby s Dávidom ako dôvod, prečo by mal byť veliteľom, keď Joáb mal ešte užšie rodinné väzby?

Odpoveď: Dávid uviedol fakt, že Amasa je jeho synovec, ako zámienku, ako zdôvodnenie, pretože nechcel povedať tri skutočné dôvody. Dávid nechcel, aby Joáb bol hlavným veliteľom, pretože Joáb mal v minulosti skúsenosti s verejným porušovaním Dávidových rozkazov. Emocionálne bol Dávid veľmi zarmútený kvôli Absalomovi a jednoducho nechcel, aby muž, ktorý neuposlúchol jeho rozkazy a zabil jeho syna, zostal vo velení. Nakoniec by to bola príležitosť pomôcť zahojiť rozkol s povstalcami tým, že by ich veliteľa vymenoval za svojho veliteľa.

Otázka: Prečo Dávid v 2. Sam 19,18–23 vôbec nepotrestal Šimeiho?

Odpoveď: Odpovedzme na to nepriamo tým, že sa pozrieme na to, čo by sa stalo, keby to Dávid urobil. Šimei sa v skutočnosti nepokúsil nikomu ublížiť. Dávid, aspoň väčšinu času, mal na rozdiel od Abišaja cit pre to, ako budú jeho činy vyzerať v očiach druhých. Ak by Dávid popravil Šimeiho, ako si myslíte, že by sa cítili všetci Izraeliti, ktorí boli v armáde, ktorá sa pokúsila zabiť Dávida? Premýšľali by nad tým, kedy si Dávid príde po nich. Keby tak urobil, pravdepodobne by bolo len málo nádeje na zmierenie tých, ktorí boli v Absalomovej armáde.

Keď sa Dávid ocitol v tejto situácii, kde bolo zrejmé a najprirodzenejšie pomstiť sa, uvedomil si, že má na výber. Dávid si teda vybral to, čo bolo v skutočnosti najlepšou možnosťou. Je však možné, že to urobil skôr kvôli vonkajšiemu dojmu než z čestných pohnútok, pretože neskôr v 1. Knihe kráľov 2:8–9 povedal Šalamúnovi, aby sa postaral o to, aby bol Šimei popravený.

Otázka: Myslíte si, že v 2. Sam 19,24–30 a 16,3–4 Mefibošet skutočne veril, že má šancu stať sa kráľom, alebo mu Ziba klamal, aby získal to, čo Dávid dal Mefibošetovi?

Odpoveď: Existujú tri názory.

Mefibošet si myslel, že by sa mohol stať kráľom. V chaose, ktorý by nasledoval, keby sa niečo stalo aj Dávidovi, aj Absalomovi, chcel byť Mefibošet prítomný, ale nespôsobovať žiadne problémy, pre prípad, že by potrebovali kandidáta, ktorý si nenadobudol žiadnych nepriateľov. Mefibošet už bol v Jeruzaleme a nemusel nikam utekať. Sprevádzanie Dávida by pre neho bolo skutočne len bremenom. Možno Mefibošet nikdy nepredpokladal, že Dávid bude potrebovať pomoc so zásobami a že by mu mohol pomôcť práve on. Barzillai, ktorý mal 80 rokov, mohol prísť z mesta Rogelim, aby bol s kráľom Dávidom a zabezpečil mu zásoby, ale Mefibošet, ktorý bol podstatne mladší, avšak chromý, nemohol opustiť Jeruzalem.

Ziba klamal o Mefibošetovi. Mefibošet si uvedomil, že po všetkých tých rokoch sa už nevrátia do Saulovho domu. Kráľom sa stane iný Dávidov syn skôr ako Mefibošet. Mefibošet bol chromý, takže nemohol odísť, pokiaľ by mu nepomohol niekto, kto tiež utekal. A čo sa týka ľudí, ktorí neutiekli, prečo by mu mali pomáhať? Nie je známe, či mal Mefibošet v úmysle poskytnúť všetku pomoc, akú mohol, alebo či ani nepomyslel na to, že by pohol prstom, aby pomohol Dávidovi.

Keď sa Dávid vrátil, Mefibošet si nestaral o nohy (nechty na nohách atď.), neostrihal si fúzy ani si nevypral šaty. To by mohlo znamenať, že Mefibošet bol skutočne zarmútený Absalomovým povstaním, alebo že len predstieral smútok. Tieto veci by však musel začať robiť ihneď po Dávidovom odchode, čo naznačuje, že to bolo úprimné.

Najsilnejšou podporou tejto teórie sú však Zibove slová, že vedel (s istotou), že Mefibošet zostal v Jeruzaleme, aby bol korunovaný za kráľa. Ako by o tom Ziba mohol vôbec niečo vedieť, ak by Mefibošet svoje názory nezverejnil? Vždy je dôležité pýtať sa, ako by niekto mohol vedieť to, čo tvrdí, že vie, aby sme lepšie rozpoznali, kedy sú veci len vymyslené. Ak by však Ziba bol v Jeruzaleme, mohol byť práve on tým sluhom, ktorý Mefibošeta zradil a nechal ho tam.

Najdôležitejšie bolo zvoliť si najbezpečnejšiu cestu. Mefibošet bol paralyzovaný nečinnosťou. V Jeruzaleme mohol nájsť niekoľko ľudí, ktorí by ho odniesli k Dávidovi. Problémom nebolo nájsť niekoho, ale rozhodnúť sa, čo vlastne chce urobiť. Najbezpečnejšie pre Mefibošeta by bolo zostať v Jeruzaleme a držať sa v úzadí. Tak by ho ten, kto tento boj vyhrá, nemohol obviniť z pomoci druhej strane. Samozrejme, keďže Mefibošet nezaujal stanovisko, Dávid nemohol vedieť, či mu bol verný, alebo nie.

Dávid nebol taký múdry ako Šalamún. Šalamún by pravdepodobne zistil, kto hovorí pravdu, najmä keď na konci Mefibošet povedal, že Ziba si môže nechať všetko. Dávid však v 2. knihe Samuelovej 19:29 veci len rozdelil na polovicu namiesto toho, aby sa skutočne rozhodol.

Väčšina učencov sa prikláňa k druhému názoru.

Otázka: Mal Dávid v 2. Sam 19,29 pravdu, keď nechal Mefibošeta a Zibu rozdeliť si majetok?

Odpoveď: Nie. Ak Ziba klamal, Dávid odmenil nielen jeho pomoc, ale aj jeho klamstvo. Ak Ziba hovoril pravdu a Mefibošet čakal, až sa stane kráľom, Dávid by odmenil zradcu. Dávid to pravdepodobne mal viac prešetriť. Dávid bol len napoly presvedčený a prišiel s riešením, ktoré nikoho úplne neuspokojilo, aby to nemusel ďalej vyšetrovať.

Zdá sa pravdepodobné, že to bol práve Ziba, kto tu klamal. Možno to Dávid už tušil a ocitol by sa v ťažkej dileme, či odmeniť alebo potrestať niekoho, kto mu v kritickej chvíli poskytol podstatnú pomoc, preukázal svoju vernosť, a pritom klamal o vernosti iného, aby to dosiahol.

Otázka: Mal Barzillai v 2 Sam 19,32–40 pravdu, keď odmietol kráľovu ponuku?

Odpoveď: Kresťania sa v tejto veci nezhodujú a nie sú si istí, či Dávidova žiadosť bola v prvom rade odmenou alebo ponukou práce. Ak to bola ponuka práce ako poradcu, aby zaplnil miesto, ktoré zanechal Achitofel, niektorí kresťania, ako napríklad J. Vernon McGee, považujú za nesprávne, že Barzillai odmietol túto príležitosť slúžiť. Väčšina však zastáva názor, že v tomto prípade bolo v poriadku, keď Barzillai odmietol pekný dar, keďže by to pre neho bolo bremenom.

Otázka: Prečo došlo v 2. Sam 19,41–43 k tomuto sporu medzi mužmi Izraela a mužmi Júdu?

Odpoveď: Obidve strany uprednostnili svoje vlastné záujmy pred spoločnou spoluprácou. Môžeme tu vidieť tri dôvody: minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Minulosť: Mnohí z Júdu aj zo zvyšku Izraela sa práve vzbúrili a bojovali proti Dávidovi. Túžili dokázať, že sú opäť lojálni, možno nedôverovali lojalite druhých, ale boli si istí, že sú lojálnejší a majú väčšie právo byť bližšie ku kráľovi než druhá skupina. Ak sa na to pozrieme z pozitívnej stránky, chceli preukázať svoju súčasnú lojalitu napriek svojej minulosti vzbury. Ak sa na to pozrieme z negatívnej stránky, chceli, aby všetci prehliadli ich minulosť a možno aj pretrvávajúcu nestálosť.

Súčasnosť: V tejto súčasnej nepríjemnej situácii chceli mať istotu, že si Dávid všimne, že sú opäť lojálni.

Budúcnosť: Obidve skupiny chceli byť v budúcnosti Dávidovými obľúbencami a jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, bolo byť bližšie k Dávidovi a zviditeľniť sa pri návrate armády viac než druhá skupina.

Otázka: Ako v 2 Sam 19,41–43 riešite situáciu, keď obe strany navonok vytvárajú dojem, že sa snažia dosiahnuť dohodu, hoci v skutočnosti ani jedna strana dohodu naozaj nechce?

Odpoveď: V tomto prípade Dávid neurobil nič a v 2. knihe Samuelovej 20:1–2 Šeba Benjamínsky a mnohí zo severných kmeňov otvorene povstali proti Dávidovi.

V 2. knihe Samuelovej 19:41–43 si severné kmene želali väčšiu úlohu pri privádzaní Dávida späť, zatiaľ čo muži z Júdu ich považovali za vzbúrencov, ktorí by túto česť nemali mať. Preto v 20. kapitole mnohí zo severného kráľovstva odišli. Dávid sa snažil dosiahnuť harmóniu a odpustenie pre všetky strany, ale muži z Júdu to neakceptovali.

Pamätajte, že niekedy je jediným cieľom jednej strany pri rokovaniach len získať čas. Častejšie je však cieľom pôsobiť dobre a zachovať si „česť“. Keď s niekým diskutujete alebo rokujete, mali by ste sa snažiť pozerať na veci jeho očami. To neznamená, že s ním musíte nutne súhlasiť alebo si myslieť, že má vždy pravdu, ale že pochopíte, ako vníma situáciu. Najprv to môžete skúsiť optimisticky, „dávajúc mu výhodu pochybností“. Potom to môžete skúsiť s nedôverou, ako v najhoršom možnom scenári. Niekedy je práve nečinnosť tým, čo jedna strana chce; v rámci prípravy na svoj ďalší ťah.

Sheba však zabudol na to, že zatiaľ čo sa on snažil získať podporu medzi vojnou unaveným obyvateľstvom, Dávid mal už zhromaždenú armádu pripravenú na boj.

Otázka: Bol Šeba v 2 Sam 20,1 blízko k úspechu?

Odpoveď: V tomto bode si tí, ktorí bojovali proti Dávidovi, určite všimli, že Dávid bol zmierlivý, ale stále mali obavy o svoju budúcnosť po povstaní. Desať kmeňov videlo, že Júda si nárokuje prvenstvo, a pravdepodobne pripisovali Júdov postoj Dávidovi. Šeba bol akousi „iskrou“, ktorá roznietila ich pochybnosti. Šeba by pravdepodobne nakoniec uspel v odlákaní severných kmeňov, keby im však nepovedal, aby sa vrátili domov. Tí si pravdepodobne aj tak neboli istí, či sa majú proti Dávidovi vzbúriť už druhýkrát. Šeba zrejme prehliadol, že Dávid mal dobre organizovanú armádu pripravenú vyraziť za ním.

Mimochodom, meno Šeba sa nachádza na hebrejskej pečati a ostrakone zo Samárie a na bulle (pečati na nádobe) v Jeruzaleme podľa Avigada, Hebrew Bullae, s. 111. Išlo by o rôznych ľudí menom Šeba, ale ukazuje to, že toto meno nebolo nezvyčajné.

Otázka: Čo môžete povedať o Joabovej lojalite voči Dávidovi v 2 Sam 20,9–10?

Odpoveď: Dalo by sa argumentovať, že Joáb nepreukazoval Dávidovi žiadnu lojalitu, Joáb bol lojálny len sám k sebe a k zachovaniu svojej pozície. Jeho pozícia znamenala bojovať za to, aby Dávid zostal pri moci a on sám zostal veliteľom Dávidovej armády, takže by sa mohlo zdať, že bol lojálny k Dávidovi, hoci v skutočnosti nebol. Keď sa Dávid chystal usporiadať verejný smútok za Absaloma, Joáb mu múdro poradil, aby namiesto toho sedel pri bráne mesta, ak si stále chce zachovať lojalitu svojich vojakov. V tomto prípade teda Joábova bezohľadná lojalita voči sebe samému Dávidovi dobre poslúžila.

Je zaujímavé, že Joáb sa predtým snažil zmieriť Absaloma s Dávidom; niekto by to mohol považovať za dobrú vec. Ten istý muž, ktorý Absaloma zmieril, ho teraz zabil. Tým vedome porušil Dávidov jasný a priamy rozkaz.

Joáb bol bezohľadný a na udržanie svojej pozície by použil akékoľvek prostriedky. Joáb bol taký verný, že nedovolil, aby mu v tom niečo stálo v ceste; ani Dávid, ani Dávidov rozkaz, ani dokonca Boh. Keď od vás niekto vyžaduje vernosť voči nemu alebo jeho veci nad všetko a nad všetkých ostatných, môžete si potichu položiť otázku: „Dokonca aj nad Boha?“

Otázka: Aké archeologické dôkazy máme o meste Abel-Bet-Maaka v 2 Sam 20,14?

Odpoveď: Ešte predtým egyptský faraón Thutmose III. uvádzal toto kanaánske mesto ako Abel. Nazývalo sa tiež Abel Maim a Aramejci ho dobyli pod vedením Ben-Hadada I. Asýrčania ho uvádzali ako mesto dobyté Tiglat-Pileserom III. a nazývali ho Abilakka. Archeológovia sa domnievajú, že sa nachádzalo 25 míľ severne od Galilejského mora, severne od zrúcanín Hazoru a štyri až päť míľ západne od Danu. Šeba teda utekal čo najďalej na sever, ako len mohol.

Otázka: Mal Joáb v 2. Sam 20,15–26 pravdu, keď hrozil zničením mesta Abel?

Odpoveď: Deuteronómium 20:10 hovorí, že ak idú proti mestu, mali by mu najprv ponúknuť mier, a Joáb tak neurobil. Hoci Joáb často používal nečestné prostriedky, v tomto prípade by mal pravdu, keby najprv ponúkol podmienky mieru. Mal za úlohu chytiť vzbúrenca Šebu a mesto Ábel by nemalo Šebovi poskytovať útočisko. Ak by mu mesto Ábel Šebu vydalo, Joáb by proti mestu nič nemal. Ak by však mesto Ábel poskytlo ochranu vzbúrencovi, potom by sa aj toto mesto podieľalo na vzbure.

Poučenie, ktoré si z toho môžeme vziať dnes, je, že ak pomáhame a podporujeme ľudí v ich vzbure proti Bohu, podieľame sa aj na ich hriechu.

Otázka: Ako v 2 Sam 20,15 spoznáte, že sa chystáte urobiť niečo unáhlené, ako to urobil Joáb?

Odpoveď: Spýtajte sa sami seba, či ste to s niekým prebrali. Ak nemáte ani najmenšiu túžbu to s niekým prebrať, pravdepodobne sa chystáte urobiť niečo nerozumné. Zvážili ste všetky dôsledky a vedľajšie účinky? Zvážili ste „dôsledky týchto dôsledkov“? Niektoré veci môžu mať negatívne dôsledky, ale aj tak sa oplatí ich urobiť. Ale stoja tie negatívne dôsledky za to?

Otázka: Čo v 2 Sam 20,15 vedie človeka k unáhlenosti?

Odpoveď: Unáhlenosť je logickým záverom nesprávneho presvedčenia, že urobiť niečo rýchlo je dôležitejšie ako urobiť to dobre alebo bez nespravodlivosti. Je to takmer ako keby si niekto myslel: „Nikdy nie je dosť času na to, aby som to urobil správne, ale vždy je dosť času na to, aby som to urobil znova.“ Niekedy ľudia konajú unáhlene, lebo si myslia, že ich šéf na tom trvá kvôli nejakému termínu, či už skutočnému, alebo len tomu, ktorý si sami stanovili. Niekedy si ľudia myslia, že „cieľ svätí prostriedky“.

Opakom unáhlenosti je však „paralýza z analýzy“. Je rozdiel medzi preštudovaním dostatočného množstva údajov na to, aby sme sa mohli rozhodnúť s istotou, a rozhodnutím na základe istoty. Niekedy bez istoty niekto premešká príležitosť, pretože sa nikdy k žiadnemu rozhodnutiu nedostane. Ale ak sa nad tým zamyslíte, rozhodnutie nerozhodnúť sa, pokiaľ nie je istota, je v podstate aj tak akési rozhodnutie.

Otázka: Bola rada ženy z Ábelu v 2. Sam 20,15–26 správna, aby bol Šeba sťatý?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Zákon: Deuteronómium 20:10 hovorí, že armáda by mala cudziemu mestu ponúknuť mier, skôr než ho zničí. O to viac by to mali urobiť v prípade izraelského mesta!

Pragmatizmus: Obyvatelia mesta by radšej videli, keby zomrel Šeba, ako keby boli zabití všetci.

Spravodlivosť: Šeba bol vzbúrencom proti Dávidovi, Božiemu pomazanému kráľovi. Nebolo správne, aby mu poskytli útočisko.

Záver: Niekedy musia veriaci byť ochotní zaplatiť vysokú cenu za spravodlivosť. V niektorých prípadoch, ako je tento, je však spravodlivosť nielen najbezpečnejšou, ale aj najlepšou voľbou.

Otázka: Aký je podľa 2 Sam 20,16–21 najlepší spôsob, ako presvedčiť niekoho, kto sa chystá urobiť niečo unáhlené?

Odpoveď: Ak ide o situáciu, v ktorej viete, že Boh chce, aby konal inak, modlite sa. Potom sa pokúste ho pochopiť.

Často, hoci nie vždy, chce človek urobiť to, čo si naplánoval. Ak v ňom vyvoláte len toľko pochybností, že si bude myslieť, že je 50 % šanca, že máte pravdu, a 50 % šanca, že sa mýlite, a že dôsledky budú v oboch prípadoch približne rovnaké, aj tak to urobí. Aby ste ho presvedčili, aby zmenil názor, existuje trojstupňový prístup.

Poznanie: musíte ju čo najlepšie presvedčiť, že to, čo jej hovoríte, je správne. Ak to, čo hovoríte, nemá v jej očiach žiadnu dôveryhodnosť, potom ju vlastne nezaujíma, čo hovoríte.

Túžba: Aj keby niečo bolo nesprávne, človeku to môže byť jedno, ak nemá žiadny osobný záujem na tom, či je to správne alebo nesprávne. Dajte im teda dôvod, prečo by mali zmeniť názor.

a) Nádej na odmenu: Možno vidia, že ak zmenia názor, môže ich alebo ich blízkych čakať niečo veľmi dobré.

b) Strach z trestu: Alebo možno vidia veľkú stratu, ktorá by mohla nastať, ak budú pokračovať vo svojej pôvodnej ceste.

c) Byť vnímaný ako lepší: Alebo možno vie, že ostatní ho budú považovať za lepšieho človeka, ak bude nasledovať to, čo hovoríte. Múdra žena sa na to odvolávala.

Nájdite spoločnú reč. Súhlaste s nimi tam, kde to úprimne môžete. Príďte s obojstranným riešením, ktoré by z ich pohľadu považovali za výhru.

Otázka: Čo je zaujímavé na tom, že sa v 2 Sam 20,19 mesto nazýva „matkou“?

Odpoveď: V starosýrskom dokumente nájdenom v Dure sa používa názov mtrpwls. Podľa M. O’Connora („The Arabic Loanwords in Nabatean Aramaic“, JNES 45, 3 (1986), 228, pozn. 94) z mater-polis (alebo materské mesto) pochádza naše slovo metropola.

Otázka: V 2 Sam 21,1 – boli vtedy hladomory bežné?

Odpoveď: V prvom rade boli jednoročné hladomory časté, až príliš časté na to, aby sa o nich spomínalo, a ľudia mali často uskladnené dostatok potravín alebo peňazí na jeden či dva roky hladomoru. Tento hladomor však trval dlhšie, takže situácia začínala byť vážna. Ďalšie hladomory sú spomenuté v knihe Genesis 12:10; 26:1; 41:54–57; v knihe Rút 1:1; v 2. knihe kráľov 4:38 a v Skutkoch apoštolov 11:28 (počas vlády Klaudiusa). Nevieme, či táto časť 2. knihy Samuelovej je chronologická, alebo nie, takže sa to mohlo stať skôr počas Dávidovej vlády.

Otázka: Prečo v 2. knihe Samuelovej 21:1–9 Boh poslal hladomor, aby boli zabití ostatní synovia Saula?

Odpoveď: Dávid sa rozhodol, že vo svojom srdci nebude chovať žiadnu nenávisť voči Saulovi. V dôsledku toho sa mylne domnieval, že by nemal trestať vzburu Saulových synov, a spokojil sa s tým, že veci nechal tak, ako sú. Boh poslal jasný a zreteľný odkaz nielen Dávidovi, ale aj ľudu, že v tomto prípade sa musí vykonať spravodlivosť. Dávid nechcel, aby bola vykonaná spravodlivosť voči Amnonovi, Absalomovi, Amasovi či Joabovi, ale Boh chcel, aby bola spravodlivosť vykonaná aspoň v tomto prípade. Až doteraz Saul bez akýchkoľvek následkov vyvraždil Gibeonitov, s ktorými mali 400-ročnú zmluvu (Jozue 9:15–20). Keď zlý človek urobí niečo bez akýchkoľvek následkov, je to pre neho dôležitá lekcia: môže to robiť ďalej! V histórii, keď bolo nacistom povedané, aby nenapadli Československo, a keď bolo Iránu povedané, aby neuskutočňoval priame raketové útoky na Izrael, nenastali žiadne bezprostredné následky, keď tak urobili.

Otázka: V 2. Sam 21:1-7 dal Dávid zabiť Saulových synov kvôli bezpečnosti svojej vlastnej vlády a potom to zvalil na Boha, ako sa píše v Asimovovej Príručke k Biblii na str. 308?

Odpoveď: Nie. Ak by to Dávid chcel urobiť, vymyslel by si zámienku už dávno predtým a nečakal by tak dlho. Iní králi využívali tajné vraždy a keby bol Dávid zlý, mohol ľahko urobiť to isté. Urobil to, aby vykonal spravodlivosť na Saulových synoch, ktorí boli pravdepodobne dospelí muži, ktorí podporovali svojho otca, keď zabil Gibeonitov, spojencov Izraela. Boh spôsobil sucho, aby dal Dávidovi najavo, že to musí urobiť.

Otázka: V 2 Sam 21,1–7 dal Boh popraviť Saulových synov za Saulov hriech, čo je v rozpore s Ez 18,4.17–20 a Dt 24,16?

Odpoveď: Nie. Kniha Ezechiel 18 bola zjavená až o storočia neskôr po 2. knihe Samuelovej, ale to nie je pre odpoveď relevantné. Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.

1. 2. Samuelova 21:1 nehovorí, že hriech bol len Saulov, ale skôr o „krvi, ktorú prelial Saul a jeho rodina“. Saul nezabil všetkých tých Gibeonitov sám a kniežatá pravdepodobne zohrali úlohu pri zabíjaní Gibeonitov.

2. V 2. knihe Samuelovej 3:1–6 sa uvádza, že predtým prebiehala dlhá vojna medzi Saulovými synmi a Dávidom. Práve títo synovia dlho bojovali proti Dávidovi.

Otázka: Prečo v 2. Sam 21:1–9 Boh prinútil Dávida, aby dovolil Gibeonitom popraviť sedem Saulových synov, keďže Dávid v 1. Sam 24:21–22 prisahal Saulovi, že nezabije jeho potomkov?

Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom dva body odpovede.

Čo nie je odpoveďou: Ak by sme sľúbili niečo nesprávne a Boh by nám priamo prikázal, aby sme neurobili to, čo sme sľúbili, mali by sme poslúchnuť Boha. Dávid však nesľúbil nič nesprávne a ani neporušil svoj sľub, ako ukazuje prvý bod odpovede.

Odpoveď:

1) Dávid sa nesnažil dosiahnuť ich zabitie, ale dovolil Gibeonitom, aby sami rozhodli, čo je spravodlivé, a potom ich Gibeoniti popravili. Napríklad, ak kráľ sľúbi, že nezabije osobu A za akúkoľvek domnelú nelojalitu voči kráľovi, ale osoba A zabije rodinu osoby B, kráľ môže dovoliť osobe B, aby ich prenasledovala, nie za to, čo urobili proti kráľovi, ale za zabitie rodiny osoby B.

2) Gibeoniti však nepopravili Saula, ale jeho synov. Je pravdepodobné, že synovia boli plnoletí a súhlasili s masakrom Gibeonitov, alebo sa na ňom dokonca podieľali. Saulov vnuk Mefibošet, syn Jonatána, ktorý bol ešte dieťa, keď bol Saul zabitý v boji, bol ušetrený.

Otázka: Prečo v 2 Sam 21:4–6 Gibeoniti žiadali sedem synov?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Saul určite zabil oveľa viac ako sedem Gibeonitov, ale číslo sedem sa všeobecne považovalo za číslo úplnosti a išlo by o Saulových vlastných synov. Mimochodom, čítate o vzburách kmeňa Benjamína, o Absalomovi, Šebovi, Jeroboámovi, Izmaelovi, ktorý zavraždil Gedaliáša, atď., ale nikdy sa nedočítate o žiadnej vzbure Gibeonitov.

Otázka: Prečo Gibeoniti v 2 Sam 21:6 spomenuli, že Saul bol „vyvolený Hospodinom“?

Odpoveď: Ak by chceli, mohli vyjadriť svoje požiadavky aj bez toho, aby to spomínali. Ale zámerne to spomenuli, takmer sarkastickým spôsobom, aby zdôraznili, že práve ten, o kom sa hovorilo, že je Božím vyvoleným, porušil zmluvu, ktorú Boh nariadil dodržiavať.

Otázka: V 2. Sam 21:8, mala tu deti Merab alebo Míkal, keďže podľa 2. Sam 6:23 Míkal nemala žiadne deti?

Odpoveď: Merab a Míkal boli dve rôzne osoby a hoci Míkal nemala s Dávidom žiadne deti, 2. Samuelova 6:23 výslovne uvádza, že nemala žiadne deti vôbec až do dňa svojej smrti. Existujú dve odpovede:

Merab, chyba prepisovača: Dva hebrejské rukopisy, niektoré verzie Septuaginty a sýrsky text uvádzajú meno Merab, zatiaľ čo väčšina hebrejských rukopisov a ostatné rukopisy Septuaginty uvádzajú meno Míkal. Prvá a Druhá kniha Samuelova obsahujú pomerne viac chýb prepisovačov ako ostatné knihy Biblie. Viac o tomto pohľade nájdete v diele The Bible Knowledge Commentary: Old Testament, s. 476, a v Keil-Delitzschovom komentári k Starému zákonu, zväzok 2, časť 2, s. 461–462.

Michal, adopcia: Je možné, že to bola Michal. Michal nemala žiadne deti, ale mohla adoptovať deti svojej sestry Merab a švagra Adriela. Zdá sa, že Lea a Ráchel mali niečo podobné na mysli v knihe Genesis 30:4–24. Viac o tomto pohľade nájdete v knihe „1001 Bible Questions Answered“, s. 314.

Otázka: Prečo bol Dávid v 2. Sam 21,16–17 takmer zabitý?

Odpoveď: Dávid zrejme stárnul. Stále mal túžbu viesť, ale príde čas, keď je potrebné nechať mladších ľudí viesť niektoré bitky.

Otázka: Prečo mali Filištíni v 2. Sam 21:19 toľko obrov?

Odpoveď: Keby v staroveku existoval basketbal, Filistínsko by bolo miestom, kde by ste si chceli vybrať svojich hráčov v drafte. Je pravdepodobnejšie, že Filištíni mali viacerých obrov, než len jedného. Ak mali len jedného obra, ktorý mal deti – keďže veľkosť je do veľkej miery daná génmi človeka –, dalo by sa očakávať, že budú mať viacerých obrov.

Archeológovia našli niekoľko kovových zbraní nezvyčajne veľkých rozmerov. Boli opotrebované, ako keby sa s nimi skutočne bojovalo. Viac informácií nájdete na stránke https://www.cbrl.ac.uk/research-blog/middle-bronze-age-daggers-from-the-levant-lethal-weapons-or-symbols-of-power/.

Otázka: V 2 Sam 21:19, zabil Elchanan Goliáša, alebo zabil Dávid Goliáša z Gitu, ako hovorí 1 Sam 17:50, alebo zabil Elchanan Lahmiho, Goliášovho brata, ako hovorí 1 Kron 20:5?

Odpoveď: Hoci je možné, že existoval viac ako jeden obor menom Goliáš, je to nepravdepodobné. Naše zachované verzie 2. Samuela 21:19 zrejme obsahujú chybu prepisovača, ktorý vynechal frázu „Lahmi, brat“. Spomína to aj skeptická publikácia Asimov's Guide to the Bible na strane 288.

1. Kronická 20:5 hovorí, že Elchanan zabil Lahmiho, brata Goliáša.

Túto chybu prepisovača je ľahké vysledovať podľa knihy „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 212–213, ktorá obsahuje úplnú hebrejskú analýzu.

Otázka: Boli v 2. Sam 21:20 ľudia so šiestimi prstami bežní?

Odpoveď: Sú veľmi nezvyčajní, rovnako ako dnes. Plínius Starší však vo svojej knihe „Prírodopis“ (kniha 11, kapitola 43), napísanej oveľa neskôr, spomína básnika Volcatiusa a dcéry Horatiusa, ktorí mali všetci po šesť prstov na každej ruke.

Viac informácií nájdete na stránke https://claudemariottini.com/2008/08/07/sedigiti/.

Otázka: Prečo je 2 Sam 22:1–51 takmer zhodný s Žalmom 18?

Odpoveď: Kniha 1. Samuelovej obsahuje na začiatku Hanninu vďakyvzdávajúcu pieseň a 2. Samuelova na konci Dávidovu vďakyvzdávajúcu pieseň. Je vhodné, že Dávidov žalm je tu zahrnutý ako Dávidovo zhrnutie svojho života, končiace vyvrcholením chvály Bohu. Sú takmer rovnaké. Buď mal Dávid skoršiu verziu a neskoršiu verziu, alebo aspoň jedna z nich bola parafrázou tej druhej.

Doktrína neomylnosti znamená, že Boh nám pôvodne zvestoval pravdu bez chyby a tá bola zachovaná bez významnej chyby. Na túto skutočnosť sa z hľadiska neomylnosti môžeme pozrieť z troch uhlov pohľadu.

1. Možno, že aj 2. Samuelova 22, aj Žalm 18 bezchybne zachovávajú dve rôzne verzie Dávidových presných slov.

2. Bez ohľadu na to, či ide o presné slová, alebo nie, obe verzie zachovávajú rovnaké pravdy o Bohu a odzrkadľujú Dávidovo srdce voči Bohu.

3. Hoci v týchto rozdieloch mohli hrať úlohu chyby prepisovačov, nemuselo to tak nutne byť. Originály sa mohli líšiť; presne parafrázovaná pravda je stále neomylnou pravdou.

Otázka: Aký je v 2 Sam 22,2–5 význam jednotlivých metafor, v ktorých je Boh označený ako skala, pevnosť, vysloboditeľ, štít, roh mojej spásy, úkryt a záchranca?

Odpoveď: Tento zoznam slúži ako stručné zhrnutie zvyšku kapitoly. Hoci sa tieto metafory čiastočne prekrývajú, každá z nich predstavuje osobitnú charakteristiku Boha a nášho vzťahu s Ním. Prvé štyri zdôrazňujú Božie „nehybné“ vlastnosti a posledné tri zdôrazňujú Božie „aktívne, pôsobiace“ vlastnosti.

Skala (a Deuteronómium 32:4; 1. Samuelova 2:2): Môžeme sa spoľahnúť na Boha, môžeme stáť na Božích sľuboch namiesto na pohyblivom piesku a môžeme stavať na Božej vernosti.

Pevnosť: Boh je našou ochranou pred zlými silami a pred všetkým, čo nám život prinesie. Kým armáda môže podľahnúť väčšej armáde, armáda v pevnosti dokáže odraziť armádu dvakrát či trikrát väčšiu. Nie že by nás Boh nutne vyviedol z ťažkých situácií – hoci to tiež dokáže –, ale Boh nás prevedie cez ťažké situácie. Pevnosťou sa nazývala aj jeruzalemská pevnosť, aj jaskyňa v Adullame.

Osvoboditeľ: Keď sme v boji, alebo dokonca prehrávame, Boh je mocný a môže nás z toho oslobodiť.

Štít: Ako súčasť Božej zbroje nás štít chráni pred údermi a pred „ohnivými šípmi toho zlého“ (Efezským 6:16).

Roh mojej spásy (a 1. Samuelova 2:1): Rohy sú tvrdé a zvieratá ich používajú na ochranu aj ako útočnú zbraň. Aj Hánina pieseň v 1. Samuelovej 2:1, 10 zdôrazňuje „roh“.

Pevnosť: Pevnosť je miesto, ktoré sa dá brániť, alebo úkryt, kam sa skupina môže uchýliť, aby sa ochránila. Môže to byť vrchol hory alebo skryté miesto, ako napríklad jedna z mnohých jaskýň, v ktorých sa mohol skrývať Dávid.

Spasiteľ: Ak sme už porazení, už predaní do otroctva, Boh nás z toho môže zachrániť. Či už ide o otroctvo závislosti alebo o hriech vo všeobecnosti, Boh môže svoje deti z toho zachrániť.

Môžeme byť vďační za to, čo Boh urobil v minulosti, spoliehať sa na Neho v prítomnosti a dôverovať Mu a dúfať v Neho v budúcnosti. Nevieme, čo nám prinesie budúcnosť, ale vieme, Kto ju má v rukách.

Otázka: Prečo je v 2 Sam 22,5 metafora vĺn na mieste?

Odpoveď: Keď sa pozeráte na vlny z brehu, vyzerá to, ako keby sa snažili prekročiť hranice mora, a nikdy sa o to neprestávajú pokúšať. Nikdy sa im to však nepodarí.

Otázka: Ako je smrť v 2. Sam 22,6; Ž 91,3 a Ž 116,3 podobná lovcovi, ktorý kladie pasce?

Odpoveď: Ide o obraz, že smrť kladie smrteľné pasce, do ktorých má niekto spadnúť. Môžu to byť fyzické pasce, ktoré prinášajú fyzickú smrť, alebo rafinovanejšie pasce, ktoré ničia váš duchovný život a svedectvo.

Otázka: V 2 Sam 22,7 – zachráni Boh veriacich vždy z úzkosti?

Odpoveď: Stručne povedané, nie, nie a áno.

Nie, Dávid sa bál o svoj vlastný život kvôli vzbure Absaloma. Dávidovi sa veľmi trhalo srdce, keď videl zomrieť svoje deti – Amnona, prvé dieťa Batšeby, a Absaloma. Dávid bol v úzkosti ako dôsledok svojho hriechu, ako prorokoval Nátan v 2. Sam 12:1-14.

Nie, Dávid bol vo veľkej úzkosti, keď utekal pred Saulom, hoci to nebolo spôsobené žiadnym hriechom z Dávidovej strany.

Áno, Boh bol s Dávidom počas toho všetkého a Boh Dávida zachránil. Veriacemu sa nestane nič iné, ako to, čo Boh dovolí. Aj keď sú veriaci mučení a umučení a ich deti sú im odobraté, Boh tam bude a bude pôsobiť v týchto ťažkých situáciách.

Otázka: Prečo a ako Dávid v 2. Sam 22,8–16 použil všetky tieto antropomorfné metafory?

Odpoveď: Dávid vedel, že tieto metafory nie sú doslovné, ale tieto obrazy boja a bitky mali pre Dávida a ľudí v Izraeli v jeho dobe veľký význam. Je v poriadku uvažovať o Bohu antropomorfne, pokiaľ si uvedomujete, že Boh je oveľa viac než len človek. Je vzrušujúce uvedomiť si, že Boh túži zachrániť a vyslobodiť nás nie o nič menej, než ukazujú tieto obrazné výrazy. Táto silná dôvera v Boha, že zachráni Dávida zo situácií, v ktorých by inak nebola nádej, je vzrušujúcim kontrastom k kresťanstvu bez záväzkov a bez odvahy, ktoré dnes niektorí praktizujú. Ak nepotrebujete Boha na dosiahnutie svojich plánov a zdá sa, že všetko, po čom túžite, môže byť úspešné bez toho, aby Boh čokoľvek urobil, potom sú vaše plány možno príliš skromné. Zahoďte svoje plány a prijmite Božie plány pre vás. Niektoré z nich môžu byť také, aké ste mali predtým, a niektoré vás možno prekvapia.

Božie hromobitie tu však nie je antropomorfné. Boh skutočne poslal hrom proti Filištíncom v 1. Samuelovej 7:10–11.

Otázka: Robí Boh v 2. Sam 22,21.25 veci tak, aby odmeňoval ľudí podľa ich spravodlivosti?

Odpoveď: Zdá sa, že Boh nepovažoval Dávida za vraha a cudzoložníka. Boh považoval Dávida za kajúcnika, ktorému bolo odpustené, za bývalého vraha a bývalého cudzoložníka.

Ak môže byť Dávidovi odpustené a môže byť očistený od svojich veľkých hriechov, potom je tu nádej aj pre nás. Dávid činil pokánie a stratil túžbu hrešiť v týchto oblastiach, a skrze Boha je tu nádej aj pre všetkých, ktorí k Nemu prichádzajú.

Otázka: Čo sa v 2. Sam 22:21–27 hovorí o Dávidových skutkoch?

Odpoveď: Hoci Boh bol s Dávidom už dávno predtým, ako Dávid zabil Goliáša, väčšina týchto udalostí sa stala vtedy alebo neskôr. Dávid vymenúva Božie požehnania voči nemu nie ako predpoklady spásy, ale ako výhody spásy. Keď ste už spasení, požívate výhody spásy už teraz na zemi? Nie je to isté; záleží na tom. Budete ich požívať, ak zostanete blízko Boha a verne Ho poslúchať. Je však na vás, či budete nasledovať Božie vedenie vo svojom živote, alebo nie. Dávid ako veriaci sa stále musel modliť k Bohu v 2. Samuelovej 22:7; rovnako tak aj my.

Otázka: Prečo v 2. Sam 22,22–23 Dávid povedal, že sa neodvrátil od Boha, keď sa v skutočnosti odvrátil?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dve veci.

Dávid sa nikdy neodvrátil v tom zmysle, že vždy veril v Boha a chcel Mu slúžiť.

Dávid sa síce odvrátil od Boha svojím pomerom s Batšebou a vraždou Uriáša, ale pokánil sa a vrátil sa. Boh mu odpustil a hoci sa Dávid nevyhol trestu a následkom, Boh ho považoval za spravodlivého a za toho, kto nezhrešil. Podobne, keď sa veriaci odvráti od Boha a neskôr sa pokánia, je mu úplne odpustené. Stále však môžu nastať tresty a následky.

Z Dávidovej chyby by sme si mali vziať drahocenné ponaučenie o tom, koľko zla môže kráľ a Boží služobník spôsobiť, keď stratí kontakt s Bohom. Dávid možno nebol arogantný, ale bol dosť pyšný na to, aby si myslel, že Božie pravidlá sa na neho už nevzťahujú.

Dávid bol verný Bohu, s výnimkou toho jedného prípadu, keď sa zachoval zradne. V poslednej fáze Dávidovho života, keď sa väčšina ľudu spolu s Absalomom vzbúrila proti Dávidovi, po tom, čo bol Absalom zabitý a ľud sa opäť vrátil k Dávidovi ako k kráľovi, aj Dávid mohol pozrieť na mnohých ľudí okolo seba a na svojich poddaných a uvedomiť si, že aj oni sa voči nemu kedysi zachovali zradne.

Otázka: Prečo sa Boh v 2. Sam 22,26–27 javí ako milosrdný aj ako bystrý?

Odpoveď: Boh je zároveň milosrdný aj prefíkaný. Boh je milosrdný k tým, ktorí činia pokánie a prichádzajú k Nemu. Voči ostatným Boh chytá múdrych do ich vlastnej prefíkanosti, ako ukazujú Jób 5:13; Lukáš 20:23, 1. Korinťanom 3:19 a 2. Korinťanom 12:16. Máme byť „opatrní ako hady a nevinní ako holubice“, ako hovorí Matúš 10:16.

Otázka: Prečo chce Boh v 2. Sam 22,28 zničiť pyšných?

Odpoveď: Vidíme dva dôvody.

1. Pýcha človeka je hriech (1. Jánova 2:16) a Boh nenávidí hriech. Prečo by sa však Boh mal práve tu zameriavať konkrétne na pýchu a nie na iné hriechy?

2. Pýcha nie je toľko jednorazový čin, ale skôr chronický postoj, ktorý ľudí oddeľuje od Boha. Boh je milosrdný, keď ľuďom odníma pýchu, pretože pýcha môže brániť ľuďom v dôvere v Boha, ako ukazuje Príslovie 30:8–9.

Otázka: Je postoj opísaný v 2. Sam 22:38–43 vhodný pre veriacich v novozákonných časoch?

Odpoveď: Z osobného hľadiska nie, ale z duchovného hľadiska áno. Dávid použil takmer každé slovo, ktoré mal v hebrejčine k dispozícii, aby opísal zničenie svojich nepriateľov. Mali by sme byť rovnako neúprosní voči našim nepriateľom; avšak našimi nepriateľmi nie sú ľudia. Našimi nepriateľmi sú hriech – v nás samých aj v druhých – a zlé sily. Pokiaľ ide o ľudí, Ježiš nám prikázal milovať našich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú (nie proti nim).

Otázka: Aké by malo byť poradie viet v 2 Sam 22:45 a Ž 18:44?

Odpoveď: Oba verše obsahujú presne tie isté dve frázy, s tým rozdielom, že ich poradie je vymenené. V hebrejskej poézii sa však často využíva symetria a chiastické štruktúry. Hoci je možné, že Dávid mal dve rôzne verzie tohto chválospevného žalmu, je pravdepodobnejšie, že ide o tú istú verziu a že poradie v Žalme 18:44 je správne.

Q: Ako máme spievať (alebo nespievať) našu víťaznú pieseň v 2 Sam 22:51?

Odpoveď: Aj my by sme mali každý deň spievať víťaznú pieseň nášho života. Na našich speváckych schopnostiach nezáleží, a aj keby bol niekto nemý, môže svoju víťaznú pieseň spievať rovnako dobre. Spievame svoju víťaznú pieseň tým, ako vyjadrujeme svoju lásku k Bohu tým, že zostávame blízko Neho, milujeme Ho a poslúchame Ho. Ako veriaci v Pána nás Boh prostredníctvom Ducha Svätého zmocnil, aby sme boli víťazmi a premáhali hriech, sklamanie, strach a zlomyseľnosť v našich životoch. Bojujeme a porážame zlé sily aj vtedy, keď zvestujeme evanjelium, privádzame ľudí k Pánovi, robíme z nich učeníkov a strážime stádo.

Tak ako vám ide spev?

Otázka: Čo je zaujímavé na veršoch 2 Sam 23:1–7?

Odpoveď: Tieto verše tvoria v hebrejskej poézii špeciálny druh symetrie, ktorý sa nazýva chiasmus.

2 Sam 23,1b–e Dávid hovorí o sebe ako o „on“

— 2 Sam 23:2-3ab Dávid hovorí o sebe ako o „ja“

— — 2 Sam 23:3cd-4 Hovorí Hospodin

— 2 Sam 23:5 Dávid hovorí o sebe ako o „ja“

2 Sam 23:6-7 Dávid hovorí o zlých ľuďoch ako o „oni“

Mimochodom, Dávid hovoril o sebe v tretej osobe aj v 2. Samuelovej 7:20.

Otázka: Ako by sa v 2 Sam 23:1-7 líšil Dávidov život, keby nikdy nebol pomazaný za kráľa alebo keby nikdy nezabil Goliáša?

Odpoveď: Dávid žasne nad smerom, ktorým Boh viedol jeho život, a nad tým, ako bol Boh s ním počas všetkých tých rokov. Dávid bol verný a Boha uctievajúci pastierik. Nasledoval Boha, avšak „menej výrazným spôsobom“. Po tom, čo bol povýšený na kráľa, slúžil Dávid veľmi vplyvným a významným spôsobom. Dobré skutky, ktoré vykonal, boli zveličené a bol veľkým svedkom Boha medzi ľuďmi. Ale aj Dávidove chyby boli zveličené; a mnohí ľudia stratili k nemu rešpekt po tom, čo si vzal Uriášovu ženu a dal Uriáša zabiť. Boh možno nechce, aby niektorí z Jeho služobníkov zastávali pozície s veľkým dosahom, pretože ich hriechy a nedostatky by spôsobili príliš veľa problémov. Spolupracuj so Svätým Duchom a snaž sa zo svojho života odstrániť všetko, čo by ťa robilo nevhodným na to, aby ťa Boh mohol viac používať.

Dávid vedel, že keď sa niekto pozrie späť na jeho život, uvidí človeka, ktorý mal chyby a urobil niekoľko veľkých chýb. Ale Boh mohol vidieť človeka, ktorý sa vždy kajal a vracal sa k Bohu.

Otázka: Ako to, že v 2. Sam 23,8–39 sa hovorí o Dávidových „troch“ a „tridsiatich“, keď ich bolo v skutočnosti 37?

Odpoveď: Nie je to žiadna chyba v počte, keďže 2. Samuelova 23:39 výslovne uvádza, že ich bolo 37. „Tridsať“ mohlo byť označením pre Dávidov výber najváženejších vojakov, ale keď jeden padol v boji, pridal sa ďalší, ako napríklad Asahel v 2. Samuelovej 23:24 a Uriáš v 2. Samuelovej 23:39. Podobne v neskorších dobách mali Peržania 10 000 „nesmrteľných“, pechotu, ktorá pôsobila ako nesmrteľná, pretože keď išli do boja zahalení v ľahkých tunikách, zdalo sa, že sú odolní voči šípom. Tuniky skrývali brnenie pod nimi. Keď bol nejaký „nesmrteľný“ zabitý, na jeho miesto bol vybraný iný.

Otázka: Kto v 2 Sam 23:8–39 nápadne chýba v tomto zozname a prečo?

Odpoveď: Chýbal Joáb; a to zámerne. Abišaj bol v zozname v 2. Samuelovej 23:18 a Asahel bol v zozname v 2. Samuelovej 23:24, a obaja boli výslovne označení ako Joábovi bratia, čo ešte viac zdôrazňuje, že Joáb tam nebol. Na zozname je dokonca aj Eliam, syn Absalomovho poradcu Achitofela. Samotný Joáb však, hoci tiež vykonal mnoho veľkých činov, nebol na tomto zozname uctený. Joáb priamo neuposlúchol Dávida, keď zabil Abnera, potom Dávidovho syna Absaloma a neskôr zradne zavraždil Amasu. Joáb uprednostňoval dobrý výsledok pred čestným spôsobom, ako tohto výsledku dosiahnuť, a preto je správne, že tu nebol uctený.

Otázka: Je v 2. Sam 23,8–39 dobré vyzdvihovať veriacich, ktorí dobre slúžili, alebo nie?

Odpoveď: Dalo by sa argumentovať, že je dobré ich povzbudzovať a povzbudzovať aj ostatných, aby nasledovali ich príklad. Na druhej strane by sa dalo argumentovať, že by to mohlo viesť k pokušeniu pýchy; a v každom prípade by to nemali robiť kvôli pocte. Nech teda všetci zostanú čo najviac v anonymite. Hoci však existujú platné argumenty na oboch stranách, Boh odpovedá na túto otázku vo Filipským 2:29, kde Pavol hovorí filipskému zboru, aby si vážil ľudí ako Epafrodita, ktorý pri službe Bohu takmer zomrel na chorobu. Apoštol Ján tiež vyzdvihol Demetria v 3. Jánovej 12.

Otázka: V 2. Sam 23:8 zabil Tachmonita 800 mužov, alebo v 1. Kron 11:11 zabil Hachmonita 300 mužov?

Odpoveď: Tento rozdiel v názve, ktorý spočíva v jedinom písmene, je pravdepodobne chybou pisára. Hoci by sa chyba mohla nachádzať buď v 2. knihe Samuelovej, alebo v 1. knihe Kroník, je pravdepodobnejšie, že je v 2. knihe Samuelovej, keďže táto kniha má zo všetkých kníh Starého zákona najviac chýb spôsobených pisármi. Komentár „Bible Knowledge Commentary: Old Testament“ na strane 604 uvádza, že v hebrejčine sa čísla 300 a 800 vizuálne podobajú.

Otázka: Boli Izraeliti v 2. knihe Samuelovej 23:11 zachránení na poli šošovice alebo na poli jačmeňa, ako uvádza 1. kniha Kroník 11:13?

Odpoveď: Existujú dve možnosti.

1. Mohli to byť dve rôzne udalosti.

2. Je pravdepodobné, že išlo len o jednu udalosť a v tomto texte sa nachádza chyba prepisovača. Podľa publikácie „When Critics Ask“ (str. 177) sú hebrejské slová pre jačmeň a šošovicu veľmi podobné.

Otázka: Prečo Dávid v 2. Sam 23:16 vylial vodu?

Odpoveď: Dávid chcel ukázať, že si viac cení obety svojich vojakov ako uhasenie vlastnej smädy. To je znak vodcu, ktorý si zaslúži rešpekt a lojalitu. O niekoľko storočí neskôr, keď Alexander Macedónsky viedol svoju armádu cez územie dnešného Iránu, urobil to isté.

Otázka: Kto boli tí dvaja „moabskí hrdinovia“ v 2. Sam 23:20?

Odpoveď: Hebrejské slovo je ariel, ktoré niektoré preklady prekladajú ako „muži podobní levom“. Arabi a Peržania nazývali statočných bojovníkov „Ariel“, čiže Božími levmi.

Otázka: Našli archeológovia v 2. Sam 23:25–32 niektoré z týchto mien?

Odpoveď: Áno, hoci išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o iné osoby s rovnakým menom. Mená Helez v 2. knihe Samuelovej 23:26 a Eliahba (čo znamená „Boh skrýva [novorodené dieťa]“) v 2. knihe Samuelovej 23:32 boli nájdené na hebrejských pečatiach podľa Avigada, Hebrew Bullae, s. 53, 57.

Otázka: Prečo sa v 2. Sam 23:39 spomína Uriáš Hetejský, keď bol Uriáš zabitý v 2. Sam 11:17, 24?

Odpoveď: Ide o zoznam všetkých, ktorí boli Dávidovými veliteľmi, nie len tých, ktorí v tom čase ešte žili.

Otázka: Kedy sa podľa 2. Samuela 24:1 uskutočnilo toto sčítanie ľudu?

Odpoveď: 2. kniha Samuelova to neuvádza a niektoré časti 2. knihy Samuelovej nie sú v chronologickom poradí. Avšak 1. kniha Kroník 21 naznačuje, že sčítanie ľudu sa uskutočnilo veľmi neskoro počas Dávidovej vlády, tesne predtým, ako Dávid dal Šalamúnovi pokyny na výstavbu chrámu.

Q: Ako veľká bola Dávidova ríša v čase svojho najväčšieho rozmachu (2 Sam 24:1)?

Odpoveď: Rozprestieralo sa na ploche približne 30 000 štvorcových míľ, čo zodpovedá približne rozlohe amerického štátu Maine. Bolo menšie ako egyptská, chetitská, asýrska a babylonská ríše v skorších aj neskorších obdobiach. V Dávidovej dobe však boli všetky tieto ostatné krajiny vojensky slabé alebo rozdelené.

Otázka: Prečo sa v 2. Sam 24,1 Boh hneval na Izrael kvôli sčítaniu bojovníkov?

Odpoveď: Písmo neuvádza, prečo sa Boh hneval; je však veľmi pravdepodobné, že to bolo kvôli sklonu k pýche a sebaoslavovaniu. Ešte pred jednou generáciou boli Izraeliti voľným zoskupením kmeňov podrobených Filištíncami. Teraz, aspoň na krátku dobu, patrili medzi najsilnejšie mocnosti na Blízkom východe na východ od Egypta. Ako ukazuje 2. Samuelova 22:28, Boh chce ponížiť pyšných. Toto sčítanie ľudu by mohlo byť náznakom, že boli pyšní na seba samých, na svoj počet a na svoju vojenskú silu.

Všimnite si, že sčítanie ľudu sa v staroveku používalo na účely vojenskej služby a daní. Larry Richards vo svojej knihe „735 Baffling Bible Questions Answered“ (Odpovede na 735 záhadných biblických otázok), s. 117, tiež poznamenáva, že národný vodca nemôže robiť rozhodnutia, ktoré nemajú vplyv na jeho ľud.

Otázka: Prečo v 2. Samuela 24:1 Boh podnietil Dávida, aby spočítal Izrael?

Odpoveď: 2. Samuelova 24:1 hovorí, že Boh sa hneval na Dávida a Izrael, pravdepodobne kvôli ich pýche z vojenských úspechov. Pre dobro Izraela ich teda Boh chcel pokoriť. Aký prostriedok Boh použil? Boh konkrétne nariadil Satanovi, aby pokúšal Dávida, aby spočítal Izrael, hoci ľudia ako Joáb si uvedomovali, že to bolo zlé (2. Sam. 24:3; 1. Kron. 21:3–4), pretože to bolo urobené z pýchy a nie z viery. Potom, čo Dávid podľahol pokušeniu, Boh mu dal na výber medzi trestom v podobe hladomoru, moru alebo úteku pred nepriateľmi (1. Kron. 21:12). Vidíme, že by nebolo príliš užitočné, keby ich Boh potrestal za ich pýchu, keby nemali ani potuchy, za čo sú trestaní. Dávidovo konanie, ktoré pravdepodobne odzrkadľovalo národnú sebadôveru mnohých Izraelitov, všetkým ukázalo, za čo bol tento trest určený.

Aj dnes sa môže stať, že kresťania, ktorí sú poslušní Bohu, zhrešia tým, že sa pýšia sami sebou namiesto toho, aby boli vďační za Božie milosrdenstvo a milosť. Nemáme žiadnu dobrú vec, schopnosť ani talent, okrem toho, čo nám dal Boh.

Otázka: V 2. Sam 24,1, bol to Boh, kto podnietil Dávida, aby vykonal sčítanie ľudu v Izraeli, alebo to bol Satan, ako hovorí 1. Kron 21,1?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú správne. Satan bol bezprostrednou príčinou a Boh dovolil Satanovi takto pokúšať Dávida, aby odhalil pýchu, ktorú mal Dávid aj celý národ. Boh mohol Dávidovi povedať, aby to nerobil, ale neurobil to; skúšal, čo Dávid urobí. Dávid sa zrejme nemodlil, aby požiadal Boha o vedenie.

Niektorí ľudia si myslia, že keď sa raz stanete kresťanom, démoni na vás už nemajú vplyv. To nie je pravda. Démoni nemôžu posadnúť veriacich, ale stále ich môžu pokúšať a utláčať. – Spýtajte sa Joba.

Hebrejské slovo pre „pohybovať“ je v oboch veršoch rovnaké. Boh a Satan tu konali spoločne. Aby sme to pochopili, musíme pochopiť doktrínu súbežnosti. Najprv si vysvetlíme túto doktrínu vo všeobecnosti a potom, ako sa uplatňuje v tomto prípade.

Päť bodov doktríny súbežnosti

1. Boh všetko spája dohromady ako súčasť svojho plánu (Efezským 1:11; Príslovia 16:4).

2. Niektoré veci, ako napríklad hriešne činy, si Boh neželá (Jeremiáš 7:31; 19:5; Matúš 23:37).

3. Dokonca aj zlo, ktoré ľudia plánujú a páchajú, Boh často nielenže dopúšťa, ale dokonca zamýšľa použiť na dobro (Genesis 50:18–20; Rímskym 8:28) a na svoju slávu (Rímskym 9:17–18).

4. Navyše, Boh dokonca aktívne pôsobí tak, aby ľuďom umožnil konať zlo, ktoré by chceli konať. Napríklad keď niekto úmyselne neposlúcha Boha a zatvrdzuje svoje srdce, Boh niekedy jeho srdce ešte viac zatvrdzuje, ako to urobil voči faraónovi (Exodus 7:13; 8:19; 9:7, 9:34–35; 10:20, 27; 14:8).

5. Boh nikdy nekoná zlo ani nepokúša ľudí (Jakub 1:13), ale používa rôzne prostriedky, dokonca aj samotného Satana, aby dosiahol svoje ciele (2. Kronická 18:18–22).

V 2. Samuelovej 24:1 a 1. Kronike 21:1 sa Boh rozhodol, že Dávid a Izraeliti odhalia svoju pýchu, aby sa s ňou Boh mohol vysporiadať. Boh bol v konečnom dôsledku zodpovedný za to, že „podnietil“ Dávida, aby spočítal Izrael, tým, že priamu zodpovednosť za podnietenie Dávida zveril Satanovi. Keďže Boh všetko riadi podľa svojho plánu, ako vtipne poznamenal jeden kresťan, Satan je v konečnom dôsledku len neochotným služobníkom Najvyššieho Boha.

Nakoniec, ak sa vám nepáči skutočnosť, že Boh používa všetky prostriedky, nielen dobré, na dosiahnutie svojich cieľov, môžete to riešiť s Bohom. Cieľom tejto diskusie nie je hovoriť o tom, ako by sa Boh „mal správať“ podľa našich predstáv. Skôr ide o to, stručne vysvetliť, čo sa Boh rozhodol ukázať nám o sebe vo svojom slove.

Otázka: V 2. Sam 24,1–10 sa zdá, že Dávid si neuvedomoval, že zhrešil a podľahol svojej pýche, skôr než dokončil sčítanie ľudu vo verši 10, a to aj napriek tomu, že ho Joáb vopred varoval. Prečo sa stáva, že ľudia konajú z pýchy alebo arogancie, a pritom si to vôbec neuvedomujú?

Odpoveď: Všetko sa dá zhrnúť do jedného slova: racionalizácia. Dávid mohol ľahko ospravedlniť potrebu sčítania ľudu, a to ako z dôvodu zdanenia, tak aj s cieľom získať rovnaké percento bojovníkov z každého miesta. Samozrejme, bola to doba mieru, takže v tom čase neprebiehali žiadne vojny. Bola to doba prosperity, keď ostatné národy platili tribút; prečo teda Dávid potreboval ľudí viac zdaňovať?

Ale skutočnosť, že sa dali uviesť dobré dôvody na takéto konanie, nezmenšuje fakt, že to mohlo podnecovať jeho pýchu. Vždy si pamätajte, že bez Boha je naše srdce od prírody zlé a zvyčajne pyšné. Keď cítite ten príjemný „príval“ radosti, keď je naša pýcha uspokojená, zvážte, či sa tomu nemôžete vyhnúť úplne.

Pamätajte, že našou najvyššou túžbou je byť Božím dieťaťom a služobníkom a navždy Ho uctievať v nebi. Vždy by sme mali túžiť po tom, aby všetka sláva patrila Jemu, a nie nám samým.

Otázka: V 2 Sam 24:9, bol výsledok sčítania ľudu 800 000 v Izraeli a 500 000 v Júde, alebo to bolo 1 100 000 v Izraeli a 470 000 v Júde, ako hovorí 1 Kr 21:5-6?

Odpoveď: Existujú dve rôzne odpovede a obe môžu byť správne.

Chyba prepisovača: V jednom verši mohla nastať chyba prepisovača.

Obe sú správne: Prípadne sú správne obe, pretože súčty sa vzťahovali na rôzne skupiny. Čísla v 1. Kronike 21:5–6 nezahŕňajú Levitov a Benjamíncov. Čísla v 2. Samuelovej 24:9 môžu zahŕňať aj 288 000 vojakov stálej armády spomenutých v 1. Kronike 27:1–15 a 12 000 v Jeruzaleme a mestách s bojovými vozmi (2. Kronika 1:14). Okrem toho 2. Samuelova 6:1 spomína 30 000 vyvolených mužov. Jedným z možných vysvetlení je, že 1 100 000 – 288 000 – 12 000 = 800 000 a 500 000 – 30 000 = 470 000.

Otázka: Prečo v 2. Sam 24:10–12 Boh zabil Izraelitov za Dávidov hriech namiesto toho, aby zabil Dávida?

Odpoveď: Dávid sa zrejme nad tým istým zamýšľal v 2. knihe Samuelovej 24:17. Hoci to Písmo výslovne neuvádza, existuje viacero možných dôvodov, ktoré sa dajú kombinovať.

Dávid sa ešte musel naučiť, aké sú dôsledky jeho pýchy z pozemského moci, hoci už vykonal pokánie.

Ľud mal podobnú pýchu a aj oni sa z toho museli poučiť.

Budúce generácie by mali príležitosť poučiť sa z toho, akú vážnosť prikladá Boh hriechu pýchy.

Možno niektorí z Dávidových vojakov boli v skutočnosti anjeli v prestrojení a Satan chcel, aby boli spočítaní, buď aby odhalil, že to nie sú bežní ľudia, alebo aby prinútil Boha, aby ich zničil. Boh ich zničil tým, že ich nechal „zomrieť“ v morovej epidémii.

Mimochodom, epidémia choroby v určitej oblasti nikdy netrvá len tri dni, ak ide o čisto prírodnú morovú epidémiu.

Poučenie, ktoré si z toho môžeme vziať, je, že Boh môže trestať, ako sa mu zapáči, a nie je povinný nám vysvetľovať, prečo si zvolil jednu formu trestu namiesto inej.

Otázka: V 2 Sam 24:13, bolo tam sedem rokov hladomoru, alebo boli tri roky hladomoru podľa 1 Kr 21?

Odpoveď: Existujú dve možné odpovede.

Boh zmiernil svoj hnev: Po prvé, Boh nikdy nepovedal, že bude sedem rokov hladomoru. Skôr sa Boh najprv spýtal Dávida na možnosť sedemročného hladomoru. Neskôr Boh ponúkol Dávidovi možnosť skrátiť ho na tri roky.

Chyba pisára: Pravdepodobnejšou odpoveďou je, že išlo o chybu pisára. Niektoré rukopisy uvádzajú v 2. Samuela 24:13 tri roky. BSB sa tu riadi Septuagintou a uvádza „tri roky“, pričom v poznámke pod čiarou uvádza, že v hebrejčine je sedem.

Otázka: Prečo by sa Dávid v 2 Sam 24:14 rozhodol vrátiť sa do Božích rúk, keď Heb 10:31 hovorí, že je to veľmi desivá vec?

Odpoveď: Dávid, veriaci, si zvolil Boží trest v podobe moru namiesto meča alebo hladomoru. List Židom 10:31 hovorí o inej situácii, o konečnom súde, a ten bude pre neveriacich veľmi desivý.

Otázka: Ako sa v 2 Sam 24:16 Boh kajal?

Odpoveď: Božia zjavená vôľa voči nám môže vyzerať inak, keď sa zmeníme a pokáname. Odpoveď nájdete v diskusii o 1. Mojžišovej 6:6 a 1. Mojžišovej 20:3-6.

Otázka: Bol v 2. Sam 24,16–17 ničivý anjel viditeľný?

Odpoveď: 2. Samuelova 24:17 výslovne hovorí, že Dávid videl anjela Hospodinovho na mlátišti Araunovom. Avšak v 2. Samuelovej 24:20 Arauna videl Dávida a jeho úradníkov a zmätene sa spýtal, prečo prišli na jeho mlátište. Arauna teda musel byť neschopný vidieť anjela Hospodinovho. Písmo neuvádza, kto ďalší mohol vidieť Hospodinovho anjela a kto nie.

Otázka: V 2 Sam 24:24 zaplatil Dávid Araunovi 50 šekelov striebra za voly a mlátište, alebo zaplatil Dávid Araunovi 600 šekelov zlata za celý pozemok?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú pravdivé. 600 šekelov zlata bolo za pozemok (bez volov a mlátičky) a 50 šekelov bolo za voly a mlátičku. Encyklopédia biblických ťažkostí na str. 190 poukazuje na to, že mlátište zvyčajne nebolo veľké a mlátište spolu s volmi by nemali hodnotu oveľa vyššiu ako 50 šekelov striebra. Mimochodom, jeden šekel zlata mal hodnotu približne dvanásťnásobok šekela striebra.

Otázka: Aké verše z 2. knihy Samuelovej sa nachádzajú v zvitkoch z Mŕtveho mora?

Odpoveď: Celkovo sa v zvitkoch od Mŕtveho mora zachovalo 294 veršov z 695 veršov 2. knihy Samuelovej (42,3 %).

2 Sam 2:5–16, 25–27, 29–32; 3:1–8, 23–29; 4:1–4, 9–12; 5:1–16 (bez 5:4–5); 6:2–9, 12–18; 7:23–29; 8:2–8; 10:4–7, 18–19; 11:2–12, 16–20; 12:4–5, 8–9, 13–20, 30–31; 13:1–6, 13–34, 36–39; 14:1–3; 7–33; 15:1–15, 27–31; 16:1–2, 11–13, 17–18, 21–23; 18:2–7, 9–11; 19:7–12; 20:2–14, 23–26; 21:1–2, 4–6, 15–18; 22:30–51; 23:1–6, 7, 9–12; 24:16–20.

Otázka: Ktorí raní autori odkazovali na 2. knihu Samuelovu?

Odpoveď: Tu sú prednicejskí autori, ktorí odkazovali alebo narážali na verše v 2. knihe Samuelovej. 1. a 2. kniha Samuelova sa nazývali 1. a 2. kniha Kráľov.

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) cituje 2. Knihu Samuelovu 7:14, keď Nátan hovorí s Dávidom. Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 118, s. 258.

Meleto/Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) vo svojom liste Onésimovi spomína „Štyri knihy kráľovstiev“ [1., 2. Kniha Samuelova, 1., 2. Kniha kráľov] medzi knihami Starého zákona. O Veľkej noci, s. 72. Zachované v Eusebiovej Cirkvnej histórii, kniha 4, kap. 26.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje 2. Samuela 11:27 a 2. Samuela 12:1. Irenej, Proti herézam, kniha 4, kap. 27, s. 498.

Tertulián (198–220 n. l.) naráža na 2. Knihu Samuelovu 11 a 12 v súvislosti s Uriášom. V diele O skromnosti, kap. 6, s. 79

Tertulián (198–220 n. l.) označuje Nátana v 2. knihe Samuelovej 7:22 ako „v Prvej knihe kráľov“. Päť kníh proti Marcionovi, kniha 3, kap. 20, s. 339

Origenes (r. 240 n. l.) sa odvoláva na 2. Knihu kráľov (čo by bola 2. kniha Samuelova). Komentár k Piesni piesní, prológ, s. 49

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) rozoberá 2. Samuelovu 7:4, 5, 12–16 ako 2. Knihu kráľov. Cypriánove traktáty, traktát 12, prvá časť, kap. 15, s. 511.

Laktancius (cca 303–cca 325 n. l.) spomína „2. Knihu kráľov“ a odvoláva sa na 2. Knihu Samuelovu 7:4, 5, 12–14, 16. Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 13, s. 113.

Od Nicey po Efez (325–431 n. l.)

Afrahát Sýrsky (337–345 n. l.) naráža na 2. knihu Samuelovu.

Život Antona (356–362 n. l.) odkazuje na 2. knihu Samuelovu.

Atanáz (367 n. l.) spomína „Štyri knihy kráľov“ pri výpočte kníh Starého zákona. Veľkonočný list 39, kap. 4, s. 552.

Synopsis Scripturae Sacrae (350–370 n. l.)

Efraim Sýrsky (350–378 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) (implicitne)

Ambróz z Milána (370–390 n. l.) cituje z 2. knihy Samuelovej.

Gregor z Nazianzu (330–391 n. l.) naráža na 2. knihu Samuelovu.

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) naráža na 2. Knihu Samuelovu 12:15–16. V diele O kajúcnikoch, kap. 9.2, s. 80

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) naráža na 2. knihu Samuelovu.

Rufinus (374–406) Komentár k Apoštolskému vyznaniu viery

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Pentateuchu, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Knihe Samuelovej (2 knihy), dvanástim prorokom, Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša a Nehemiáša. List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Epifanius zo Salamisu (373–420 n. l.)

Ján Zlatoústy (-407 n. l.) cituje 2. Samuela 12:7–9 ako Božie slovo v Homíliách na Matúša, homília 75.5, s. 455

Orosius/Hosius z Bragy (414–418 n. l.) naráža na 2. Knihu Samuelovu 15:16–17. Obrana proti pelagiánom, kap. 2, s. 117

Kartáginský koncil (393–419 n. l.)

Sulpicius/Sulpitius Severus (363–420 n. l.) sa v knihe „Králi v dejinách“, 1. zväzok, kap. 46, s. 93, odvoláva na 2. knihu Samuelovu

Augustín z Hippa (338–430 n. l.) cituje 2. knihu Samuelovu 7:14, 15 ako z Knihy Samuelovej v diele „O Božom meste“, kniha 17, kapitola 9, s. 349

Augustín z Hippa (338–430 n. l.) sa odvoláva na 2. knihu Samuelovu ako na Písmo v diele Komentár k Žalmom, s. 412

Ján Cassian (419–430 n. l.) (implicitne)

Medzi heretikmi a falošnými knihami

Pseudo-Metodius (270–311/312 n. l.) naráža na 2. Knihu Samuelovu 7:7 v diele „Reč Simeona a Anny“, kap. 1, s. 383

Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.)

Po Nicejskom koncile sa objavili aj ďalší autori.

Otázka: Aké sú v 2. knihe Samuelovej niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: 1. a 2. kniha Samuelova a 1. a 2. kniha Kráľov sa v Septuaginte nazývajú 1., 2., 3. a 4. kniha Kráľov. So zameraním predovšetkým na 23. kapitolu a časť 24. kapitoly je prvou alternatívou masoretský text a druhou Septuaginta, pokiaľ nie je uvedené inak.

2 Sam 1:12 „Hospodin“ (masoretský text) vs. „Júda“ (Septuaginta)

2 Sam 1:18 „kniha Jášar“ (masoretský text) vs. „kniha piesne“ (Septuaginta. Toto pravdepodobne pochádza z hebrejského slova pre pieseň hsyr namiesto Jášar hysr).

2 Sam 3:18 „On prehovoril“ (masoretský text) vs. „Lebo Hospodin prehovoril“ (mnohé hebrejské rukopisy, Septuaginta, sýrčina, Targum)

2 Sam 3:3 [meno Dávidovho syna] „Kileab“ (masoretský text) vs. „Dileab“ (4QSam(a) a Septuaginta)

2 Sam 3:7 „A on [Iš-bošet] povedal Abnerovi“ (masoretský text) vs. „A Iš-bošet povedal Abnerovi“ (niekoľko hebrejských rukopisov, 4QSam(a), Septuaginta, sýrčina)

2 Sam 3:12 „Poslov namiesto neho“ (masoretský text) vs. „poslov ihneď“ (Symmachus, chaldejský preklad).

2 Sam 3:12 „kde bol“ vs. „v Hebrone“

2 Sam 3:29 „dom svojho otca“ (masoretský text, Septuaginta) vs. „Joábov dom“ (4QSam(a))

2 Sam 5:4-5 chýba v zvitku z Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)).

2 Sam 5:25 „Geba“ (masoretský text) vs. „Gibeon“ (Septuaginta, 1 Kron 14:16) (Geba tu geograficky nedáva zmysel.)

2 Sam 6:2 „Baale-Juda“ oproti „do Ballahu, to jest Kir[irath-Jerim, ktoré patrí] Judovi“ (4Q51)

2 Sam 6:2 „Meno, meno Všemohúceho Pána“ (masoretský text) vs. „meno Všemohúceho Pána“ (Septuaginta, Targum, Vulgáta)

2 Sam 6:5 „oslavovali pred Hospodinom s [všetkými druhmi nástrojov vyrobených z] borovice/smreka a lýr“ (masoretský text) vs. „oslavovali spevom a lýrami“ (Svitky od Mŕtveho mora, Septuaginta)

2 Sam 6:3-4 „A priniesli ho z domu Abinadaba, ktorý bol na vrchu“ sa v masoretskom texte náhodne opakuje dvakrát.

2 Sam 7:15 „Neodídem“ (masoretský text) vs. „Nevezmem“ (Septuaginta, sýrsky text, Vulgáta)

2 Sam 6:16 „a bude“ (masoretský text) vs. „a bolo“ (4QSam(a) a 1 Kron 15:29, čo gramaticky dáva väčší zmysel)

2 Sam 7:16 „pred tebou“ (väčšina masoretských verzií) vs. „pred mnou“ (niektoré masoretské verzie, Septuaginta. V kontexte dáva väčší zmysel „pred mnou“)

2 Sam 7:21 „slovo“ (masoretský text) vs. „sluha“ (niektoré verzie Septuaginty, 1 Kroník 17:19)

2 Sam 7:23 „Je nejaký národ“ (masoretský text) vs. „Je iný národ“ (Septuaginta) (význam je v podstate identický)

2 Sam 7:23 „zázraky pre tvoju zem a pred tvojím ľudom, ktorého si vykúpil z Egypta, z národov a ich bohov“ (masoretský text) vs. „zázraky tým, že si vyhnal národy a ich bohov spred tvojho ľudu, ktorého si vykúpil z Egypta“ (Septuaginta)

2 Sam 8:4 „zajali 1 700 jeho vozníkov“ (Masoretický text) vs. „zajali 1 000 jeho vozov, 7 000 vozníkov“ (Septuaginta, pravdepodobne podľa 4QSam(a))

2 Sam 8:8 „Betah“ vs. „Tebah“ (Septuaginta)

2 Sam 8:8 „Toi“ vs. „Tou“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 8:12 „Aram [Sýria]“ (masoretský text) vs. „Edom“ (niektoré hebrejské rukopisy) vs. „Idumea [neskorší názov pre Edom]“ (Septuaginta, sýrčina, niektoré hebrejské rukopisy)

2 Sam 8:13 „Aramejci [Sýrčania]“ (masoretský text) vs. „Edomiti“ (niektoré hebrejské rukopisy) vs. „Idumea [neskorší názov pre Edom]“ (Septuaginta, sýrčina, niektoré hebrejské rukopisy)

2 Sam 8:18 „Benaja, syn Jojadu, bol nad Cheretitmi a Peletitmi“ (Masoretický text) vs. „Benaja, syn Jojadu, bol nad Cheretitmi a Peletitmi“ (sýrsky text, Targum, Vulgáta) (Toto zrejme vypadlo z hebrejského textu.)

2 Sam 9:11 „jedli pri mojom stole“ (masoretský text) vs. „jedli pri Dávidovom stole“ (Septuaginta, v kontexte je to s najväčšou pravdepodobnosťou správne)

2 Sam 10:18 „jazdci“ (masoretský text) vs. „pešiaci“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 11:1 „poslovia“ (masoretský text) vs. „králi“ (niekoľko hebrejských rukopisov, Zvitky od Mŕtveho mora)

2 Sam 11:3 [chýba] (Masoretický text, Septuaginta) vs. „Uriáš bol Joábovým zbrojnošom“ (Svitok od Mŕtveho mora 4Q51 (=4QSam(a)) a Josephus)

2 Sam 12:6 „štyrikrát“ (masoretský text, Jozefus, Staroveké dejiny Židov, kniha 7, kap. 150, vii.3, Lucianova redakcia Septuaginty, niektoré targumy) vs. „sedemkrát“ (Septuaginta)

2 Sam 12:16 „na zemi“ (masoretský text) vs. „ležiaci v vrecovine“ (LXX, lucianická redakcia LXX, jeden staroveký olivetský rukopis a Jozefus v diele Staroveké dejiny Židov, kniha 7, 154, vii.4)

2 Sam 12:14 „prinútil nepriateľov Hospodinových prejaviť úplnú pohŕdavosť“ (masoretský text) vs. „prejavil si úplnú pohŕdavosť voči Hospodinovi“ (staroveká hebrejská pisárska tradícia)

2 Sam 12:24 „on zavolal“ (Ketubim, Septuaginta, Vulgáta) vs. „ona zavolala“ (Svitky od Mŕtveho mora, niekoľko hebrejských rukopisov, sýrčina, Targum)

2 Sam 13:3 „Jonadab“ (masoretský text, Septuaginta) vs. „Jonatán“ (4QSam(a), lucianovská redakcia Septuaginty)

2 Sam 13:21 [chýba] (masoretský text) vs. „ale on [Dávid] nechcel potrestať svojho syna Amnona, lebo ho miloval, keďže bol jeho prvorodený.“ (4QSam(a), Septuaginta, Jozefus, Staroveké dejiny Židov, kniha 7, kap. 173, viii.2)

2 Sam 13:34 [chýba] (masoretský text) vs. „Strážca išiel a povedal kráľovi: ‚Vidím mužov smerom k Horonaimu, na svahu kopca.‘“ (Septuaginta)

2 Sam 13:39 „Ale duch/srdce kráľa Dávida“ (masoretský text, sýrsky text, Vulgáta) vs. „a duch/srdce kráľa“ (Svitky od Mŕtveho mora, niektoré verzie Septuaginty) vs. „duša kráľa Dávida“ (Targum)

2 Sam 13:39 „upokojil sa ohľadom Amnona“ (masoretský text, Targum) vs. „prestal prenasledovať Amnona“ (Septuaginta, Vulgáta)

2 Sam 14:4 „povedal/prehovoril“ (väčšina masoretských textov) vs. „išiel/prišiel“ (niektoré masoretské texty, niektoré verzie Septuaginty, sýrsky preklad, Vulgáta) vs. „vošiel“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 14:27 „Tamar“ (masoretský text) vs. „Tamar a stala sa ženou Rehoboama, syna Šalamúna, a porodila mu syna menom Abia.“ (Septuaginta)

2 Sam 14:30 „a má“ (masoretský text) vs. „ale nebolo tam“ (4QSam(c)). To by zmenilo, či na jačmennom poli bol jačmeň, alebo či tam po žatve zostali len strniská.

2 Sam 15:7 „štyridsať“ (masoretský text, niektoré verzie Septuaginty) (V tomto kontexte je to nepravdepodobné.) vs. „štyri“ (niektoré verzie Septuaginty, sýrsky text, Jozefus)

2 Sam 15:8 „Pán“ (masoretský text) vs. „Pán v Hebrone“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 15:12 „spiknutie“ (masoretský text, Septuaginta) vs. „koalícia“ (Alexandrinus)

2 Sam 15:20 „verná láska“ (masoretský text) vs. „a nech Hospodin preukáže vernú lásku a“ (Septuaginta) (Tieto slová sa v hebrejčine zdajú byť vynechané)

2 Sam 15:27 „Si prorok, vidíš ma? Vráť sa“ (Masoretický text) vs. „Pozri, vidíš ma? Vráť sa“ (Septuaginta)

2 Sam 17:28 „a pražené zrno“ bolo v masoretskom texte omylom napísané dvakrát.

2 Sam 14:30 [chýba] (Masoretický text) vs. „Joabovi mládenci prišli k nemu s roztrhanými šatami a povedali: ‚Absalomovi sluhovia podpálili pole.‘“ (4QSam(c) a Septuaginta)

2 Sam 16:12 „moje oči“ (Svitky od Mŕtveho mora) vs. „slzy mojich očí“ (Targum) vs. „moje utrpenie“ (Ketubim, Septuaginta, sýrčina, Vulgáta)

2 Sam 16:12 „moja neprávosť“ vs. „moje utrpenie“ (Septuaginta, Vulgáta) (Hebrejský text tu v kontexte nedáva zmysel)

2 Sam 16:14 „boli unavení“ (masoretský text) vs. „boli unavení pri Jordáne“ (Septuaginta)

2 Sam 16:15 „všetok ľud, muži Izraela“ (masoretský text) vs. „všetci Izraeliti“ (Septuaginta)

2 Sam 17:3 „ako keby sa vrátil celý [je] ten muž, ktorého hľadáš“ (Masoretický text) vs. „Hľadáš život iba jedného muža“ (Septuaginta)

2 Sam 17:9 „niektorí z nich“ (masoretský text) vs. „niektorí z našich vojakov“ (Septuaginta)

2 Sam 17:25 „Ithra“ (pravdepodobne varianta mena Jether) (masoretský text) vs. „Jether“ (Septuaginta)

2 Sam 17:25 „Izraelita“ (masoretský text, niektoré verzie Septuaginty, Targum) vs. „Izmaelit“ (niektoré verzie Septuaginty) vs. „Jezreelita“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 17:28 „šošovica a pražené zrno“ (masoretský text) vs. „fazuľa a šošovica“ (väčšina Septuaginty a sýrsky text)

2 Sam 18:2 „vyslal vojsko“ (masoretský text) vs. „rozdelil vojsko na tri skupiny“ (Septuaginta)

2 Sam 18:4 „staraj sa; lebo teraz je nás desať tisíc“ (väčšina masoretských rukopisov) vs. „staraj sa o nás. Aj keby polovica z nás zomrela, im to bude jedno; ale ty máš cenu desaťtisíc z nás.“ (dva hebrejské rukopisy, niektoré verzie Septuaginty, Vulgáta, Symmachus)

2 Sam 18:9 „a bol zavesený“ (masoretský text) vs. „a bol ponechaný visieť“ (Septuaginta, sýrsky preklad, Targum)

2 Sam 18:12 možno preložiť ako „Absalom, nech si už ktokoľvek“ podľa NIV (väčšina masoretských textov) vs. „Absalom, pre mňa“ (niekoľko hebrejských rukopisov, Septuaginta, Vulgáta, sýrčina)

2 Sam 19:11 „ku kráľovi, do jeho domu“ (masoretský text) vs. „ku kráľovi“ (Septuaginta)

2 Sam 20:24 „Adoram“ (masoretský text) oproti „Adinoram“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 20:26 „Jairita“ (masoretský text) vs. „syn Iarina“ (Septuaginta, kde sa písmeno I často používalo namiesto J) vs. „Ithrita“ (lucianovská redakcia Septuaginty)

2 Sam 21:8 „Michal“ (väčšina masoretských textov a Septuaginta) vs. „Merab“ (dva hebrejské rukopisy, niektoré verzie Septuaginty, sýrčina)

2 Sam 22:8a „zem“ vs. „hory“ (Vulgáta, sýrčina)

2 Sam 22:8 „základy nebies“ (masoretský text, Targum) vs. „základy neba“ (Septuaginta) vs. „základy hôr“ (Vulgáta, sýrčina, Septuaginta)

2 Sam 22:11 „zjavil sa“ (väčšina masoretských textov, Septuaginta) vs. „vzlietol“ (mnohé masoretské texty, sýrsky text, Vulgáta) vs. „prehovoril s mocou“ (Targum)

2 Sam 22:12 „zhromaždené dažďové mraky“ (masoretský text) vs. „tmavé dažďové mraky“ (Septuaginta a Vulgáta)

2 Sam 22:25 „podľa mojej čistoty v Jeho očiach“ (masoretský text) vs. „podľa čistoty mojich rúk v Jeho očiach“ (Septuaginta, Vulgáta, Žalm 18:24) vs. „podľa mojej čistoty pred Jeho slovom“ (Targum)

2 Sam 22:2 [chýba] vs. „Milujem ťa, Hospodine, moja sila“ (sýrčina, Lucianova redakcia Septuaginty a Žalm 18:1)

2 Sam 22:33 „ktorý je mojou pevnou útočiskou“ (masoretský text) vs. „vyzbrojuje ma silou“ (zvitky z Mŕtveho mora, niektoré verzie Septuaginty, sýrsky text, Vulgáta, Žalm 18:32) vs. „podporuje ma silou“ (Targum)

2 Sam 22:33 „moja cesta je dokonalá“ (Svitky od Mŕtveho mora, Septuaginta, sýrčina, Targum, Vulgáta) vs. „Jeho cesta je dokonalá“ (Ketubim)

2 Sam 22:36 „tvoja odpoveď“ (masoretský text) vs. „tvoja pomoc“ (zvitky od Mŕtveho mora)

2 Sam 22:44 „z boja s mojím ľudom“ (masoretský text) vs. „z boja s národmi“ (Septuaginta)

2 Sam 22:46 „vyzbrojujú sa“ (masoretský text) vs. „prichádzajú s trasením“ (niektoré verzie Septuaginty, Vulgáta, Ž 18:45)

2 Sam 23:1a „Slovo“ (Masoretický text) vs. „Verný je“ (Septuaginta)

2 Sam 23:1b „ktorý bol povýšený na výšinu“ (Masoretický text) vs. „ktorého Boh povýšil / vznesol“ (Svitky od Mŕtveho mora, Septuaginta)

2 Sam 23:1c „a sladký spevák Izraela“ vs. „krásne sú žalmy Izraela.“

2 Sam 23:3 „prehovoril ku mne“ vs. „povedal mi podobenstvo“

2 Sam 23:3 „ktorý vládne v bázni Božej“ vs. „Ako posilníš bázeň pred pomazaným?“

2 Sam 23:4 „ráno bez mrakov“ vs. „z ktorého svetla prešiel Pán“

2 Sam 23:5 „Veď nie je taký môj dom?“ vs. „Lebo môj dom nie je taký“

2 Sam 23:5 „usporiadaný vo všetkom a istý“ vs. „strážený za každých okolností“

2 Sam 23:5 „Nech ho nenechá rásť?“ vs. „aby bezbožní neprosperovali.“

2 Sam 23:6 „Čo sa týka bezbožných“ vs. „Všetci títo“

2 Sam 23:6 „rukou“ vs. „s rukou“

2 Sam 23:7 „Ale človek, ktorý sa ich dotkne, musí byť ozbrojený [železnou] zbraňou a hrotom kopije; budú úplne spálení ohňom na [svojom] mieste.“ vs. „a človek nebude medzi nimi pracovať; a so železnou zbraňou a hrotom kopije ich spáli ohňom, a budú spálení vo svojej hanbe.“

2 Sam 23:8 „Bašebet“ (masoretský text) vs. „Iš-Bošet“ (niektoré verzie Septuaginty)

2 Sam 23:8 „Tachmonita“ vs. „Chananita“

2 Sam 23:8 „velitelia“ (masoretský text, Targum) vs. „traja“ (Septuaginta, Vulgáta)

2 Sam 23:8 „tri – [volal sa] Adino Eznita, pretože zabil osemsto [ľudí] naraz.“ vs. „tretia časť: Adinon Asonita, vytasil meč proti osemsto vojakom naraz.“

2 Sam 23:9 „Eleazar, syn Doda, syna Ahohiho“ vs. „Eleanan, syn svojho strýka, syna Dudiho“

2 Sam 23:10 „vrátil sa za ním“ vs. „odpočíval za ním“.

2 Sam 23:11 „zhromaždili sa do oddielu“ vs. „zhromaždili sa k Teriovi“

2 Sam 23:13 „tridsať veliteľov“ vs. „tridsať“

2 Sam 23:13 „na žatvu“ vs. „do Kasonu“

2 Sam 23:15 „brána?“ vs. „brána? V tom čase sa v Betleheme nachádzala skupina Filištíncov“

2 Sam 23:18 „Traja“ (väčšina hebrejských textov, Septuaginta, Vulgáta) vs. „Tridsiati“ (dva hebrejské texty, sýrčina) vs. „udatní muži“ (Targum)

2 Sam 23:20 „syn Jojadu z Kabzeelu, syn hrdinu“ vs. „syn Jodaeho, ktorý sa vyznačoval mnohými hrdinskými činmi, z Kabzeelu“

2 Sam 23:20 „Ariel/muži podobní levom“ vs. „synovia Ariela“ (slovo Ariel znamená lev)

2 Sam 23:23 „viac ctený ako tridsiati“ vs. „ctený medzi druhými tromi“

2 Sam 23:23 „A Dávid ho ustanovil za veliteľa svojej stráže“ vs. „a Dávid ho urobil svojím hlásateľom.“

2 Sam 23:24 „Asahel“ vs. „A toto sú mená hrdinov kráľa Dávida: Asael“

2 Sam 23:24 „Dodo“ vs. „Dudi, jeho strýko“

2 Sam 23:25-26 „Šamma z Harodu; Elika z Harodu; Helez z Paltu; Ira, syn Ikkéša, z Tekoa“ vs. „Saema z Rudae; Selles z Kelotu; Iras, syn Iscu z Tekoa.“

2 Sam 23:27 „Mebunnai“ (masoretský text) vs. „Sibbekai“ (niektoré verzie Septuaginty; 1 Kron 11:29)

2 Sam 23:27 „Anathotčan“ vs. „Anotčan, z synov Anotčanov.“

2 Sam 23:27–37, mená a miesta v hebrejčine vs. gréčtine neznejú veľmi podobne.

2 Sam 23:39 „Uriáš Hetejský“ vs. „Uriáš Chettitský“

2 Sam 24:1 „A znova vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a podnietil Dávida proti nim“ vs. „A Pán opäť roznietil svoj hnev v Izraeli a podnietil Dávida proti nim“

2 Sam 24:2 „Joáb, veliteľ vojska“ (masoretský text) vs. „Joáb a velitelia vojska“ (Septuaginta)

2 Sam 24:5 „utáborili sa v Aroere južne od“ (masoretský text) vs. „vyrazili z Aroeru“ (Septuaginta)

2 Sam 24:6 „do zeme Tahtim-hodši“ vs. „do zeme Hetejcov“ (Septuaginta)

2 Sam 24:9 „V Izraeli 800 000 … v Júdsku 500 000“ (masoretský text aj Septuaginta) vs. „v Izraeli 900 000 … v Júdsku 400 000“ (Josephus a lucianická skupina Septuaginty)

2 Sam 24:10 „A keď spočítal ľud, Dávidovo srdce ho zasiahlo.“ vs. „A Dávidovo srdce ho zasiahlo potom, čo spočítal ľud“

2 Sam 24:13 „sedem rokov“ (masoretský text) vs. „tri roky“ (Septuaginta, 1 Kron 21:12; v tomto kontexte to dáva väčší zmysel)

2 Sam 24:17 „Zhrešil som“ (masoretský text, väčšina Septuaginty) vs. „Ja, pastier, som konal bezbožne“ (4QSam(a), Alexandrinus) (1 Kron 21:17 hovorí: „Konal som bezbožne“)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad zo Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použité boli tiež Expositor's Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV, NRSV a JPS.

Pokiaľ nie je uvedené inak, citáty z Písma sú prevzaté z The Holy Bible, Berean Standard Bible (BSB), ktorá bola uvoľnená do verejnej domény: https://berean.bible